125 rokov ŠKODA AUTO: História prevažne nie vážne

125 rokov ŠKODA AUTO: História prevažne nie vážne

ŠKODA AUTO si v práve končiacom roku pripomínala 125 rokov svojej existencie. Storočie a štvrť dlhú históriu sprevádzali aj veľmi dobrodružné a úsmevné okamihy. Presvedčte sa sami.

1. 1. 2021 125 rokov Škoda

1895

Od reklamácie k vlastnému podnikaniu

1894_7_cervenec_Klementova-reklamace-prvni_cast

Píše sa rok 1894, ktorý prináša zásadný zlom v živote 26-ročného Václava Klementa, rodáka z Velvarov (malé mestečko v okrese Kladno), v tom čase mladoboleslavského kníhkupca. V sobotu 2. júna sa ožení s Antóniou Jakšovou a z jej vena splatí zvyšok dlhu za svoj obchod s knihami a hudobninami, ktorý je zároveň miestom stretávania sa nadšencov cyklistiky. Sám Václav Klement jazdí na bicykli Germania nemeckej firmy Seidel & Naumann, ktorá má filiálku v Ústí nad Labem. V júli 1894 kníhkupec zabalí bicykel, ktorému zrejme vinou vyosenej stredovej časti padá reťaz, a vlakom ho pošle na záručnú opravu do Ústí. Lenže na pobočke sa neformálnou žiadosťou zákazníka, ktorá bola ručne napísaná na kuse bežného papiera, nehodlajú zaoberať. Odpoveď riaditeľa filiálky Foerstera Klementa síce rozzúri, ale zároveň ho inšpiruje k myšlienke vyrábať bicykle svojpomocne. Spojí sily s turnovským mechanikom Václavom Laurinom a v roku 1895 začnú spoločne produkovať úspešné bicykle vlastenecky nazývané Slavia – po bohyni slovanskej vzájomnosti. V roku 1899 pribudnú motocykle a o ďalších šesť okov neskôr nemenej úspešné automobily LAURIN & KLEMENT. Ďalej je to už známa história. Václavovi Klementovi sa dostane aj ďalšej satisfakcie. V roku 1904 opäť dostane list podpísaný pánom Foersterom z firmy Seidel & Naumann. Ten ním žiada o pridelenie licencie na výrobu motocyklov Slavia pod menom Germania. Pán riaditeľ Klement veľkoryso súhlasí...

1908

Víťazstvo bez sedadiel

1908_Kolowrat_01

Medzi najfarebnejšie osobnosti prvého štvrťstoročia existencie firmy patril jej mimoriadne úspešný pretekár a zdatný propagátor v najvyšších spoločenských kruhoch, svojim vlastenectvom (a aj akciovým podielom vo firme) motivovaný gróf Alexander Kolowrat-Krakowský. Člen jedného z najstarších šľachtických rodov trávil noci montovaním pretekárskych strojov a od ostatných montérov sa dal odlíšiť už podľa toho, že bol zo všetkých najšpinavší. Jedna z takýchto pracovných nocí pomohla populárnemu Sašovi aj k víťazstvu v pretekoch do vrchu vo francúzskom Gaillone. Písal sa 10. október 1908. Vtipálek Kolowrat je prihlásený pod pseudonymom Doconald, ale drevenej debny so svojim pretekárskym špeciálom typu FC sa na miestnej stanici nedočkal...

Športová česť mu kázala bojovať za všetkých okolností. Jeho cestovný automobil typu F už mal najazdených viac ako 18 000 kilometrov a pri kvalitatívnej úrovni dobových mazív vykazoval výrazne väčšie opotrebenie, ako by sme po takejto vzdialenosti čakali v dnešnej dobe. Saša spolu s mechanikom z auta počas noci odmontovali všetko nepotrebné, dokonca aj sedadlá, ktoré nahradili drevenými debnami bez operadiel a držadiel. Práve nízkou hmotnosťou sa snažili kompenzovať deficit výkonu v porovnaní s pretekárskymi špeciálmi súperov. Napokon vo svojej triede porazili všetkých sedem rivalov a radovali sa zo zlata.

1936

RAPID a cesta okolo sveta

1936_Kolem_sveta_02

V prvý augustový deň roku 1936 sa z cesty okolo sveta vrátil tmavomodrý polokabriolet ŠKODA RAPID. Na ceste bol síce 98 dní, ale podľa kalendára ich uplynulo len 97: jeden si totiž pražský podnikateľ Břetislav Jan Procházka so spolumajiteľom vambereckej údenárskej firmy Jindřichom Kubiasom nadbehli cestou na východ.

Hlavne Procházka je neúnavný dobrodruh. Tento „hltač kilometrov“ sa postará o väčšinu šoférovania, v Mladej Boleslavi zabezpečí vozidlo, na ambasádach množstvo povolení a uplatní aj svoje skúsenosti majiteľa moderných garáží so servisom. Jeho garáže mimochodom v centre Prahy fungujú do dnešných dní. Od štandardného prevedenia sa expedičné vozidlo RAPID líši prakticky predimenzovanými terénnymi pneumatikami, dvojicou palivových nádrží (48 + 60 litrov), akumulátormi a klaksónmi, svetlometmi do hmly, rádioprijímačom a dvojitým zapaľovaním využívajúc magnet Scintilla Vertex. Tento jemný švajčiarsky výrobok vyžadoval mazanie špeciálnou vazelínou. Tuba s ňou sa však raz v noci zakotúľala na sedadlo a spiaci spolujazdec jej obsah vytlačil na čalúnenie. Procházka si však aj tak poradil: olej zmiešal s popolom z cigariet, vzniknutú kašičku vtlačil do ložiska a Vertex išiel až do cieľa ako švajčiarske hodinky.

V bezodnom bahne sovietskych ciest-neciest si Česi vyskúšali aj zvláštnu techniku jazdy: na najmäkšie úseky naložiť vetvy, potom sa poriadne rozbehnúť a nepodľahnúť inštinktívnemu nutkaniu ubrať plyn vo chvíli, keď začne nárazník pred vozidlom odhŕňať haluze. No a pedál držať na podlahe až do okamihu, keď kolesá na túto bariéru konečne vyskočia, aby sa RAPID za príšerného praskania vetví prebíjal vpred. Kusy driev potom z podvozku servismani páčili ešte na západnom pobreží USA, kam RAPID dorazil cez Irán, Indiu, Srí Lanku, Malajziu, Singapur, Čínu a Japonsko.

1974

Plaváčik

1974_Podoli_01

Volali ho Plaváčik. A vlastne ho aj stále volajú, pretože nenápadný hrdina, sedan ŠKODA 100 z legendárneho potápačského happeningu usporiadaného v decembri 1974 redakciou Sveta motorov, zostáva do dnešných dní prevádzkyschopný. Päťdesiatmetrový vonkajší bazén plaveckého areálu v pražskom Podolí sa má na zimu vypúšťať, takže nevadí, že by do neho uniklo nejaké množstvo benzínu či oleja. Redakcia najčítanejšieho motoristického časopisu v Československu tak zorganizuje extrémnu skúšku bezpečnosti automobilu ŠKODA 100.

Od výrobcu si požičia vozidlo, ktoré už prešlo 36 705 kilometrov, dodatočne ho vybaví bezpečnostnými pásmi a hlavovými opierkami na predných sedadlách. Ku skoku do vody s teplotou 5 °C sa odváži redaktor Vojtěch Měšťan s fotografom Otakarom Šaffkom. Na brehu sú pripravení záchranári so sanitným vozidlom, vojenský žeriav pre vylovenie auta a potápači. Ešte vo vzduchu, tesne pred kontaktom prednej časti s hladinou, vodič vypína zapaľovanie. V okamihu, keď začne automobil klesať, stiahne Měšťan sklo a otvorom sa pretiahne von. Fotograf Šaffek, skúsený amatérsky potápač, čaká, kým vozidlo klesne pod hladinu (najskôr plávalo okolo 5 minút). Mierne ho zaskočí prevrátenie auta, ktorého motorom zaťažená zadná časť klesá rýchlejšie a vzduch tak z interiéru uniká trojuholníkovými otvormi v predných dverách. Šaffkovi sa situáciu podarí zvládnuť bez cudzej pomoci. Vylovený automobil má prednú masku deformovanú nárazom do hladiny a strechu pretlačenú tlakom vody. Vedúci Autodružstva Praha Josef Heřmanský dokáže auto spojazdniť behom 46 minút: vymení motorový olej i sviečky, vyčistí karburátor, rozdeľovač a filtre. Od prvého skoku uplynie sotva hodina a pol a auto je už opäť vo vode. Tentoraz obaja členovia posádky vozidlo opúšťajú čo najskôr prostredníctvom otvorených dverí.

Zmyslom pokusu bolo dokázať, že ak posádka automobilu ŠKODA zachová pokoj a rozvahu, môže sa dostať aj z podobne ošemetnej situácie. O tri roky neskôr Plaváčika odkúpil jeden z dlhoročných zamestnancov automobilky. Opravený potom jeho rodine slúžil vyše 40 ďalších rokov a dokonca prežil aj tretie, tentokrát neplánované zaplavenie pri povodniach, ktoré Českú republiku postihli v roku 2002.

1981

Krvilačné auto

1981-fabiafera_1-1

Česi tradične milujú svoje autá a svoje filmy. Nemožno sa teda čudovať, že filmári z krajiny, kde je ŠKODA AUTO doma, po jej modeloch často siahali. V sci-fi horore Upír z Feratu sa v roku 1981 objavil napríklad vtedy už desaťročný unikát ŠKODA Super Sport vytvorený na základe obľúbeného „erka“, teda kupé Š 110 R. Tvar pôvodnej klinovitej karosérie s vonkajšími panelmi z laminátu navrhli dizajnéri závodu ŠKODA v Kvasinách. Pre natáčanie Upíra z Feratu však bolo kupé výrazne modifikované podľa návrhu Theodora Pištěka – automobilového pretekára, profesiou výtvarníka, neskôr oceneného Oscarom. Biely lak ustúpil čiernemu s červenými líniami, pôvodnú šesticu predných výklopných svetlometov nahradili dva úzke, fixné. Unikátne vozidlo je dnes exponátom ŠKODA Múzea v Mladej Boleslavi. Kto by povedal, že na filmovom plátne tento pretekársky špeciál miesto benzínu saje čerstvú ľudskú krv.

2016

Medvedia sila

2016_Kodiaq_01

V piatok 6. mája 2016 sa meno aljašského mesta Kodiak dočasne zmenilo na KODIAQ. V rámci celosvetovej marketingovej kampane totiž česká automobilka prezentovala spojenie medzi novým SUV ŠKODA KODIAQ, ostrovom pri južnom pobreží Aljašky a najväčším poddruhom medveďa hnedého, ktorý na ostrove žije vo viac ako trojtisícovej populácii. Ostrov Kodiak pri Aljaške rozlohou zodpovedá približne Korzike a na väčšine jeho územia je chránená oblasť Kodiak National Wildlife, domov slávnych medveďov. Tunajšiu krajinu tvoria strmé kopce, úzke fjordy, skryté jazerá a hlboké lesy. Je to ideálny terén pre vozidlo kategórie SUV, akým je aj ŠKODA KODIAQ; práve tu môže preukázať svoje kvality, silu i praktickú využiteľnosť v náročných podmienkach. Mimochodom, ŠKODA sa životom na ostrove Kodiak, ako aj jazykom pôvodných obyvateľov národu Alutiiq, intenzívne zaoberala. Domorodci nazývajú medveďa Kodiaka Taq uka ‘aq, pričom písmeno „q“ na konci slova je charakteristické pre mená zvierat. ŠKODA ho preto prevzala do typového označenia zakladateľa novej rodiny SUV. Čoskoro nasledoval KAROQ, potom KAMIQ a tradícia pokračuje aj v ére elektromobility, a to modelom ŠKODA ENYAQ iV.