Bitka s prívlastkom La Doyenne sa prvýkrát uskutočnila 29. mája 1892. Vtedy sa na trať vydalo 33 odvážlivcov. Pôvodnou myšlienkou zakladateľov bolo otestovať organizačné schopnosti pre preteky, ktoré sa nakoniec nikdy neuskutočnili. Na podporu predaja tlačených novín L'Expresse sa redaktori periodika určeného pre frankofónne obyvateľstvo Belgicka rozhodli usporiadať preteky Liège–Paríž–Liège. Lenže šichta na 850 kilometrov nie je len tak a preto vznikol plán najprv usporiadať kratšiu verziu cyklistických pretekov ako skúšku vlastných schopností.
Štart aj cieľ boli po 250 kilometroch v Liège a otočka v meste Bastogne pri luxemburských hraniciach. Dôvod bol jednoduchý. Je tam železničná stanica, takže organizátori mohli z miesta štartu pricestovať do priechodného bodu na kontrolu účastníkov. Preteky mali na tú dobu nevídané tri tisícky výškových metrov.
Všetci štartujúci pochádzali z Belgicka, drvivá väčšina z Liège. Len 17 ich dokončilo preteky vypísané iba pre amatérov a víťazom sa stal Léon Houa, ktorý s cyklistikou začal len štyri mesiace predtým. Porciu 250 kilometrov zvládol bez 12 minút za 11 hodín s priemernou rýchlosťou 23 kilometrov za hodinu! Následne triumfoval aj v ďalších dvoch ročníkoch.
Potom preteky zanikli. Dočasne. V roku 1908 sa vrátili na scénu. A písali nebývalé drámy. Nekonečný rad krátkych, no prudkých stúpaní bral sily aj najväčším šampiónom. V priebehu rokov oscilovalo množstvo výškových metrov až k piatim tisícom. Mnohí tvrdili, že ide o zvrhlú vyčerpávajúcu cyklistickú vojnu. Oficiálne organizátori väčšinou uvádzali v itinerári len desať až dvanásť stúpaní. V skutočnosti ich napočítate tri desiatky.
La Doyenne často sprevádzalo sneženie. Áno, v Ardenách, kde by na konci jari čakal vločky len málokto. Ale práve sneh ničil sny mnohých cyklistických velikánov. Ako keby nestačili všetky tie prekliate ardénske kopce... Rok po I. svetovej vojne dorazilo v snehovej búrke do cieľa len šesť cyklistov, zvyšok zosadol a vzdal. Ani fakt, že na otočke v Bastogne bola oficiálne vyhlásená dvojhodinová prestávka, väčšinu pelotónu nezachránil. Keď sa jazdilo v roku 1957, z 242 prihlásených sa len 27 jazdcov v krutej zime a snehu dostalo do cieľa. A na jar 1980 prišlo do cieľa pre hustú chumelicu len 21 pretekárov zo 174 štartujúcich.
Kopcovitý terén prial agresívnym jazdcom. Veď aj túto bitku v Ardénach päťkrát ovládol Eddy Merckx, jeden z najúspešnejších cyklistov histórie. Štyri triumfy mali Talian Moreno Argentin a Španiel Alejandro Valverde. A v roku 2025 mal na konte tri triumfy cyklistický fenomén úvodu tretieho tisícročia Tadej Pogačar.
