1992: Kde sú kolesá?! Legendárny Nedomanský opakovane čelil zlodejom

„Ťažko by som hľadal niektorého z hokejistov, ktorý by sa postavil tak odvážne a jednoznačne k tomu, čo sa tu kedysi dialo. Takže veľký rešpekt,“ povedal mu pri osobnej audiencii aj prezident Petr Pavel.

Nedomanský patril do výnimočnej generácie hokejistov zo 70. rokov, ktorá aj pri nadvláde Sovietskeho zväzu získala tri tituly majstrov sveta. Legendárny útočník bol však „len“ pri jednom (1972), pretože v roku 1974 emigroval do Kanady, aby tam pokračoval vo výbornej kariére. Najprv hral za Toronto Toros v lige WHA, o tri roky neskôr dostal prvú šancu v slávnej NHL. V Detroite prežil päť bohatých rokov, následne pokračoval v St. Louis a New York Rangers. Spolu strávil v najprestížnejšej súťaži šesť sezón, počas ktorých odohral 421 zápasov a pripísal si 278 bodov (122+156). Po kariére sa vypracoval na úspešného skauta pre Los Angeles, Nashville a naposledy Las Vegas.

A práve začiatkom 90. rokov, keď pracoval pre Los Angeles Kings, sa vrátil do Československa a stal sa aj ambasádorom rozvíjajúcej sa značky Škoda. „Dostal som sa k tomu cez Franka Farského, ktorý pracoval pre Škodu a bol tým, kto automobilke pomohol stať sa partnerom majstrovstiev sveta. Stretol som sa s ním v Kanade a potom som so Škodou jazdil na svetové šampionáty a zároveň využíval ich vozidlá,“ opisuje Nedomanský. „Nebudem klamať – tie prvé neboli nič moc, ale od Octavie ďalej sú to nádherné autá.“

Nedomanský sa v rokoch 1992 až 2001 ako vyhľadávač európskych talentov vždy cez zimu usadil v Prahe, odkiaľ škodovkou vyrážal do rôznych kútov krajiny aj okolitých štátov. „V tom čase sa však veľa kradlo, najmä súčiastky, a ja som bol dvanásťkrát pred domom v Dejviciach vykradnutý. Raz som mal ísť do Nemecka, všetko dohodnuté, ráno vyjdem von, naštartujem, zaradím jednotku, pridávam plyn a nič. Hovorím si, že hapruje prevodovka, tak dám dvojku – a tiež nič. Vypnem to, vyleziem a tam neboli kolesá. Auto stálo na špalkoch,“ spomína dnes už s úsmevom Nedomanský. „Spomínaný pán Farský testoval novšie auto, raz sme boli s jeho štvorkolkou na zápase v Bratislave. Po zápase prídeme a auto nikde. Strávili sme celú noc na polícii a jeden človek nám vysvetľoval, že ukradnuté auto je za 15 minút vo Viedni alebo v Maďarsku a že je zbytočné ho hľadať.“

A pridáva ešte jednu historku o tom, ako meno, ktoré mal na aute, lákalo policajtov k častým kontrolám. „Dávali mi fúkať, možno sa chceli presvedčiť, že tam skutočne sedím. Ale ja som nepil alkohol.“

Aj to bol dôkaz, že hoci sa súdruhovia snažili zmienky o ňom vymazať z hokejových dejín, ľudia na neho nezabudli. Na štadiónoch ho zdravili a keď ho hlásateľ predstavoval, búrlivo tlieskali. „Keď som prvýkrát po novembri 1989 prišiel, mal som oficiálne papiere, že všetko, z čoho som bol po emigrácii obvinený, neplatí. Mal som samozrejme obavy, aby ma nezavreli.“

V Prahe sa následne zoznámil so svojou druhou manželkou Marcelou, s ktorou sa neskôr presťahoval do Los Angeles – po septembrových útokoch v Amerike bol totiž Nedomanský v organizácii Kings povýšený, keďže dvaja jeho kolegovia zahynuli v unesených lietadlách. Neskôr „Nedo“ prešiel ďalšou ťažkou skúškou, keď mu v hrubom čreve našli zhubný nádor, no tejto ťažkej choroby sa zbavil.

Teraz už s manželkou opäť žijú v Prahe a Nedomanský nič nestratil zo svojho zápalu pre sledovanie hokeja.

Časopis Ventil z roku 1994