Bol ako prašivý pes na odstrel. Márne presviedčal šéfov profesionálnych tímov, že v tridsiatich piatich rokoch ešte nie je starý. Angažmán sa mu zohnať nedarilo. Čo na tom, že mal Mark Cavendish na konte tridsať víťazných etáp z Tour de France. Pred sezónou 2021 bol už dva roky bez víťazstva. A za štyri roky oslavoval len dvakrát.
Tvrdiť, že v pelotóne prežíval biedne roky, by bolo lichotenie. Sezóna 2017: jediné víťazstvo na Abú Dhabí Tour. 2018: jediné víťazstvo na Dubai Tour. 2019: bez víťazstva. 2020: bez víťazstva. Čoraz častejšie sa za jeho menom objavovala skratka znamenajúca, že nedošiel do cieľa alebo nestihol časový limit.
Dva roky neštartoval na Tour de France ani na inej Grand Tour. Dva roky neokúsil chuť triumfu. Po nevydarenej ročnej anabáze v tíme Bahrain-Merida zostal bez práce. Pretekár, ktorý v časoch najväčšej slávy poberal základný plat tri milióny eur.
Patrick Lefevere, majiteľ tímu Deceuninck Quick Step, Cavendisha zo súcitu podpísal. Za minimálny plat podľa predpisov UCI, ktorý navyše spolovice platil osobný sponzor britského cyklistu. „Nezaslúži si takýto koniec,“ vysvetlil ostrieľaný manažér.
Cavendish dostal dvojročný kontrakt na „dožitie“. No rodák z ostrova Man predviedol nadpozemský návrat. Na etapových pretekoch v Turecku vyhral štyri z ôsmich etáp. Jedno víťazstvo pridal v šprinte na Baloise Tour v Belgicku. V nominácii na Tour de France však nefiguroval. Veď šéf tímu, ktorý sa nad ním zľutoval, mal na súpiske obhajcu zeleného dresu Škoda Auto zo sezóny 2020. Lenže Sam Bennett si tesne pred pretekmi poranil koleno a navyše trucoval kvôli novej zmluve. A tak sa Mark Cavendish postavil v Breste na štart svojej trinástej Tour de France.
V tridsiatich šiestich rokoch nepatril medzi favoritov šprintérskych etáp. Na štarte bol sedemnásobný kráľ zeleného dresu Peter Sagan. Víťaz bodovacej súťaže z roku 2017 Michael Matthews. Francúz Arnaud Démare, ktorý ovládol bodovanie na Giro d’Italia 2020. A k tomu mladé delá ako Caleb Ewan, Mathieu van der Poel či Wout van Aert.
Od veterána, ktorý v roku 2011 opúšťal Paríž ako kráľ bitky o zelený dres, nikto nič nečakal. Stávkové kancelárie ho ani nezaradili medzi päť najväčších kandidátov na dres sponzorovaný mladoboleslavskou značkou. A že na jar vyhral päť etáp? Nikde nebola konkurencia ako na Tour de France.
Tri zvlnené etapy prečkal na konci balíka. A potom? Bum. Mark Cavendish víťazí vo štvrtej etape! Ovládne aj špurt šiestej, desiatej a trinástej. Má stopercentnú bilanciu – štyrikrát bojuje o víťazstvo, štyrikrát víťazí.
Vyrovná rekord Eddyho Merckxa – tridsaťštyri etapových prvenstiev. Ak prežije hory a nikde ho nedostihne časový limit, dúfa Cavendish v prekonanie rekordu. Zelený dres má istý. Ale chce ukoristiť rekord belgického Kanibala.
Dostane jedinú šancu. V Paríži na slávnych Champs-Élysées však prejde cieľom ako tretí. Aj tak sa stáva víťazom bodovacej súťaže. V tridsiatich šiestich rokoch! „Musím rok počkať,“ predsavzal si víťaz zeleného dresu, že Merckxa prekoná. Ako veľmi sa mýlil. Šéf, ktorý ho zachránil, mu dôveru neprejavil a na Tour de France 2022 ho nenominoval. Muža, ktorý priniesol jeho tímu toľko slávy na Tour de France 2021.
Každopádne, Mark Cavendish jazdil na vlne zelenej eufórie. Nechcel sa o rekord deliť s legendárnym Kanibalom. Upísal sa Astane. A dúfal, že vybojuje tridsiate piate víťazstvo. Keď sa postavil na štart svojej štrnástej Tour de France, čoskoro sa vracal domov bez vysnívaného triumfu. Pri nevinnom páde v ôsmej etape si zlomil kľúčnu kosť. „Takto odísť nesmieš,“ prehováral šprintéra manažér tímu Alexand Vinokurov. Kazašský tím pripravil Projekt 35. Nakúpil jazdcov do šprintérskeho vlaku. Ohrozil vlastnú existenciu s vidinou obrovskej mediálnej pozornosti v prípade úspechu. Risk sa vyplatil. Mark Cavendish v piatej etape Tour de France 2024 slávi tridsiate piate víťazstvo! Nebyť zeleného vzkriesenia o tri roky skôr, sledoval by Starú dámu už len ako divák.
Teraz zostane (možno) navždy rekordérom Grande Boucle.
