Citijet nám naštartoval kariéru. Autori spomínajú na prvé študentské vozidlo

Myšlienka študentského vozidla vznikla v súvislosti so slávnym zrazom GTI pri Wörthersee, na ktorý pripravovali svoj Golf GTI študenti akadémie vo Wolfsburgu. Vtedajší vedúci Škoda Academy Christoph Lerche navrhol obdobný projekt pre študentov mladoboleslavského učilišťa. Rozdiel mal byť v tom, že študenti v Mladej Boleslavi budú zasahovať aj do konštrukcie vozidla, čo sa vo Wolfsburgu nedialo. „Napadlo nás, že by sme mohli urobiť niečo bláznivé, niečo, čo sa nevyrába a čo môžu mladí ľudia postaviť. Tú myšlienku sa podarilo presadiť, a tak sa zrodila tradícia,“ zaspomínal si na začiatky projektu Michael Oeljeklaus, vtedajší člen predstavenstva Škoda Auto zodpovedný za výrobu a logistiku.

Zábava aj motivácia

Do projektu sa študenti zapájali postupne – majstri z učilišťa vtedy vybrali niekoľko aktívnych a šikovných študentov, ku ktorým sa následne pridali ďalší nadšení spolužiaci. „Majster vedel, že doma s otcom robíme na autách, tak za mnou prišiel s otázkou, či sa do toho chcem pustiť,“ spomína automechanik David Baňkowski. „Majster si prišiel po najšikovnejších študentov,“ smeje sa autoelektrikár Lukáš Novotný. „Prihlásila som sa sama, pretože som vtedy mala problém s komunikáciou a chcela som to prekonať,“ opisuje svoju motiváciu Jana Siudová. „Ja som sa o projekte dozvedel až po prvom kole s dizajnom a chcel som byť jeho súčasťou. Našťastie som sa ešte mohol pridať,“ spomína Radovan Juráš.

Štvorica sa vtedy stala súčasťou celkovo 16-členného tímu. Jana Siudová úspešne prekonávala svoje zábrany v oblasti komunikácie, keď pomáhala s prezentáciami vozidla a tím viedla. Radovan Juráš pracoval na dizajne a jeho dielom je väčšina skíc; s autom tiež absolvoval výstavy a predstavoval ho verejnosti. David Baňkowski podľa vlastných slov auto neustále rozoberal a skladal: „Keď sa nám nepáčil nejaký diel, museli sme ho z auta vybrať, prerobiť a vrátiť späť. A bolo to vlastne stále dookola,“ spomína. Lukáš Novotný mal zasa na starosti kompletnú úpravu elektroinštalácie. „Najmä v závere projektu to bolo veľmi intenzívne – po škole som zostával v dielni do neskorého popoludnia a domov som chodil veľmi neskoro,“ vybavuje si.

Členovia tímu sa zhodujú, že aj keď išlo o náročnú prácu, účasť na projekte si užili. „Bolo to niečo iné, než sa učiť naspamäť veci z kníh. Učila som sa fungovať v reálnom živote,“ hovorí Siudová. „Bola tam voľnosť, kreativita, mohli sme sa trochu vyblázniť,“ dodáva Baňkowski.

Desať študentských vozidiel

Perfektná skúsenosť

Práca na projekte bola pre všetkých zúčastnených skvelou skúsenosťou. „Toto vám do životopisu v 19 rokoch len tak niekto nedá,“ konštatuje Novotný a dodáva, že práca študentov na aute bola skutočne samostatná: „Majster tam bol len ako styčný dôstojník. Keď videl, že niečo ide zlým smerom, zasiahol, ale inak nás učitelia nechali robiť všetko.“

Aj preto ho práca na projekte „nakopla“ v kariére a dnes pre automobilku rieši technickú podporu pri marketingových prezentáciách vozidiel. Prichádza tak do kontaktu aj s novými študentskými vozidlami a nedávno napríklad pomáhal inštalovať a uvádzať do prevádzky vozidlá Škoda vo fan zónach počas Majstrovstiev sveta IIHF v ľadovom hokeji. „Je to zábavná a pestrá práca. Často navyše pracujeme s vozidlami, ktoré nie sú sériové, a tak množstvo vecí riešime priamo s konštruktérmi,“ opisuje.

Jana Siudová sa dnes každodenne venuje tomu, čo pre ňu pri vstupe do projektu žiackeho vozidla bola tak trochu nočná mora – prezentáciám a komunikácii. „Zažili sme množstvo stresových situácií, a to ma vtedy naučilo komunikovať – či už v rámci tímu, alebo navonok,“ hodnotí prínos. Dnes sa jej tieto skúsenosti hodia pri riešení úloh v lakovni, kde má okrem iného na starosti komunikáciu s dodávateľmi. „To, že som už mala skúsenosti, mi pri pohovoroch veľmi pomohlo,“ spomína.