Zdroj fotografie: ČTK / Michal Doležal
Bol nedeľný večer 30. júna 1996 a na majestátnom londýnskom štadióne Wembley čakal českú reprezentáciu pod vedením kapitána Kadleca – aj pod dohľadom kráľovnej či prezidenta Václava Havla – finálový duel majstrovstiev Európy. Necelé dva mesiace po tom, čo krajina prežila zlaté ťaženie hokejistov vo Viedni, teraz nadšene až nechápavo sledovala púť futbalistov nabitým turnajom. Tím ho síce začal beznádejnou prehrou 0:2 proti Nemecku na Old Trafforde v Manchestri, potom však šokoval výhrou nad Talianskom 2:1 a vďaka remíze 3:3 s Ruskom postúpil zo skupiny. Vo štvrťfinále proti Portugalsku vykúzlil Karel Poborský nezabudnuteľný lob, v semifinále zvládol penaltový rozstrel proti Francúzsku.
A zrazu sa partia, v ktorej boli pre futbalový svet ešte neznáme mená ako Poborský, Nedvěd, Berger, Bejbl, Šmicer, predrala až do finále. Ten posledný menovaný dokonca s takým dlhým turnajom nepočítal a tesne pred finále mal na Staromestskej radnici rezervovaný termín svadby s Pavlínou Vízkovou, dcérou bývalého reprezentanta Ladislava Vízka. Už keď šťastlivec Šmicer vyrovnával bláznivý zápas proti Rusku a zabezpečil tak postup, budúci svokor si ho doberal: „On tú našu dievčinu hádam nechce.“
Kdekto čakal, že sa svadba odloží, ale tréner Dušan Uhrin dovolil, aby útočník expresne vyrazil do Prahy. Pred radnicou stáli v atmosfére futbalovej eufórie davy, svadbu chcela zachytiť aj televízia BBC, aby po obrade Šmicer opäť odletel späť do Londýna na veľké finále.
Na finále proti Nemecku.
Kadlec kráľovnej predstavil český tím, ktorý sa následne zásluhou premenenej penalty Patrika Bergera ujal vedenia. Václav Havel sa v čestnej lóži usmieval, zavalitý nemecký kancelár Helmut Kohl sa naopak mračil. „Pocitovo to bola fakt hrozná penalta. Šialená. Ale keď z nej padne gól, tak bola kopnutá dobre, nie?“ rozprával neskôr Berger.
Lenže potom začal úradovať nemecký náhradník Bierhoff. Najprv hlavou vyrovnal a následne v predĺžení strelil zlatý gól, po ktorom Čechom vyhŕkli slzy sklamania. Kadlec svoju družinu následne po schodoch opäť doviedol ku kráľovnej, ktorá mimochodom na Wembley dekorovala víťazov už na majstrovstvách sveta v roku 1966, a k prezidentovi Havlovi a prevzali od nich strieborné medaily. „Neskáčem, neplačem, ale verte mi, že prvý moment po prehre bol šialený. Opakoval som si: Prečo? Prečo? O chvíľu mi došlo: Buď rád, že tu stojíš. Keď nám vyžrebovali skupinu s Nemcami a Talianmi, myslel som si, že pôjdeme len na výlet,“ spomínal Kadlec pre MF DNES.
V Česku ani prehra nezmenšila futbalovú eufóriu a reprezentácia, ktorú v kvalifikačnom cykle sponzorsky podporovala aj Škoda VW, sa stala pred hokejistami najlepším kolektívom roka 1996.
