1996: Atlanta ako znamenie pre Neumannovú

Mala skúsenosti z dvoch olympijských hier. A predsa išlo o premiéru. Kateřina Neumannová, šesťnásobná olympijská medailistka v klasickom lyžovaní, sa v lete 1996 postavila do bojov pod piatimi kruhmi v sedle horského bicykla. „Ak sa hovorí, že zážitok musí byť hlavne silný, moja olympijská Atlanta to naplnila. A zároveň bol veľmi negatívny,“ opisuje preteky, ktoré boli vtedy v programe hier úplnou novinkou.

21. 10. 2025 130 rokov

Zdroj fotografie: ČTK / Třeštík Jan

Atlanta 1996 mala prvýkrát v olympijskom programe aj horské bicykle. Ako prvá česká žena v histórii ste sa vďaka nominácii do pretekov cross country zúčastnili letných aj zimných olympijských hier. Cítili ste hrdosť?

Pre mňa nikdy nebola olympiáda o účasti, ale o výsledku. Takže to vnímam skôr ako historický míľnik. Vždy som išla skôr cestou kvality. Na bicykli som nejazdila kvôli účasti pod piatimi kruhmi. Kvôli lyžovaniu som trénovala aj na biku a výsledkom bol štart v cross country v Atlante.

Vybavíte si olympijské preteky aj s odstupom rokov?

Išlo o moje najnevydarenejšie vystúpenie na biku v medzinárodných pretekoch. Spadla som hneď po štarte, keď ma zrazila jedna zo súperiek. Karambol sa negatívne premietol do ďalšieho priebehu pretekov, vlastne som sa trápila až do cieľa.

Horské bicykle zažívali na olympijských hrách 1996 premiéru. Ako veľmi sa preteky svojím charakterom líšili od podoby cross country v roku 2025?

Jazdili sa tri okruhy na hipodróme Georgia International Horse Park v Conyers, pričom časť viedla priamo cez dostihovú dráhu, kde bola polovysoká tráva a bicykel vôbec nešiel. Tridsaťštyri stupňov, totálna vlhkosť. Na vtedajšiu dobu boli preteky veľmi technické. Išla som dve hodiny a štyri minúty. Podmienky boli extrémne. Ako tím sme, pri všetkej úcte, neboli pripravení z hľadiska občerstvovania a dopĺňania energie počas pretekov. Keď som sa snažila dohnať stratu po páde, úplne som sa uvarila. Ešte som sa na jednej z občerstvovačiek napila ľadovej vody, čo ma dorazilo. Mala som strašné kŕče v bruchu. Spamätávala som sa ďalšie dva týždne. Ešte po prílete domov som chodila do nemocnice na infúzie. Bola som úplne bez vitamínov a minerálov.

Preteky ste dokončili osemnásta so stratou štrnástich minút na víťaznú Talianku Paolu Pezzo. Zodpovedal výsledok vašim cyklistickým ambíciám?

Nie. Mala som niekoľko titulov majsterky republiky, bola som tretia na majstrovstvách Európy 1995 v Špindlerovom Mlýne a dvanásta v tom istom roku na majstrovstvách sveta v Nemecku. Na olympiáde je štartové pole vždy značne redukované, takže som určite chcela byť v desiatke. Zážitok z Atlanty bol natoľko negatívny, že to bolo určité znamenie. Preteky som brala ako impulz, aby som súťaženie na horských bicykloch obmedzila. Vlastne išlo o môj posledný medzinárodný štart.

Už ste sa nechceli stresovať a vystavovať tlaku, ktorý prinášali aj horské bicykle?

Začala som vnímať, že v lete potrebujem trénovať, na čo bolo bicyklovanie skvelým prostriedkom, ale nechcela som byť pod psychickým tlakom spojeným so súťažením. Panovalo všeobecné očakávanie, že Neumannová začne v máji pretekať a bude vyhrávať. A to mi prekážalo. Cítila som, že tlak je neúnosný.

Znechutila vám olympijská Atlanta bicykle?

Vôbec nie. Bavilo ma jazdiť po Šumave, ale bolo to jednoducho len doplnenie tréningu. Na bicykli som jazdila od apríla do konca júna. Dve, maximálne dve a pol hodiny. Na cestnom bicykli. Nepotrebovala som nejaké veľké objemy, išlo hlavne o intenzitu, pretože preteky na lyžiach trvali do 45 minút. So začiatkom júla sa bicykel stal len vyplnením popoludnia. Prvú fázu som mala ešte pred raňajkami, potom nasledoval väčšinou bežecký tréning, počas ktorého som v úsekoch absolvovala až 20 kilometrov. A popoludní som sa na vyjazdenie vybrala v sedle bicykla po Šumave na dve až tri hodiny.

Nikdy ste nekoketovali s myšlienkou zmeny disciplíny?

Biky vtedy prežívali veľký boom. Bola to ich zlatá doba a preťahovali sa o mňa najlepšie české tímy. Mala som ponuky aj zo zahraničia. Bolo mi ľúto, že v lyžovaní, ako pretekárka svetovej päťky, kam som už vtedy patrila, nemám z ekonomického hľadiska zabezpečenie ako dievčatá na bicykloch. Ponuky, ktoré som dostávala zo sveta bicyklov, boli ekonomicky výrazne lepšie. Srdcom a dušou som milovala lyže, ale rozum mi radil využiť finančné benefity. No zakrátko prišli veľké medaily v lyžovaní a dilema bola definitívne vyriešená.