1936: Šíp, ktorý mení životy

Jedni ho milujú, druhí nenávidia. Je symbolom vášne, odhodlania a vytrvalosti. Predstavuje živú históriu plnú hrdosti. Kilometrová stena do neba – Mur de Huy, mýtický kopec, ktorý je symbolom Valónskeho šípu.

11. 12. 2025 130 rokov

V údolí rieky Meuse sa vinie úzka cesta Chemin des Chapelles, pomenovaná podľa šiestich kaplniek lemujúcich jej strmé stúpanie s 1 400 metrov dlhým výstupom. Je relatívne krátke, no napriek tomu dokáže zlomiť aj najodolnejších profesionálnych cyklistov, ktorí si podmanili alpských či pyrenejských velikánov. Ale tu, uprostred belgických Ardén, však boli porazení.

Úvod je pozvoľný, so sklonom štyri percentá. Po päťsto metroch sa však asfalt začína lámať. Osem, desať, jedenásť, dvanásť, trinásť – a v najprudšom úseku dokonca sedemnásť percent stúpania musia cyklisti zdolať na tejto stene, než sa vydriapu do cieľa. V mužskej edícii Valónskeho šípu trikrát počas jediného dňa, v ženskej verzii dvakrát. Inak pútnické miesto sa na jeden deň v roku mení na divadlo bolesti a obrovských drám, keď sa na Mur de Huy lámu sny o sláve z bitky, ktorá sa po prvý raz išla už v roku 1936. A už dlhé roky je partnerom týchto pretekov aj mladoboleslavská automobilka, ktorá mala symbolicky po desaťročia v znaku šíp.

Ani po takmer sto rokoch existencie nikto nenašiel spoľahlivý recept na víťazstvo. Sólový únik ďaleko pred cieľom? Útok z malej skupiny „uprchlíkov“? Alebo „šprint“ z hlavného poľa, ktoré pohltilo všetkých odvážlivcov? Problém je totiž v tom, že keď sa cyklisti blížia k vrcholu – a teda k sláve, ktorú garantuje triumf vo Valónskom šípe – narazia na ukrutný vietor, ktorý sa snaží ambície trúfalcov zhodiť späť na úpätie ikonického kopca.

Bezhlavý útok od prvých metrov stúpania sa vypláca len výnimočne. Na zadné koleso sa odvážlivcom okamžite prilepia taktici, ktorí sa chcú ukryť pred vetrom. Treba teda vydržať a byť trpezlivý – meter po metri tohto brutálneho stúpania. Až po esíčka kúsok pod vrcholom, keď do cieľa zostáva 300 metrov.

Anna van der Breggenová si vyslúžila prezývku Kráľovná Huy. Holandská pretekárka vládla tejto stene, na ktorej sa rok čo rok ozýva modlitba cyklistických profesionálov, aby ich nohy nezradili, sedem rokov po sebe. Mala premyslený spôsob, ako zdolávať toto mýtické stúpanie – s pôsobivým pokojom uprostred ohlušujúcej vravy desiatok tisíc divákov, v pachu piva, hranoliek a hotdogov, tlačila do pedálov s nebývalou ladnosťou. Akoby sa ani nenamáhala. A predsa vládla.

A potom je tu Španiel Alejandro Valverde – muž, ktorý zvyčajne bojuje o celkové poradie na Grand Tour a len zriedka ovládne klasiky. Miloval Ardény? Alebo Ardény milovali jeho? Nech už to bolo akokoľvek, Valónsky šíp vyhral vo svojej kariére päťkrát. Nik iný nedokázal niečo podobné – a zrejme ani nedokáže. Prečo? Pretože Mur de Huy. Kopec, ktorý zlomí nejedného šampióna.