Rallye založil Albert I. Monacký a jeho zámerom bolo dostať automobilistov, v tom čase veľmi majetných ľudí, do Monte Carla aj v zime, keď tam turistický ruch príliš neprekvital. Aj preto sa počas desaťročí jazdilo v odlišnom formáte, než ako tieto preteky poznáme dnes.
V úvodnom ročníku sa štartovalo z 11 rôznych miest (napríklad z Viedne, Paríža, Ženevy, Bruselu či Berlína), pričom cieľom hviezdicovej jazdy bolo práve monacké kniežatstvo. Nešlo však o rýchlosť, pretože do celkového hodnotenia sa popri jazde zručnosti započítavali aj vyslovene subjektívne kritériá ako elegancia a pohodlie vozidla či stav, v akom dorazilo do Monte Carla.
Do prvého ročníka sa prihlásilo 23 vozidiel a víťazom sa stal Francúz Henri Rougier na vozidle Turcat-Méry s výkonom 25 koní. Z Paríža prešiel 1 020 kilometrov, čo bol veľký nepomer napríklad oproti Nemcovi Von Esmarkovi, ktorý musel z Berlína zdolať 1 700 kilometrov a dosiahol priemernú rýchlosť 30 km/h. Aj preto sa pri korunovácii prvého víťaza ozval piskot - mnohí to jednoducho považovali za škandál.
Napriek tomu sa Monte Carlo stalo legendou motoristických pretekov, do ktorej histórie sa nezmazateľne zapísala aj mladoboleslavská automobilka. Zúčastnila sa hneď druhého ročníka v roku 1912, keď sa z Viedne na 1 319 kilometrov dlhú trasu vydal gróf Alexander Kolowrat-Krakowský.
V januári cestoval v otvorenom vozidle, a tak pri prejazde Alpami „trpel“ v teplotách −18 stupňov. Aj preto mal namiesto pretekárskej kombinézy na sebe huňatý kabát. Klasifikovaný bol na 30. mieste z 35 posádok, ktoré dorazili do cieľa. Ďalších približne tridsať účastníkov odstúpilo v priebehu pretekov.
