1939: Vojna, oslobodenie, znárodnenie. Temné obdobie československých dejín

Ako zasiahla druhá svetová vojna Škodu?

Celý koncern spadol pod spoločnosť Reichswerke Hermann Göring. Výroba osobných áut sa postupne znižovala, úplne sa však zastavila až v roku 1944. Väčší priestor dostali vojenské verzie automobilov, sanitné prevedenia vozidiel... Zvláštnosťou bol ťažký ťahač RSO, ktorého hlavným konštruktérom bol Ferdinand Porsche a jeho stuttgartská kancelária, za českú stranu viedol tím Jaromír Meduna. Okrem toho sa v Mladej Boleslavi vyrábala aj neautomobilová produkcia – napríklad motory pre Messerschmitt, pre stíhacie tanky Hetzer, ale aj subdodávky pre ďalšie, predovšetkým nemecké firmy.

S nemeckou okupáciou sa spája aj začiatok jazdy vpravo. Ako rýchlo na to Škoda reagovala?

Automobilka Škoda už v polovici 30. rokov prišla s tým, že niektoré série modelu Popular mali volant vpravo, iné vľavo. Pri niektorých modeloch teda s novým nariadením nebol problém – zmena sa ostatne, hoci neskôr, očakávala, a tak sa len upravil pomer vyrábaných variantov. Pri iných typoch sa muselo vyvinúť nové riešenie. Napríklad pri modele Superb 3000 OHV sa uvádza, že všetky vozidlá sa vyrábali s volantom vľavo až od septembra 1940.

Už vieme, že po 1. svetovej vojne bol návrat k výrobe áut pomerne zdĺhavý. Ako to bolo po roku 1945?

Továreň mala na sklade viacero dielov, ktoré bolo možné po vojne využiť. Horšie to bolo s novými dodávkami. Veľké škody v Mladej Boleslavi napáchalo bombardovanie sovietskou armádou 9. mája 1945. Odstraňovanie trosiek trvalo nejaký čas a jednoduchá nebola ani stabilizácia personálu: zatiaľ čo v roku 1944 tu pracovalo 8 500 ľudí, o rok neskôr 6 500 a v roku 1946 už len 4 500. Napriek tomu bol prvý automobil – ľahké nákladné vozidlo typu 256 – postavený už v júni 1945. Pokiaľ ide o osobné vozidlá, s ich výrobou sa začalo o niečo neskôr. S ohľadom na dodávateľské možnosti československého priemyslu boli aj výrobné objemy pomerne malé. Tisíce vozidlo po vojne bolo vyrobené v apríli 1946 a desaťtisíce v apríli 1947.

Po požiari 1945 – dym

Ako teda vyzeralo obdobie 1945 až 1948 z ekonomického hľadiska?

Bolo to zvláštne obdobie. Všetci sa tešili z mieru a z možností, ktoré sa otvorili. Zároveň sa obyvateľstvo pomerne radikalizovalo a nahromadenú frustráciu vojnových rokov vybíjalo v plamenných prejavoch, či už verejne, alebo aspoň v korešpodencii. Každý mal iné predstavy o tom, ako by sa mala nová republika budovať. Kľúčový priemysel bol znárodnený v októbri 1945 na základe dekrétu vydaného prezidentom Benešom a vláda – vedomá si okolností hospodárskej krízy z počiatku 30. rokov – sa snažila stovky či skôr tisíce malých podnikov zlúčiť do väčších celkov, ktoré by prípadnú budúcu krízu zvládli lepšie alebo jej predišli úplne. Tým však došlo k pretrhaniu doterajších fungujúcich medzipodnikových väzieb – napríklad medzi Škodovkou v Boleslavi a Škodovkou v Plzni – a naopak k vzniku nových väzieb, z ktorých mnohé však dlho nevydržali. V našom prípade možno spomenúť závody vo Vrchlabí a v Kvasinách, ktoré – hoci niekoľkokrát získali väčšiu autonómnosť či samostatnosť – zostali vo zväzku s Mladou Boleslavou. Naopak podniky v Kunoviciach (Let) či v Krnsku (Kotek), začlenené do AZNP už pri vzniku, sa osamostatnili alebo boli pričlenené k iným národným podnikom, napríklad k hračkárskemu zoskupeniu mnohých malých dielní Tofa (národný podnik vznikol zlúčením mnohých malých dielní, z ktorých jedna pôvodne malá nemecká dielňa dala celému podniku názov ToFA – „toy fabric“).

Aký dramatický bol pre podnik revolučný rok 1948 a znárodnenie?

Rok 1948 bol pre Boleslav dôležitý skôr v politickej rovine. Automobilka sa už zmierila s tým, že väzby s Plzňou budované 20 rokov boli pretrhnuté a že má nové závody, ktoré môže využiť na svoj rozvoj. Mnoho vyššie postavených zamestnancov sa však počas „slávnych februárových dní“ stalo nepohodlnými a ľudia boli viac či menej ostrakizovaní; mnohí boli prepustení ešte koncom februára 1948 – ľudovo povedané, vyhodení na hodinu. Ešte niekoľko nasledujúcich rokov sa priemysel zmietal pod direktívami nie vždy dobre premyslených nápadov na presuny výroby, keď sa napríklad v Mladej Boleslavi vyrábali vozidlá Tatra. Zároveň treba povedať, že znárodnením a následnou reštrukturalizáciou veľké podniky prišli o konkurenciu. Jednoducho bolo zhora určené, že napríklad limuzíny pre štátnych činiteľov bude vyrábať Tatra a osobné automobily pre bežných ľudí AZNP Mladá Boleslav. Ostatní nemali právo byť konkurentmi – a ani existovať. Do týchto veľkých konglomerátov štát pomerne dosť investoval, no len v rámci svojich možností. Pre úplnosť dodávam, že hospodárstvo prešlo po roku 1945 na plánované riadenie. Najskôr bol zavedený dvojročný plán a po uchopení moci sa prešlo k päťročným plánom podľa sovietskeho vzoru.

Po požiari 1945 – jedáleň