List, ktorý bol napísaný celkom úhľadným rukopisom, hoci na štvorčekovanom papieri a ešte – za Rakúsko-Uhorska, aká to opovážlivosť – v češtine. A tak sa s jeho obsahom riaditeľ ústeckej filiálky firmy Seidel & Naumann z Drážďan vôbec nebabral. Asi mu stačilo, že rozlúštil, že pisateľ v oslovení jedno písmenko zamenil (z Naumanna spravil Neumanna) a bez rozpakov spísal krátku odpoveď v nemčine.
„Ak od nás chcete odpoveď, žiadame Vaše oznámenie v nám zrozumiteľnom jazyku. Ústí, 9/7/94. Foerster.“
Tečka. Schluss.
A tak text aj s reklamovaným bicyklom zase obratom putoval späť na Železnú ulicu v Mladej Boleslavi k Václavovi Klementovi. Pritom ako skúsený cyklista detailne opísal problémy s velocipédom, ktorý trápilo hnacie ozubené koleso. Upozornil, že „reťaz každú chvíľu spadne“, priložil záručný list a na záver úctivo požiadal:
„Prosím všetko rýchlo láskavo upraviti a mne naspäť zaslatii.“
Rýchlej reakcie sa dočkal, láskavosti však už menej.
Klement nahnevane buchol do stola, po česky zahrešil a ešte dodal: „Českým peniazom rozumejú, českej reči nie.“ A ono nemecké „Wenn Sie von uns Antwort haben wollen“ bolo kľúčovým impulzom, aby sa pustil do výroby bicyklov po svojom a nepotreboval sa doprosovať direktora Foerstera niekde v Ústí. Bicyklom rozumel, vášni k nim prepadol už ako učeň u kníhkupca Vokouna v Slanom, v Mladej Boleslavi bol jedným zo zakladajúcich členov tamojšieho cyklistického klubu a bicykle predával aj vo knižnom kráľovstve. A videl, že velocipédy predstavujú, najmä pre ľudí z vidieka, atraktívnejší artikel než knihy.
Tušil, že by jeho Tonička, inak dcéra liblického obchodníka Jakša, obchod zvládla aj sama, ale chcelo to rozvahu. Navyše na pravidelných stretnutiach cyklistov počul, že sa do Boleslavi ženie istý Václav Laurin. Bol spoločníkom v uznávanej Továrni velocipédov z Turnova, no práve sa rozhádal s „parťákom“ Josefom Krausom, a tak sa s manželkou presťahoval do Mladej Boleslavi, aby tu rozbehol samostatné podnikanie.
Klementa to zneistilo. O Laurinovi išli chýry, že je veľmi šikovný remeselník, dobrý technik, hoci inak skôr uzavretý „mrzút“. To Klement bol naopak povahou extrovert, zdatný obchodník, ktorý si vedel spočítať, že dve dielne na bicykle v provinčnej Boleslavi, kde pracovné príležitosti ponúkali najmä menšie textilky, cukrovary, liehovary a mlyny, sú priveľa.
A tak na scénu vstúpil ctihodný právnik Zimmermann, neskorší boleslavský súdny radca a tiež cyklistický nadšenec, ktorý oboch Václavov zoznámil. Hneď na prvom stretnutí sa dohodli na spoločnom podnikaní, pretože protiklady sa predsa priťahujú.
Prvú žiadosť o povolenie stavby strojárskej dielne na Stakorskej ulici im mestská rada v septembri 1895 ešte zamietla, pretože v lokalite nebola zavedená kanalizačná sieť. Proti priestorom na Benátskej ulici (dnes Pražskej) už nič nenamietala, a tak sa v decembri 1895 definitívne rozbehla firma s piatimi zamestnancami vrátane majiteľov na opravu a výrobu bicyklov s názvom Laurin & Klement.
Zrodila sa legenda, ktorá sa už 130 rokov hrdo a nezmazateľne zapisuje do českých dejín aj histórie domáceho i svetového športu.
