Podobne, ako si aj dnes elitní piloti F1 strážia každé kilo, aby v pretekoch, kde často rozhodujú stotiny, zbytočne nestrácali, tak aj na začiatku dejín motoršportu (vlastne tu obzvlášť) hrala pri všetkej logike fyzikálnych zákonitostí váha dôležitú rolu.
A tak bolo nutné konať. Pre Klementa bol úspech na rok starej trati, ktorá mala výnimočné parametre a klopené zákruty, aby sa v nej udržalo aj vozidlo uháňajúce rýchlosťou 192 km/h, dôležitý.
Východný trh sa mu podarilo „dobyť“ pred pár mesiacmi, teraz chcel zaujať aj samotnú kolísku automobilizmu v Británii. Expedícia z Mladej Boleslavi sem dorazila so špeciálom FCS, ktorý mal pod kapotou štvorvalcový motor s objemom 3,5 litra. Mechanik František Krutský ladil prevody, Kolowrat v tréninku postupne zvyšoval rýchlosť a učil sa správne prejsť "klopenky", až pri záverečnom teste...
Ach nie, z výfuku sa valí biely dym.
Do valcov sa dostala voda.
Ráno tak Klement rýchlo telegrafoval do Mladé Boleslavi, druhý deň večer už v Londýne na stanici vystupuje pán Neumann s krabicou, ktorá skrýva blok náhradných valcov. Lenže cesta do dejín je naďalej tŕnistá, lebo rozbaľovaní sa zistí, že Neumann pri rýchlom presadaní s krabicou nešetrne tresol a blok má odlomenú prírubu.
Klement sa hnevá, našťastie však jeho elitný fachman Krutský všetko provizórne opraví.
A tak na ďalší deň už Václav Klement netrpezlivo stláča stopky, aby prišlo ďalšie sklamanie.
Nie, takto to nesmie skončiť.
Do auta si sadá inžinier a konštruktér Otto Hieronimus, o dosť útlejší muž než pán gróf s korpulentnou postavou. Rozbieha sa, drží plyn a je z toho priemer na míľu 118,72 km/h, čo je, drahí Angličania aj svet, rýchlostný rekord v triede štvorvalcových motorov s vŕtaním do 86 mm.
„To bol kauf,“ nadúva sa Klement pýchou.
Rešpektovaného Hiera získal do svojich služieb len pred rokom, ale on už uchvátil cárske Rusko víťazstvom vo svojej kategórii v pretekoch Petrohrad – Moskva, bez konkurencie bol aj v pretekoch do vrchu v Semmeringu, kde desaťkilometrovú trať plnú zákrut zvládol za osem minút a 42 sekúnd.
Hieronimus zostal v službách boleslavskej automobilky do roku 1911 (neskôr spolupracoval externe) a bol tak ceneným mužom, že po Klementovi (12 tisíc korún ročne) bral v spoločnosti druhý najvyšší plat.
Tragicky zomrel 8. mája 1922, vtedy už v službách značky Steyr, pri nehode v tréningu na preteky do vrchu v Riesse. V stokilometrovej rýchlosti narazil do konského povozu, ktorý blokoval trať. O deň skôr vraj svojej manželke sľúbil, že s nebezpečným pretekaním po tejto akcii skončí...
