Vozidlo vážilo 730 kilogramov, motor s objemom 1,3 litra dostal osemkanálovú hliníkovú hlavu valcov, ktorá vychádzala z vývoja agregátu pre pripravovaný model Favorit. Áno, hoci LR bol poslednou zadokolkou, z nazbieraných skúseností neskôr ťažil práve Favorit. Škoda 130 LR však ani zďaleka nepredstavovala nejaké prechodné obdobie medzi 130 RS a Favoritom, naopak, pripisovala si množstvo medzinárodných úspechov. „Dosahovali sme lepšie výsledky než s RS, pretože už boli vychytané muchy,“ dodáva ďalší zo súťažiacich Svatopluk Kaizar.
Homologáciu vozidlo získalo v decembri 1984, o pár týždňov sa dočkalo premiérového štartu na Rallye Valašská zima 1985, kde automobilka vďaka posádkam Křeček – Motl, Haugland – Bohlin a Kvaizar – Janeček obsadila prvé tri miesta. V závere roka 1985 potom Haugland prišiel na Britskej rallye do cieľa celkovo pätnásty. Nasledujúca sezóna bola ešte úspešnejšia – Ladislav Křeček s Bořivojom Motlom v majstrovstvách sveta štyrikrát vyhrali svoju triedu, na Rallye Akropolis boli trinásti v absolútnom poradí. Na Rallye San Remo dokonca šokovali celkovým šiestym miestom, čo bol historický úspech automobilky, poradie však neskôr po protestoch anulovali. „Boli to výsledky, ktoré prekvapili aj nás. Ale vychádzalo to z toho, že sme s autom vedeli pracovať a naučili sme sa využívať nižší výkon oproti konkurencii,“ vysvetľuje Křeček.
Následkom fatálnych nehôd počas roku 1986 prišlo rozhodnutie FIA zakázať v majstrovstvách sveta skupinu B, čo ukončilo medzinárodnú kariéru modelu 130 LR. Zvyšné vozidlá 130 LR sa ešte dva roky využívali na súťažiach v národnom šampionáte a v súťažiach Pohára mieru a priateľstva, kde posádka Sibera – Gross získala v roku 1988 posledný majstrovský titul na vozidle s motorom vzadu.
