„Stotridsiatka bola úžasná. Špičkové auto, ktoré tvarom vychádzalo z kupé Škoda 110. Výkon približne 135 koní, hmotnosť okolo 800 kilogramov. Rozhodne nejazdila oveľa pomalšie než dnešné pretekárske autá – hlavne z kopca,“ spomína Pavel Hortek, bývalý navigátor továrenského tímu z Mladej Boleslavi a neskôr manažér tímu Škoda Motorsport.
Ako prvý si sadol do sedadla spolujazdca vtedy horúcej novinky. „V roku 1975 bola stotridsiatka homologizovaná len pre okruhy a zároveň sa pripravovala aj rally verzia. S Milanom Zapadlom sme boli prvou posádkou, ktorá mohla v júni 1976 nové auto otestovať na Rallye Valašská zima. Prvé oficiálne nasadenie bolo ešte mimo klasifikácie do majstrovstiev Československa, pretože sa čakalo na homologizáciu od FIA,“ spomína.
„V porovnaní s predchádzajúcou stodvadsiatkou sme zrazu mali vozidlo, ktoré jazdilo naozaj šialene rýchlo. Podvozok sa výrazne zlepšil, auto parádne sedelo. Bolo jednoducho fantastické.“
Prvým oficiálnym štartom v súťaži majstrovstiev republiky mala byť Košická rally, ktorá sa jazdila na asfalte aj šotoline. Práve rýchlostné skúšky na nespevnenom povrchu chcela dvojica Zapadlo – Hortek pred štartom dobre natrénovať. „Vtedy sa trénovalo za bežnej premávky, ale predpokladali sme, že v lesoch za Košicami nikoho nestretneme,“ vybavuje si Hortek, pre ktorého to bola po zisku titulu československého majstra druhá sezóna v farbách mladoboleslavského tímu. „Stáli sme pred štartom skúšky, keď k nám prišla posádka Leo Pavlík – Miloslav Čermák. Leo začínal jazdiť so Škodou 1100, mal aj stodesiatku a stodvadsiatku. Zo stotridsiatky bol úplne unesený. Obdivoval ju a prosil Milana, aby ho povozil.“
Sedadlo spolujazdca Hortek z dobrej vôle prenechal na pár minút mužovi, ktorý sa neskôr stal šesťnásobným majstrom Československa. „Podľa rozprávania bol Leo z jazdných vlastností ohromený. A keď nadšene kričal, Milan sa za volantom nechal uniesť a jazdil, čo auto zvládlo. Lenže práve v lese prebiehala ťažba a v jednej zákrute vyšla oproti drevom naložená Praga V3S. Ja som stál s Mílom Čermákom, ktorý bol Pavlíkov navigátor, na štarte. Najprv sme počuli ostrý zvuk stotridsiatky, potom hroznú ranu a ticho. Tak som skočil do Pavlíkovho auta a išiel po trati skúšky,“ opisuje Hortek.
Pohľad, ktorý sa mu naskytol po príchode na miesto nehody, naznačoval, že z ostrej pretekárskej premiéry vozidla Škoda 130 RS nič nebude. „Milan sedel na pni, tvár mal celú od krvi. A aj ľavé koleno mal rozrezané až na kosť o plech, ktorý sa odtrhol niekde pod palubnou doskou. Krútil hlavou, aká to bola rana. Narazili do protiidúceho nákladiaka na jeho strane, asi dvadsať centimetrov za ľavým ramenom. Leo Pavlík v šoku utiekol do lesa. A auto? Úplne na odpis. Namiesto súťažnej premiéry sme o dva dni leteli z Košíc do Prahy bez jediného ostrého kilometra a Milan so zašitým kolenom. Asi za trest som bol pri tom, keď mladá slovenská lekárka šila ranu a za každú cenu mi chcela ukázať, že je vidieť kosť,“ spomína Hortek, ktorý je už viac než desať rokov členom Rally komisie Medzinárodnej automobilovej federácie FIA.
Počas zvyšných mesiacov roku 1976 v tíme, ktorý vtedy niesol oficiálny názov Automobilový závod Národný podnik Škoda Mladá Boleslav, prebiehalo odstraňovanie nedostatkov a slabých miest nového súťažného špeciálu. „Keď sme potom o mesiac neskôr štartovali na domácej Škoda Rally v Mladej Boleslavi, skúšali sme pri tréningu vychádzať z poznámok, ktoré sme mali napísané pre 120 S. Ale stotridsiatka bola natoľko iná a lepšia, že tie poznámky nemali zmysel. Nové auto bolo oveľa rýchlejšie, zákruty sme prechádzali o desiatky percent rýchlejšie. Jednoducho paráda.“
Už o rok neskôr slávila automobilka so strojom Škoda 130 RS úspech na Rally Monte Carlo, keď posádka Blahna – Hlávka skončila na 12. mieste absolútneho poradia a dvojica Zapadlo – Motal, ktorý na pozícii navigátora nahradil práve Pavla Hortka, obsadila 15. priečku. Hortek vtedy musel nastúpiť na povinnú vojenskú službu. „Keď sme na zahraničné preteky jazdili so Škodou 120 S, všade nás obdivovali – ale skôr za našu odvahu, že s takým autom jazdíme a dokážeme dosahovať slušné výsledky. Vo svete sme sa pohybovali v tretej desiatke poradia a vyhrávali triedu. Ale stotridsiatka otvorila dvere do absolútneho poradia.“
Auto z mladoboleslavskej továrne budilo obdiv na každej súťaži. „V tom čase svetu vládli Lancie Stratos a Alpine Renault, postupne nastupoval Ford Escort RS – autá úplne inej ligy. Úroveň svetového šampionátu bola veľmi vysoká. Ale Škoda 130 RS dokázala jazdiť v elitnej desiatke,“ zdôrazňuje Hortek, aké výnimočné auto v 70. rokoch postavili.
