1992: Z automechanika Škody olympijským šampiónom

Pochádza z Mladej Boleslavi, vyučil sa za automechanika a dokonca v 80. rokoch štyri roky pracoval v Škodovke, na čo neskôr s veľkým úsmevom spomínal: „Bolo to perfektné. Ráno sme prišli do kancelárie, dali si kávičku. Pohoda! Práca len niekedy a nikdy neutiekla.“ Vedel rozobrať a znovu postaviť auto, no v súčasnosti priznáva: „Už radšej nesiaham ani do vlastného. Vývoj išiel dopredu šialene rýchlo, všade je elektrotechnika. Zvládnem nanajvýš hlúposti ako výmenu kolesa.“

11. 12. 2025 130 rokov

Osudom Jana Železného sa napokon nestala automobilka, kam mal namierené, ale atletický štadión a oštepárske rekordy. „Oštep mi dal v živote omnoho viac, než som očakával. Nemenil by som nič,“ obzeral sa za skvostnou kariérou. Už vo veku 21 rokov na mítingu v Nitre prvýkrát prekonal svetový rekord (87,66 m), hoci tak trochu „náhodou“. „Na tie preteky sa mi totiž vôbec nechcelo. Našťastie ma moja budúca manželka prehovorila, aby som za ňou prišiel na Slovensko.“

O rok neskôr (1988) získal striebro na olympiáde v Soule, potom postupne nazbieral tri olympijské zlatá v Barcelone, Atlante aj Sydney. Mimochodom, za to prvé si vyslúžil od Škody, ako sponzora olympijského výboru, nového Formana Marathon v hodnote približne 230-tisíc korún (čo zodpovedalo 50 priemerným mesačným platom), zároveň Škoda poskytla výboru prémiu 80-tisíc korún.

Zo Železného sa v 90. rokoch stal fenomén, v roku 1996 vytvoril v Jene dodnes platný svetový rekord 98,48 metra, postupne sa trikrát stal majstrom sveta, len európsky titul mu vždy unikol. „To bol možno osud.“ Až na olympiáde v Aténach (2004) sa pre zranenie skončila jeho nadvláda. Chlapík, ktorý veľmi neprejavoval emócie, vtedy neudržal slzy. „Nikdy som neplakal, ale tam áno.“ Od mladosti mal prezývku Plechovka a ani počas kariéry si neodpustil cigaretku či posedenie pri pive s kamarátmi. „To predsa patrí k životu. Musíte sa vedieť odreagovať. Niekto, kto vedie firmu a musí byť v práci pokojný, si po práci potrebuje zahučať. Ja som potreboval zmiznúť na tenis, na ryby alebo po sezóne ísť do krčmy,“ vysvetľoval.

Jan Železný

Kariéru ukončil 19. septembra 2006 tam, kde začal – na atletickom štadióne v Mladej Boleslavi. V ten deň sa zastavil u rodičov na obed, prezrel si novinové výstrižky aj staré akreditácie, ktoré zhromažďovala jeho mama, a potom s batohom a v teniskách vyrazil na svoje rozlúčkové preteky. „Ako pred tridsiatimi rokmi, keď som s oštepom začínal.“

Len s tým rozdielom, že štadión už niesol jeho meno. Pri rozlúčke vyhral a pripísal si tak 149. triumf z 246 štartov. Zablahoželať k jeho kariére prišli vtedy okrem rodiny napríklad Dana Zátopková či Roman Šebrle. Bola tu aj Barbora Špotáková, ktorej Železný veštil olympijské úspechy, a ona aj vďaka jeho trénerským radám skutočne dve zlatá získala.

Časopis Ventil z roku 1992