Zdroj fotografie: Lebeda Pavel / CNC / Profimedia
Turnaj v Prahe sa pre Čechov skončil priskoro.
Až príliš priskoro.
Majitelia stánkov so suvenírmi v nasledujúcich dňoch vypredávali tovar za zlomok pôvodnej ceny. Výrazne zlacneli aj priekupníci, ktorí chceli cenu finálových lístkov vyšponovať na desiatky tisíc korún. Na čiernom trhu sa však napokon dali kúpiť za sedem tisíc. Pred halou celkovo utíchol hokejový ruch. Fanúšikovia aj niektorí odborníci kritizovali neférový systém turnaja, v ktorom na vyradenie po bezchybnom priebehu stačila jediná prehra v nesprávnom momente. Šesť predchádzajúcich výhier bolo razom vymazaných a zabudnutých. „Nechceme sa na to vyhovárať, ale predchádzajúce zápasy o nič nás otupili. Prirovnal by som to k čakaniu na letisku,“ uviedol tréner reprezentácie Slavomír Lener. „Víťazi osemfinálových skupín by podľa mňa mali ísť priamo do semifinále.“
Zmenu si sklamaní Česi nevydupali. Namiesto ďalšieho zlatého ťaženia naganskej generácie si pamätníci vybavia precíznu organizáciu a fantastickú atmosféru. „Pražská hala je najkrajšia v Európe,“ chválil aj prezident IIHF René Fasel. Na české zápasy v hlavnom meste bol zakaždým nával ako pred koncertmi svetových hviezd. Z Ostravy sa zasa dočasne stalo hlavné mesto Slovenska, kde slovenskí reprezentanti odohrali úvodnú fázu šampionátu. Ani Čechov, ani Slovákov búrlivá podpora k medaile nedoviedla, napriek tomu Česi vytvorili divácky rekord – 552 097 divákov.
„Svet aspoň vidí, čo pre tento národ znamená hokej! Všetko sa vydarilo po organizačnej, spoločenskej aj ekonomickej stránke. Len tá športová nevyšla,“ povedal predseda českého hokejového zväzu Karel Gut pri hodnotení turnaja. Mimochodom, prvé usporiadané majstrovstvá sveta po rozdelení Československa priniesli zisk viac ako 80 miliónov korún.
Prehra s Američanmi bolela, no už čoskoro mala prísť veľká odveta.
