Získal zelený dres najlepšieho šprintéra Škoda Auto. Jeho cyklistické predstavenie obrátilo rodnú krajinu hore nohami...
„Prišiel som ukázať, že nie som zlý pretekár,“ povedal na štarte Tour de France dvadsaťštyriročný rodák z Asmary. Napísal históriu cyklistiky, pre ktorú sa nadchol pri sledovaní Tour de France v televízii. „Vyrastal som a pozeral sa na všetky tie šprinty a všetkých tých šampiónov. Moje sny sa časom vyvíjali.“
Mal len dvanásť rokov, keď vyhral svoju prvú súťaž – vtedy ešte na horskom bicykli. Dva mesiace pred osemnástymi narodeninami sa prvýkrát dostal za hranice Eritrey. Majstrovstvá Afriky sa konali v Rwande a on v juniorskej kategórii vyhral všetky tri štarty: cestné preteky, časovku jednotlivcov aj tímovú časovku. A o pol roka neskôr porazil v šprinte Evenepoela na jeho domácej pôde v prvej etape Aubel–Thimister–Stavelot, kde spolu ušli pelotónu. V tom čase nosil dres Svetovej cyklistickej akadémie so sídlom vo Švajčiarsku, kam ho na základe výkonov v Rwande vybral skaut Medzinárodnej cyklistickej federácie.
Jeho hviezdu rozžiarilo až prvé profesionálne víťazstvo na Tropicale Amissa Bongo 2019, kde zdolal síce starnúceho, ale stále rýchleho Greipela. A predsa trvalo ďalšie dva roky, kým dostal prvú zmluvu. Manažéri sa vtedy na Afričanov pozerali so skepsou, nikto si nechcel prirábať prácu s vízami.
Prvý kontrakt získal v druhodivíznom tíme Delko z Marseille. Lenže Francúzom v polovici sezóny došli peniaze. A tak sa Girmay s okamžitou platnosťou presunul do Wanty Gobert, čím vstúpil do elitnej kategórie World Tour. „Chcem vyhrať etapu. Najradšej v Taliansku, ktorého kolóniou kedysi Eritrea bola. Malo by to symboliku,“ zaumienil si. Giro sa na jar 2022 začínalo v Budapešti. A hneď v úvodnom dejstve prešiel Girmay cieľom ako tesne druhý. Ďalšie tri šprinty priniesli sklamanie. No potom, v desiatej etape, prepukla eufória. Netrvala však dlho. Pri oslave na pódiu si zátkou od šampanského takmer vystrelil oko. A na ďalší deň už do pretekov nenastúpil. „Držím rekord víťaza etapy, ktorý hneď nato odstúpil. Teraz sa na tom smejem, ale vtedy som sa naozaj bál, že prídem o zrak.“
Veľmi ho rozčuľovalo, keď po každom úspechu počul, že je prvým jazdcom tmavej pleti, ktorý triumfoval či na Gire, prípadne následne na Gent–Wevelgem. „Aký je rozdiel, či vyhrá beloch alebo Afričan? Že tu doteraz nikto taký nebol? Tak si zvyknite. Som len začiatkom úspechu africkej cyklistiky. Nemám limity a chcem ísť stále ďalej,“ odbíjal médiá.
Na ďalšie veľké víťazstvo si musel počkať dva roky. No stálo to za to. Bol najrýchlejší v tretej etape Tour de France 2024 s cieľom v talianskom Turíne. Pritom pôvodne mal eritrejský cyklista rozbiehať šprinty pre tímového kolegu Thijssena, ktorému vedenie verilo viac. Lenže v cieľovej tlačenici sa stratili jeden druhému a Girmay následne vo vysielačke počul, že má voľnú ruku. „Bol to prvý šprint, každý bol pripravený, každý chcel vyhrať, ale vyhral som ja.“ A po piatej etape do Saint-Vulbas si obliekol zelený dres pre lídra bodovacej súťaže Škoda Auto. „Tú farbu milujem.“
Potom vyhral ešte ôsmu a dvanástu etapu. Z chlapca, ktorého doteraz vnímali len insideri, sa stala ikona. Perla, ktorú chce mať každý. „Bolo skvelé vidieť popri cestách ľudí s tabuľkami s mojím menom. Vlani ma nikto nepoznal.“ Jeho žiarivý úsmev bol všade – zaplnil titulky, sociálne siete a prirodzene budil záujem bohatších tímov. Vedenie belgického Intermarché Wanty preto okamžite prišlo s novou štvorročnou zmluvou za výrazne lepších podmienok.
Jeho zelenou suverenitou zatriasol len pád v Nîmes, po ktorom mu pravý lakeť ozdobili dva stehy, a Philipsen, vtedy tretíkrát víťazný, sa priblížil na rozdiel 32 bodov. Už predposledný deň, po poslednej horskej etape v La Couillole, však bolo rozhodnuté. Cieľom prešiel v sprievode kolegov a opäť široko ceril zuby, pretože na jeho zelenej nadvláde mohol niečo zmeniť už len pád v záverečnej časovke. Potom filozoficky poznamenal: „Nechcem byť vnímaný ako vlajkonosič africkej cyklistiky, skôr ako lokomotíva jej rozvoja.“
