Patril k ikonám pelotónu. Na olympijských hrách 1980 v Moskve vybojoval v cestných pretekoch družstiev spolu s Alipim Kostadinovom, Michalom Klasom a Vlastiborom Konečným bronzovú medailu. V roku 1983 bol domácim šampiónom medzi jednotlivcami aj v časovke družstiev. Na Pretekoch mieru skončil raz štvrtý a dvakrát piaty. Na pretekoch Tour de l’Avenir obsadil v roku 1980 štvrté a v roku 1984 druhé miesto. V prvej polovici 80. rokov Škodova športová forma gradovala, výsledky z mnohých svetových podujatí vzbudzovali nádeje na olympiádu 1984 v Los Angeles, ktorej sa však socialistické Československo nezúčastnilo.
Napriek tomu mohol Jiří Škoda dúfať vo výnimočný krok. Bola to opojná predstava, ktorej sa nedalo ubrániť. „Budem jazdiť po boku víťaza Tour de France,“ vírilo sa Škodovi v hlave. Práve ho zvolili za najlepšieho amatéra sveta a dostal ponuku na prestup medzi profesionálov – priamo do tímu, v ktorého farbách jazdil kráľ posledných dvoch ročníkov Tour. „Bol som nadšený. Úplne ma to pohltilo,“ spomína Škoda na koniec roka 1984.
Vtedy za ním do Prahy priletela delegácia významnej odevnej spoločnosti, ktorá zastrešovala vyhlasovanie najlepšieho amatérskeho cyklistu. Bola to veľká sláva a pre vtedajší režim obrovské vyznamenanie, keď domáci cyklista získal také prestížne ocenenie. „V dvadsiatich ôsmich rokoch som bol na vrchole. Doma už nebolo kam rásť. Chcel som zistiť, či obstojím medzi najlepšími. Maľoval som si to v najkrajších farbách, to je jasné.“
Škoda sa s myšlienkou na prestup pohrával už od roku 1980, keď získal olympijskú medailu v Moskve. A keď o dva roky neskôr poľský cyklistický fenomén Czeslaw Lang prelomil bariéru a prestúpil do profesionálneho talianskeho tímu Gis Gelati, ambície českého jazdca ešte vzrástli. Lenže prestup do zahraničia bol podmienený súhlasom režimu. Škoda si preto dohodol stretnutie s vtedajším predsedom ČSTV Himlom. Na rokovanie mieril plný optimizmu. „Rýchlo som vytriezvel,“ povzdychne si aj po desaťročiach. „Himl ma uzemnil. Počujem to ako dnes: ‚Súdruh Škoda, čo ste pre našu socialistickú vlasť dosiahli? Ešte ste nič nedokázali!‘“
Nádeje zhasli v dvoch vetách. Zbohom, Fignon! Zbohom, Tour de France! Zbohom, profesionálna scéna! „Úplne ma to zlomilo. Jazdil som ďalej, ale chýbal mi drajv. Vzali mi chuť. Mal som si uvedomiť, že Poľsko bolo liberálnejšie, preto dostal Lang zelenú, zatiaľ čo ja budem mať stopercentne smolu. A keďže som mal rodinu, o emigrácii nemohla byť reč,“ vysvetľuje Škoda.
Sen o pretekaní po boku Fignona sa rozplynul. „Bola to jednoducho taká doba. Keď sa niekto učil nemecky alebo anglicky, hneď bol podozrivý. Kontrarozviedka sa bála, aby takíto usilovní študenti náhodou počas pretekov neutiekli. Takže za snahu bol jazdec neraz ‚odmenený‘ stiahnutím z nominácie,“ opisuje absurditu doby Škoda.
Z krivdy spôsobenej režimom sa dokázal pozbierať. Mal výbornú výkonnosť. A tak sa vo veku 32 rokov predsa len dočkal prestupu medzi profesionálov – ako prvý československý cyklista. „Počas jedného z rozhovorov som potom opísal materiálne zabezpečenie v novom pôsobisku. A novinári doma následne dostali zákaz so mnou robiť rozhovory,“ usmieva sa Škoda.
Keď totiž dorazil do talianskeho tímu EcoFlam, bol doslova zasypaný výbavou. Tri bicykle, kufor plný dresov, nohavíc, ponožiek, rukavičiek. Samozrejme v rôznych prevedeniach pre prípad zlého počasia. Nehovoriac o kvalite. „Čumel som s otvorenými ústami.“ Pri premiére na Giro d’Italia v roku 1987 potom oslnil 19. miestom. Bol najlepším z tímu EcoFlam a druhý vo vtedajšej súťaži nováčikov – napriek tomu, že už mal na krku tri krížiky.
V pelotóne Tour de France sa však nikdy neobjavil. Až v roku 2021 – v sprievodnom vozidle Škoda Auto, ktorá na najslávnejšie preteky vzala trojicu českých legiend. „Tour každý rok hltám v televízii. Tentoraz som bol priamo v centre diania. Bola to pre mňa česť, že som vďaka Škoda Auto mohol nasať atmosféru. S Girom mám osobnú skúsenosť, ale Tour je ešte o úroveň vyššie,“ hovorí Škoda, ktorý 27. marca 2026 oslávi 70. narodeniny.
