Ikona v modernej podobe: elegantná limuzína Škoda 100

Čo keby bol prvý „miliónový“ automobil značky Škoda opäť predstavený v súčasnom štýle Modern Solid? Dizajnéri zo Škoda Auto sa inšpirovali bohatou históriou automobilky a vytvorili ďalšiu modernú interpretáciu legendárneho vozidla. Tak vznikla novodobá podoba limuzíny Škoda 100.

26. 11. 2025 ŠKODA SVET

Škoda 100 sa stala prvým vozidlom značky, z ktorého vzniklo viac než jeden milión kusov; vyrábala sa v rokoch 1969 až 1977. Hoci išlo v tom čase viac-menej o ľudové auto, vznikalo ešte v období, keď vlastníctvo automobilu rozhodne nebolo samozrejmosťou. Aj preto sa jej novodobú interpretáciu rozhodol dizajnér Martin Paclt poňať trochu ako luxusnú limuzínu. „Vychádzal som z proporcií modelu Superb a vo výsledku vznikol koncept, ktorý je ešte o trochu väčší,“ komentuje základnú myšlienku.

Seriál Ikony v novom šate je pripomenutím legendárnych modelov z histórie značky Škoda a oslavou kreativity súčasných dizajnérov. Ich interpretácie historických vozidiel vznikli výhradne pre tento seriál a nezobrazujú akékoľvek budúce modely Škoda.

Práve popularita modelu, ktorý poznal z detstva, sa stala jedným z hlavných dôvodov, prečo si Martin Paclt vybral Škodu 100. „Hovoril som si, že chcem pracovať s vozidlom, ktoré ľudia dobre poznajú a ktoré mnohí vlastnili. Škoda 100 ma aj v súvislosti s aktuálnym dizajnovým smerom Modern Solid zaujala svojimi čistými a nadčasovými tvarmi,“ hovorí.

Od začiatku tiež vedel, že myšlienku vozidla nechce reprezentovať v retro štýle. Cieľom bolo zachovať pôvodnú ideu najmä v proporciách a celkovom poňatí. Preto zostala Martinova Škoda 100 klasickým sedanom a preto má aj elegantné tvary s veľkými jednoliatymi plochami.

Škoda 100

Modelový rad Škoda 100 a 110 sa stal historicky prvým vozidlom značky, z ktorého sa vyrobilo viac než jeden milión kusov. Konkrétne v rokoch 1969 až 1977 vzniklo celkovo 1 079 708 exemplárov. Koncepciu s motorom vzadu a pohonom zadných kolies model prevzal od svojho predchodcu 1000 MB. Štvordverový sedan vynikal elegantnými, vyváženými tvarmi, mal mnoho praktických riešení a niektoré na svoju dobu luxusné prvky, napríklad lôžkovú úpravu sedadiel prevedeniach L. Pod kapotou vozidiel Škoda 100 bol litrový štvorvalec s výkonom 35 kW, verzia Škoda 110 mala 1,1-litrový agregát s výkonom 39 kW a prevedenie LS disponovalo dokonca takmer 46 kW.

Odvážna pocta originálu

Mimoriadne nezvyčajné je vyhotovenie zadnej časti karosérie za zadnými dverami. Martin Paclt sa pri nej inšpiroval tvarmi predného a zadného okna pôvodného modelu. „Okná sú si veľmi podobné, zdajú sa byť takmer zameniteľné. A ja som si hovoril, že by bolo fajn toto prepojenie tvarov vpredu aj vzadu nejako vtipne využiť,“ vysvetľuje. Práve z toho dôvodu použil na zadnej časti odvážnu myšlienku: absenciu skla. To umožnilo tvarovať zadné plochy podobne ako tie presklené vpredu. „Trochu sa tým snažím búrať zaužívané pravidlá. Určite to vyvolá emócie, ale to by dizajn mal,“ mieni. Okrem presklenia odkazuje na pôvodnú Škodu 100 aj dominantná téma oválnej grafiky v prednej aj zadnej časti vozidla.

Netradičné riešenie zároveň Martinovi umožnilo viac premýšľať aj o technike vozidla a jej využití. „Chcel som navrhnúť koncept, ktorý má určité realistické základy,“ hovorí. Neexistujúce zadné okno tak využil ako príležitosť a navrhol v tejto časti riešenie prívodu čerstvého vzduchu, ktoré dopĺňajú minimalistické prieduchy na zadných blatníkoch. „Aj elektromobil, ktorým by táto vízia mala byť, potrebuje chladenie. Toto umiestnenie nasávania nad strechou vyzerá cool a zároveň je funkčným navádzaním vzduchu do priestoru za kabínou, kde sa nachádza všetka technika vozidla, ktorá vyžaduje chladenie. Dávalo mi zmysel udržať koncepciu pôvodnej stovky, ktorá mala agregát vzadu,“ hovorí Martin.

Po technickej stránke jeho vízia modelu Škoda 100 zachováva niekdajšiu koncepciu „všetko vzadu“. „Baví ma myšlienka pohonu zadných kolies, ktorá mi okrem iného umožnila posunúť predné kolesá dopredu a vytvoriť tak naozaj krátky predný previs,“ rozvíja dizajnér myšlienku. Hlavný úložný priestor vpredu dopĺňa menší extra priestor vzadu, umiestnený nad agregátom; ide o obdobu riešenia frunku.

Vítané spestrenie

Pre Martina, ktorý je exteriérový dizajnér so špecializáciou na dizajn svetlometov, bola práca na novodobej interpretácii modelu Škoda 100 osviežením. V rámci každodennej praxe prispieva k dizajnu exteriérov a práca na jeho vízii mu dala možnosť vytvoriť celé vozidlo od začiatku úplne podľa seba. „Len som sa musel trochu vyhnúť témam spojeným s konceptom Vision O, na ktorom som spolupracoval krátko pred prípravou mojej interpretácie legendárneho sedanu,“ konštatuje.

Svoje myšlienky najprv zachytil skicami ceruzkou na papier. „Kreslím ceruzkou, pastelkou, môžem tak rýchlo urobiť množstvo obrázkov a hneď posúdiť, či daná myšlienka dáva zmysel alebo nie,“ opisuje úvodnú etapu práce. „Keď som našiel myšlienku, ktorá mi začala dávať zmysel, rozvinul som ju viac do detailov,“ pokračuje.

Zaujímavosťou jeho postupu bolo, že ako základ použil package súčasného modelu Superb: „Zistil som, že potrebujem, aby stovka bola trochu väčšia, najmä širšia, a dobre stála na kolesách. To je úplne zásadné,“ dodáva. Potom už pracoval na 3D modeli svojej vízie, ktorá vzdáva hold pôvodnému vozidlu a vo výsledku pôsobí reprezentatívne a moderne.

Martin Paclt

V Škoda Auto pôsobí Martin Paclt už viac než 11 rokov. Ku kariére dizajnéra ho inšpiroval otec architekt. „Veľmi skoro som si v živote uvedomil, že chcem veciam dávať tvar,“ vysvetľuje svoju kariérnu voľbu. Do automobilky nastúpil po štúdiách a krátkej kariére priemyselného dizajnéra. Od začiatku bol súčasťou tímu dizajnu svetlometov, v ktorom pôsobí dodnes. „Postupne sa však snažím rozširovať záber a svojimi myšlienkami prispievam k celkovému exteriérovému dizajnu vozidiel,“ opisuje Martin svoje smerovanie. Aj preto si podľa vlastných slov prácu na svojej interpretácii Škody 100 užil. Pri svojej práci sa už podieľal na príprave mnohých modelov, napríklad elektromobilu Enyaq, SUV Karoq, Kamiq aj Kodiaq, a tiež konceptov ako Vision X alebo Vision 7S. Najnovšie pracoval aj na štúdii Vision O.