2016: Žiadna bariéra nie je neprekonateľná

2016: Žiadna bariéra nie je neprekonateľná

Narodil sa s vadou horných končatín, ktorým chýba ramená kosť, a s deformáciou kolenných kĺbov. Ani lekári neprišli na príčinu, no hoci ide o výrazný hendikep, on pokojne a zmierlivo hovorí: „Asi mám výhodu v tom, že je to vrodené, pretože som sa s tým učil žiť odmalička a je to pre mňa jednoduchšie.“ A po chvíli dodá: „Môj hendikep sa stal hnacím motorom môjho odhodlania a túžby dokázať, že prekonám akúkoľvek prekážku.“

27. 11. 2025 130 rokov

Teraz je z Arnošta Petráčka – ako sám hovorí – normálny chalan. Má priateľov, priateľku, šoféruje auto a je tiež známou a úspešnou postavou športovej scény, pretože sa zúčastnil piatich paralympiád a z troch si priniesol plaveckú medailu. Z Ria dokonca tú najcennejšiu, pretože ten hnací motor mu skutočne pomohol prekonať bariéry.

„Voda je môj život. Dala mi strašne veľa po športovej aj osobnej stránke. Vďaka nej som sa mohol zapojiť do zdravej spoločnosti a naučil som sa fungovať.“

Tým normálnym chalanom bol vďaka rodičom odmalička. Prevádzkovali penzión na Lipne, kde sa Arnošt naučil jazdiť na bicykli, lyžovať a hlavne plávať v hotelovom bazéne. A to veľmi dobre.

gallery-3_056fe91bArnošt Petráček

gallery-6_a166cd15Arnošt Petráček

Hoci aj on prežil ťažké chvíle, keď na základnej škole zažil šikanu a posmech spolužiakov, bazén do neho nalieval sebavedomie. V jedenástich rokoch získal svoju prvú veľkú medailu na Karlovarskom pohári, o ďalšie štyri roky bol druhý na majstrovstvách sveta juniorov a v sedemnástich – v roku 2008 – sa prebojoval do Pekingu na svoju prvú paralympiádu a hneď skončil štvrtý. O štyri roky neskôr v Londýne bol na päťdesiatke znak piaty a v Riu z toho už bolo zlato. „To je pre mňa tá najcennejšia medaila, všetko potom už bol len bonus.“ Nasledovalo striebro z Tokia a bronz z Paríža.

Zároveň však popri svojej športovej kariére dokázal vyštudovať ekonomickú vysokú školu, urobil si vodičský preukaz a miluje šoférovanie. Práve po paralympijskom triumfe, keď bol vyhlásený za najlepšieho hendikepovaného športovca roka, dostal špeciálne upravené auto Škoda Octavia Combi. To dodala spoločnosť Škoda Handy, ktorej cieľom je pomáhať ľuďom so zníženou pohyblivosťou opäť získať mobilitu. Škoda Auto je zároveň hrdým partnerom projektu Cesta za snom, ktorý podporuje (nielen) hendikepovaných v túžbe po pohybe a plnení snov. Jedným z tých Petráčkových bolo šoférovať autobus či hasičský špeciál, čo mu Cesta za snom splnila.

Na webových stránkach plavca nájdete jeho ústredné motto: „Chcem celému svetu ukázať, že šport je pre všetkých a žiadna bariéra nie je neprekonateľná.“ Petráček to už dávno dokázal!