So Škodou Rapid za polárny kruh a na olympiádu

Hurá na sever

Z Prahy posádka vyrazila 25. júna 1936. Samotná automobilka Škoda výpravu podporila sumou 20 tisíc korún ako „príspevok na propagačnú jazdu za severný polárny kruh a na rely k olympiáde“.

Trasa k prvému cieľu viedla cez Nemecko a Dánsko do Škandinávie. Cez hlavné mestá Štokholm a Oslo viedli stopy pneumatík Škody Rapid do nórskeho prístavného mesta Trondheim a odtiaľ ďalej na sever. Polárny kruh posádka prešla 11. júla po nepretržitej jazde dlhej 868 kilometrov. Podľa dokumentov to bola najdlhšia jednorazová jazda, akú Rapid počas výletu absolvoval.

Najsevernejším bodom výpravy bol prístav Liinahamari na pobreží Severného ľadového oceánu, konečná stanica vtedy novej veľkej arktickej cesty. Prístav, v ktorom sa posádka vo vhodne slávnostnom odeve odfotila, vtedy patril Fínsku. O tri roky neskôr bola krajina tisícich jazier napadnutá susedným Sovietskym zväzom. Fíni sa srdnato bránili, ale nakoniec museli 10 percent svojho územia odovzdať do rúk nepriateľa, vrátane Liinahamari. Konflikt vošiel do dejín pod označením zimná vojna.

Mladíci brali cestu predovšetkým ako zábavu, dôkazom sú aj popisky. Pri vyššie reprodukovanej fotografii si prečítame popis Scény z filmu Boh ľadového mora.

Olympijská jazda

Otočíme ďalší list albumu a vydávame sa späť na juh. Cez mesto Ivalo sa posádka dostala až k Baltskému zálivu a ďalej do mesta Tornio na švédsko-fínskej hranici. Tu 16. júla odštartovala olympijskú hviezdicovú jazdu do Berlína.

Vďaka priloženej štartovacej listine vieme, že vozidlu Škoda Rapid bolo pridelené štartovacie číslo 43 z celkového počtu 154 automobilov. Štartovacie číslo sa skvie na doskách albumu v podobe nálepky. A nie je samo. Samotné dosky albumu slúžia ako mapa miest, kde všade sa naši dobrodruhovia ubytovali. V hoteloch si brali cestovateľské suveníry v podobe nálepiek a po návrate ich starostlivo na dosky nalepili.

Cez Lotyšsko a Litvu smerovala posádka až k vtedajšej nemeckej hranici. V Königsbergu (dnes ruský Kaliningrad) ich čakala prvá priechodná kontrola, ktorých bolo po celom Nemecku rozmiestnených 60 a súťažiaci smeli každý deň získať body len v jednej z nich, navyše vzdialenej najmenej 250 km od tej predchádzajúcej. Dodajme, že vtedajšie Nemecko – jeho časť Východné Prusko – zasahovalo až ku Gdaňsku. Dnešná podoba hraníc medzi Nemeckom a Poľskom na rieke Odre bola stanovená Zhoreleckou zmluvou v roku 1950. Ale veľká cesta československej posádky pokračovala ďalej, viedla cez mestá Swinemünde, Lübeck, Wilhelmshaven, Harzburg, Wittenberg a Lübbenau až do cieľa na pretekárskej dráhe Avus v Berlíne, kde sa počas olympiády bežal aj maratón.

Tam si kamaráti odbavili formality aj fotografovanie a na druhý deň už boli vítaní v Prahe pred Autoklubom Republiky československej. O deň neskôr boli vyhlásené výsledky a Štůlova posádka obsadila so 4 368 získanými bodmi 2. miesto za nemeckou posádkou, ktorá vyrážala z Atén. Neskôr sa však na slávnostnom zakončení berlínskej olympiády Štůla dozvedel, že sa nakoniec stal aj víťazom a tím získal zlatú medailu.

Neuveriteľný príbeh prázdninového dobrodružstva priniesol kamarátom určite zážitky na celý život. Z fotografií navyše vidíme, že sa pri tom aj dobre zabávali. Doma dostali za odmenu pohár a každý obdržal aj osobný ďakovný list písaný vrchným riaditeľom automobilky Ing. Karlom Hrdličkom. Vo fotoalbume sa nachádzajú aj poštové známky s ich podobizňou oslavujúce tento úspech.

 
Diaľkové dobrodružstvá s vozidlami značky Škoda patria k veľkým príbehom histórie. Naložiť automobil všetkým možným, vytiahnuť mapu a ísť. Túto slobodu si dopriali hneď viaceré odvážne výpravy. Žiaľ, o tri roky neskôr sa svet vrhol do priepasti vojny, ktorá rozmetala životy všetkých. Na veľké dobrodružstvá už nikto ani nepomyslel.