V archíve stále nachádzam nové veci

V archíve stále nachádzam nové veci

Stoja mimo svetiel reflektorov, no napriek tomu sú neoddeliteľnou súčasťou automobilky Škoda a môžu rozprávať neobyčajné príbehy. V prípade koordinátora archívu Lukáša Nachtmanna to platí doslova.

10. 10. 2025 130 rokov

Škoda Auto je jednou z najstarších automobiliek na svete s nesmierne bohatou históriou. Stála pri prvých krokoch motorizmu, prešla dvoma svetovými vojnami a niekoľkými režimami a dnes je globálnym hráčom na poli moderných automobilov.

Za 130 rokov fungovania sa nazbieralo obrovské množstvo materiálov, ktoré uchováva rozsiahly a profesionálne organizovaný archív priamo v srdci firmy v Mladej Boleslavi. Lukáš Nachtmann je jeho vedúcim a pri prehliadke fascinujúceho prostredia, kde on a jeho tím opatrujú dedičstvo značky, je cítiť, že je tu ako doma. S úsmevom hovorí, že je tu dokonca viac než doma.

Archív spoločnosti Škoda Auto 

Rovnako ako vzácna zbierka veteránov, aj nenahraditeľné papierové materiály potrebujú ideálne podmienky, aby vydržali čo najdlhšie. Súčasťou archívu značky Škoda sú preto izolované a technicky špičkovo vybavené depozitáre – sklady, ktoré akoby vypadli z bondovky. Udržiava sa tu teplota okolo 18 °C a vlhkosť medzi 40 až 60 percentami, pretože pod 40 percent sa papier vysušuje a láme, zatiaľ čo nad 60 percent sa množia baktérie a plesne.

Pořád nacházím nové věci, říká odborný koordinátor archivu

Lukáš Nachtmann vyštudoval odbor história, špecializáciu české novoveké a novodobé dejiny na Karlovej univerzite v Prahe. „Keď som potom hľadal, čo ďalej, chvíľu som učil a medzitým som narazil na inzerát, že hľadajú vedúceho archívu. Ozval som sa a dopadlo to dobre, takže som tu od apríla 1999. A aj po 26 rokoch stále nachádzam nové veci,“ opisuje.

Veterány, brazílsky Klement, uhoľná kríza

Práca v archíve možno niekomu znie stereotypne, ale opak je pravdou. Z prehľadu aktivít možno spomenúť napríklad prípravy výstav v múzeu, tvorbu podkladov pre rokovania predstavenstva, dni otvorených dverí, či vyhľadávanie dokumentov pre rôzne verejné podujatia nielen v domácom Česku. K tomu všetkému patrí aj úzka spolupráca s múzejnou reštaurátorskou dielňou, kontakt s veteránistami a ďalšie činnosti.

Pořád nacházím nové věci, říká odborný koordinátor archivu

„Majitelia veteránov tvoria veľkú časť dopytov – či už chcú pomôcť s renováciou a potrebujú poznať detaily vozidla, alebo majú problémy pri prihlasovaní, keď vystavujeme stanoviská pre stanice technickej kontroly.“ Takýto dokument obsahuje napríklad dátum a miesto výroby vozidla alebo aj údaj o type kolies. Archív sa tak veteránskej komunite aktívne venuje a pri pátraní po náhradných dieloch môže aspoň odporučiť vhodnú burzu.

Pořád nacházím nové věci, říká odborný koordinátor archivu

Otázky prichádzajú z celého sveta, veľmi aktívny je napríklad Škoda and Tatra Register v Austrálii. Netýkajú sa však len automobilov, ale histórie všeobecne, a teda všetkého, čo s ňou súvisí. „Ozval sa nám napríklad istý Wolfgang Amadeo Klement z Brazílie s tým, že jeho predkovia kedysi odišli z Čiech, a tak ho zaujímalo, či náhodou nie je príbuzný s Václavom Klementom. Museli sme ho sklamať – príbuzný nie je,“ opisuje Nachtmann jeden z neobyčajných dopytov.

A hneď aj pridáva ďalší: „Nedávno tu bola vedkyňa, ktorú zaujímala uhoľná kríza počas prvej svetovej vojny a to, ako sa firma vyrovnala s nedostatkom uhlia.“

„Väčšina bádateľov chce získať informácie o svojom vozidle a zvyčajne im dokážeme pomôcť online. Osobne sem prichádzajú tí, ktorí potrebujú viac detailov, alebo napríklad autori kníh. U nás si môžu materiály preštudovať hlbšie a nájsť detaily, ktoré dosiaľ neboli známe alebo sa nevedelo, kedy a ako sa udiali,“ vysvetľuje Nachtmann. A pokračuje: „Časť dopytov nám prichádza aj zo zahraničia, napríklad z Nemecka. Tam som dokonca pomáhal s prípravou viacerých výstav. Občas sa niekto ozve aj z iných častí sveta. Blízke kontakty máme aj s Dánskom, kde sa nachádza súkromné múzeum Škodoviek.“

Neobyčajné príbehy

Ku krásnym súčastiam práce Lukáša Nachtmanna patrí aj tvorba cyklu prednášok Neobyčajné príbehy. Počas nich môžu záujemcovia nahliadnuť nielen do histórie samotnej automobilky a jej modelov, ale aj do dejín Mladej Boleslavi či jej dopravného prepojenia s okolím. Stranou samozrejme nezostávajú ani rôzne výročia. Vlani to boli napríklad narodeniny modelu Felicia, ktoré si na prednáške pripomenulo hneď niekoľko pamätníkov, ktorí stáli pri zrode tohto dôležitého modelu. Tohtoročné prednášky sú, pochopiteľne, zamerané na 130 rokov histórie.

Popri prednáškach možno navštíviť aj tematické výstavy Múzea Škoda. Tento rok je to okrem 130 rokov značky aj 50 rokov úspešného pretekárskeho vozidla Škoda 130 RS. Aj na týchto časovo obmedzených výstavách sa archív samozrejme podieľa – od prvotného nápadu cez plánovanie obsahu až po prípravu exponátov.

Archív spoločnosti Škoda Auto 

Archív vznikol v 50. rokoch 20. storočia a sú v ňom uložené materiály dokumentujúce vývoj firmy. Zahŕňajú napríklad zakladateľské zmluvy, písomnosti úradnej povahy (zasadnutia predstavenstva, rokovania závodnej rady a podobne) ale aj fotografie, plagáty a technické výkresy. Do materiálov môžu nahliadať všetci – laická aj odborná verejnosť – v rámci takzvanej Bádateľne. Prístupné sú všetky materiály s výnimkou tých nespracovaných, dôverných alebo tajných.

Pořád nacházím nové věci, říká odborný koordinátor archivu

Archív pre budúcnosť

Archív automobilky s takto bohatou históriou nie je dôležitý len kvôli minulosti, ale aj s ohľadom na budúcnosť. „Keď bude niekto niečo potrebovať o sto rokov, musí to tu nájsť,“ konštatuje Nachtmann. V súčasnosti je témou aj digitalizácia archívu, na ktorej sa usilovne pracuje. „Z jednej strany teda prebieha skenovanie a vkladanie digitalizátov s metadátovým popisom do databázy, z druhej pripravujeme digitálny archív pre dokumenty vzniknuté elektronicky,“ dopĺňa Nachtmann.

Podľa Nachtmanna je však dôležité mať materiály aj vo fyzickej podobe: „Vieme, ako vyzerá papier starý tisíc rokov, vieme, že to prežije a písmo zostane čitateľné, ale nepoznáme takto staré dáta – nevieme, ako čas zapôsobí napríklad na ich nosiče. Budú dnešné preferované formáty existovať aj o 130 rokov? A ak bude prebiehať nejaká migrácia, či už hardvéru alebo softvéru, zachovajú si takéto dokumenty rovnakú výpovednú hodnotu a právnu validitu?“