ŠKODA Sport: Rýchlik z Le Mans

ŠKODA Sport: Rýchlik z Le Mans

Pred sedemdesiatimi rokmi sa značka ŠKODA na vytrvalostných pretekoch 24 hodín Le Mans takmer postarala o senzáciu. Prečítajte si príbeh, pri ktorom o všetkom rozhodla súčiastka za pár halierov.

25. 8. 2020 ŠKODA SVET DEDIČSTVO

Zdalo sa, že senzácia je na dosah. Dlhá noc v Le Mans už skoro končila, tím ŠKODA si držal druhé miesto vo svojej triede a piate miesto celkovo. Francúzsky pretekársky tím Gordini prihlásil do akcie celkovo šesť áut a predsa sa o víťazstvo naťahoval s malou skupinkou hrdých Čechov v žiarivo bielych kombinézach.

Pretekársky špeciál ŠKODA Sport po rokoch vyskúšala aj nemecká legenda Hans-Joachim Stuck. Vo videu uvidíte, čo o ňom dvojnásobný víťaz Le Mans hovorí.

V roku 1950 sa už v Európe viedla studená vojna, takže ŠKODA prišla doslova z iného sveta, ktorý rozhodne nebol bohatší ako Západ. České auto sa napriek tomu držalo medzi špičkou a rýchlo prechádzalo jedno kolo za druhým. Z tejto perspektívy možno škodovku pre Le Mans považovať za trúfalý projekt nadväzujúci na športovú tradíciu značky.

Hliníkové pretekárske auto vybavené technológiou nie príliš odlišnou od bežne predávaného modelu patrilo k špičke svojej triedy

Dokáže si dnes ešte niekto predstaviť, koľko odvahy, dômyselnosti a entuziazmu pre motoršport potrebovali inžinieri a mechanici na to, aby v povojnovom rozvrate priviedli na svet takéto auto? Asi nie. Len pre informáciu; vozidlo ŠKODA Sport bolo postavené v roku 1949 a keď ho v roku 1950 zapísali na štartovú listinu Le Mans, tak sa tieto najťažšie vytrvalostné preteky ešte stále konali bez účasti nemeckých automobiliek.

SKODA_LM1950_03ŠKODA Sport na Le Mans v roku 1950

Ešte úžasnejšie však bolo, ako výrazne sa ŠKODA Sport priblížila továrenským modelom. Ako jeho základ poslúžil prvý povojnový model ŠKODA 1101 „Tudor“ z roku 1946. Na podvozku s chrbticovým rámom a nápravách sa takmer nič nezmenilo; pre potreby pretekania vo vysokých rýchlostiach boli upravené len brzdy a prevodovka. Namiesto klasickej osobnej karosérie dostalo auto náležite štíhly hliníkový exteriér, čo znížilo hmotnosť vozidla na 590 kilogramov.

Výkon štvorvalcového motora s objemom 1,1 litra sa po úpravách takmer zdvojnásobil aj vďaka karburátoru Solex a použitiu metylalkoholovej palivovej zmesi; sériový „Tudor“ mal 32 koní, pretekársky špeciál 50. V kombinácii s nízkou hliníkovou karosériou to stačilo na maximálnu rýchlosť 140 km/h. Ďalšou konkurenčnou výhodou škodovky bola nízka spotreba paliva. Na plnú nádrž sa dalo jazdiť štyri hodiny, takže Václav Bobek a Jaroslav Netušil boli schopní bez zastávok zvládať citeľne dlhšie úseky ako ich konkurencia.

DSC7104.JPGNemecká pretekárska legenda Hans-Joachim Stuck a ŠKODA Sport

V pretekoch 24 hodín Le Mans išlo všetko ako po masle až do svitania, keď škodovkársky tím postretla smola. Po poruche poistky ojničného čapu, teda súčiastky, ktorá stojí pár halierov, sa rozbil celý motor. A keďže bolo vtedy možné auto opravovať len so súčiastkami, ktoré si vozidlo viezlo so sebou, musel tím ŠKODA skončiť. V tomto nesmiernom sklamaní však nebol sám, pretože cieľom neprešla ani polovica účastníkov a nebolo medzi nimi ani jedno zo šiestich Gordiniho áut.

Z dvoch postavených pretekárskych áut bolo to z Le Mans 1950 dlho považované za stratené

Tím sa do Mladej Boleslavi vrátil v nádeji, že v ďalšom roku svoje šance s dvoma autami zdvojnásobí, ibaže politická situácia mu napokon spravila škrt cez rozpočet. Rok 1950 ostáva doposiaľ jediným pokusom škodovkárskeho tímu v slávnej dvadsaťštyrihodinovke. Pre ilustráciu - v nasledujúcom roku sa v pretekoch ukázalo, aká rýchla ŠKODA Sport v skutočnosti je. V roku 1951 totiž v Le Mans v triede do 1,1 litra debutovalo Porsche 356, ktorého časy na kolo boli horšie ako výkony vozidla ŠKODA Sport.

Hans-Joachim Stuck a ŠKODA Sport

Pretekárska legenda Hans-Joachim Stuck má s podujatím 24 hodín Le Mans bohaté skúsenosti. Dnes už 69-ročný jazdec sa tamojších pretekov zúčastnil celkovo devätnásťkrát (naposledy v roku 1998), dvakrát z toho prispel k víťazstvu svojho tímu v absolútnom poradí a k tomu pridal ešte dve druhé a dve tretie miesta, ako aj jedno víťazstvo v nižšej kategórii. Stuck veľmi dobre vie, aké ťažké tieto preteky sú a ako záleží na výkone pilotov, celého tímu i na samotnej technike.

Aj vďaka tejto skúsenosti snahu škodovákov z roku 1950 nesmierne uznáva. „Pred tou snahou musím zložiť klobúk. Opustiť svet za železnou oponou a vydať sa do Le Mans bolo veľmi ťažké rozhodnutie,“ obdivuje vtedajší pretekársky tím ŠKODA Motorsport. Súčasne pripomína, že pretekársky šport bol v 50. rokoch skutočne neľahký. „Piloti tej doby boli ozajstní hrdinovia. Riadiť tieto autá bolo ťažké, nemali žiadny posilňovač riadenia, ale ani posilňovač bŕzd, elektroniku, telemetriu, ABS či rádiové spojenie s boxami. Ak sa niečo stalo, pilot si auto musel opraviť priamo na trati,“ vymenováva Hans-Joachim Stuck úskalia, ktorým dnešní piloti rozhodne čeliť nemusia.

A klania sa aj vozidlu ŠKODA Sport. „Šoférovať ho je taká zábava. Zadkom, čo bol vždy najdôležitejší senzor pretekárskeho jazdca, skutočne cítite, ako pracuje riadenie i odpruženie vozidla a presne viete, čo auto robí. A brzdy celkom jednoznačne predbehli svoju dobu,“ chváli Stuck tento jedinečný voz. „Auto pripravené na preteky, teda aj s palivom, náradím a nejakými náhradnými dielmi malo hmotnosť len okolo 700 kilogramov. To je nič. V Le Mans sú rýchle a dlhé zákruty, v ktorých sa auto s nízkou hmotnosťou skvelo riadi,“ dodáva Stuck po zvezení sa v starostlivo reštaurovanom vozidle.

bild-9-10.JPG Hans-Joachim Stuck a Derek Bell na Le Mans v roku 1987

Aj keď sa ŠKODA Sport do Le Mans už nikdy nevrátila, v pretekárskej kariére dosiahla skutočne matuzalemského veku. V nasledujúcich dvanástich rokoch sa toto vozidlo zúčastnilo ďalších 80 pretekov a väčšinou veľmi úspešne, avšak boli to len československé alebo východoeurópske preteky, v ktorých štartovali posádky z ďalších ideologicky spriaznených krajín.

Postavená bola aj ďalšia karoséria pre druhé vozidlo ŠKODA Sport a obe autá boli vybavené čoraz silnejšími motormi. V poslednom štádiu vývoja prišla verzia s karburátorom a výkonom 120 konských síl, potom aj motor s dvoma kompresormi s výkonom impozantných 190 koní. Po niektorých aerodynamických modifikáciách dosiahlo vozidlo z Le Mans v roku 1953 český rýchlostný rekord v triede do 1 100 cm3: 160,1 km/h.

SportVáclav Bobek st. za volantom modelu ŠKODA Sport

Dnes je auto z Le Mans v súkromnom vlastníctve, avšak v najlepších možných rukách; rodina vlastníka sa na rozvoji škodovky podieľa už celé tri generácie. Michal Velebný je ako koordinátor zodpovedný za reštaurovanie a údržbu vozidiel v ŠKODA Múzeu, pričom model ŠKODA Sport bol pre neho splnením dávneho sna ešte z jeho detstva.

Autorom návrhu karosérie bol totiž jeho starý otec Josef Velebný a svojmu vnukovi Michalovi odkázal aj konštrukčné plány nesúce jeho podpis. „To vozidlo bolo dlho považované za stratené a ja som ho našiel až po dlhej detektívnej práci, v rámci ktorej som hovoril s bývalými pretekármi, mechanikmi aj usporiadateľmi pretekov. Potom trvalo ešte niekoľko ďalších rokov, kým bolo auto pripravené opäť vyraziť na cesty.“

DSC8214.JPGHans-Joachim Stuck dosiahol svoje prvé víťazstvo v Le Mans v roku 1986 a jeho nedávne stretnutie s vozidlom ŠKODA Sport bolo veľmi emotívne

Na súčasnej kondícii vozidla je pozoruhodná predovšetkým ohromná vernosť originálu. Šoféri musia byť s autom ŠKODA Sport vždy opatrní, pretože jeho karoséria ostala i napriek výnimočne dlhej pretekárskej kariére viac-menej nedotknutá. Svedčia o tom napríklad aj otvory v karosérii pre osvetlenie štartového čísla, ktoré bolo v pretekoch v Le Mans povinné.

A keď už hovoríme o Le Mans: ŠKODA Sport by sa mala do 24-hodinových pretekov zaslúžene vrátiť. Pretekárska rarita z Mladej Boleslavi bude v roku 2021 určite vítaným hosťom Le Mans Classic.