1992: Hokejové zbohom federácii a začiatok pevného partnerstva značky Škoda

Krajina bola polepená volebnými billboardmi, z ktorých oveľa častejšie než predtým zaznievali nacionalistické slogany.
14. 8. 2025 130 rokovZdroj fotografie: ČTK / Michal Doležal
„Spoločný štát alebo rozdelenie,“ znelo napríklad heslo ODS.
A práve v tomto vyhrotenom období hostilo Československo hokejové majstrovstvá sveta, ktoré sa diplomaticky snažili vyhovieť Čechom aj Slovákom. Základnú časť odohral národný tím v Bratislave, samotný šampionát otváral predseda Federálneho zhromaždenia Alexander Dubček a pri zápase o bronz v Prahe tímu osobne fandil prezident Václav Havel.
Ten si však v Športovej hale nesadol do čestnej lóže, kam bol pozvaný, ale zápas sledoval medzi divákmi priamo za československou striedačkou.
„Najviac sme sa obávali určitých nacionalistických tendencií v Bratislave, ale všetky obavy boli zbytočné. Diváci v Bratislave boli fantastickí, rovnako ako teraz v Prahe,“ priznal brankár Petr Bříza.
Ani netušil, že to bude naposledy, čo sa na majstrovstvách predstavilo spoločné Československo – len pár týždňov po turnaji sa totiž vo vile Tugendhat v Brne dohodol predseda českej vlády Václav Klaus s predsedom slovenskej vlády Vladimírom Mečiarom na rozdelení krajiny.
Zároveň však šampionát ukázal domácim fanúšikom aj tvrdú tvár raného kapitalizmu 90. rokov.
Dres česko-slovenskej reprezentácie stál v stánku firmy Tackla 1 200 korún, čo v prepočte na priemerné vtedajšie zárobky a dnešné pomery zodpovedá sume, ako keby dnes stál desaťnásobok! (12 000 Kč je v prepočte takmer 500 €)
Tričko s emblémom vyšlo na 580 korún a minerálka v bufete 35 korún. Dali by ste dnes za vodu 350 korún? (350 Kč je v prepočte viac ako 14 €)
A napríklad slovenským novinárom bolo prisľúbené ubytovanie v pražskom Parkhoteli za 594 korún na noc, no počas turnaja vedenie hotela „domáce“ ceny zrušilo a nastavilo jednotnú cenu 4 200 korún za noc – čo bola v tom čase približne výška priemerného mesačného platu v Československu.
Čechoslováci napokon skončili tretí a každý z hokejistov si za bronz odniesol 150-tisíc korún.
Denník Rudé právo vtedy o poslednom vystúpení spoločnej reprezentácie napísal: „Môžeme to povedať otvorene – všetci snívali o zlate. To sme nezískali, no bolo by nezmyselné pohŕdať bronzom. Medaila má svoju hodnotu a na ôsmom šampionáte na domácej pôde sme opäť neskončili bez cenného kovu.“
Išlo pritom o tú istú medailu, ktorú tím získal pár mesiacov predtým na olympiáde v Albertville – a ktorú zopakoval aj o rok neskôr.
Turnaj však nebol len rozlúčkou Československa s medzinárodným hokejom, ale priniesol aj niekoľko noviniek, ktoré sú dnes pevnou súčasťou hokejových šampionátov.
Po prvý raz sa o titule rozhodovalo systémom play-off, ktorý – s výnimkou roku 1997 – zostal zachovaný dodnes. A po prvýkrát sa na šampionáte predstavila aj spoločnosť Škoda Auto.
Značka z Mladej Boleslavi vtedy pomohla s organizáciou majstrovstiev, keď organizátorom dodala svoje automobily, pričom hlavné slovo mal model Forman.
A keďže spolupráca fungovala, stala sa Škoda Auto už v nasledujúcom roku oficiálnym partnerom IIHF. Toto partnerstvo trvá dodnes!









