Bratislava, 19. marca 2026 – Škoda Múzeum pokračuje v rozširovaní svojich expozícií o ďalší atraktívny depozitár, prístupný verejnosti. Na prvú fázu s názvom Spiaca krása, otvorenú v decembri 2025, teraz nadväzuje druhá hala pomenovaná Odtajnené koncepty. V nej automobilka Škoda Auto prezentuje koncepty, dizajnové štúdie a prototypy od konca 50. rokov minulého storočia až po súčasnosť. Prehliadky sú možné v sprievode sprievodcu a po predchádzajúcej rezervácii. Oba depozitáre tak k hlavnej expozícii Škoda Múzea po novom pridávajú viac ako 50 atraktívnych exponátov!
V jedinečnej atmosfére historickej továrenskej haly s históriou siahajúcou až do roku 1913 sprístupnilo Škoda Múzeum nový depozitár s názvom Odtajnené koncepty. Značka Škoda týmto spôsobom dáva návštevníkom možnosť nahliadnuť za historickú oponu a otvára ďalšiu časť svojich zbierok verejnosti. V novo sprístupnenej hale našlo miesto 31 konceptov, štúdií a prototypov, ktoré spája snaha formovať budúce dizajnérske aj technické smerovanie automobilky Škoda. Novootvorená hala svojím moderným výstavným konceptom „garážového štýlu“ prirodzene nadväzuje na existujúci priestor Spiaca krása. Spolu s ním tvorí samostatný výstavný okruh, ktorý je možné absolvovať so sprievodcom a po predchádzajúcej rezervácii. Pri každom exemplári je jeho stručný opis, podrobnejšie detaily potom návštevník získa naskenovaním QR kódu. Podobne ako v hlavnej expozícii múzea sa aj pri novom depozitári počíta s určitou obmenou vystavených vozidiel.
Škoda Múzeum v Mladej Boleslavi sprevádza návštevníkov 131 rokmi histórie spoločnosti, od najstarších vozidiel Laurin & Klement až po súčasné modely či dizajnové štúdie. Múzeum bolo otvorené v roku 1995 v pôvodných továrenských halách a v roku 2012 prešlo kompletnou rekonštrukciou, pri ktorej bola historická autenticita spojená s modernými výstavnými technikami. Expozície múzea majú rozsah 1 800 m² a popri historických vozidlách obsahujú aj prototypy, športové špeciály a motocykle. Najstarším exponátom je bicykel Slavia z roku 1899. Návštevu múzea je možné kombinovať s prehliadkou výrobného závodu Škoda v Mladej Boleslavi, prípadne závodu vo Vrchlabí či Kvasinách, ako aj s výletom do rodného domu Ferdinanda Porsche v Liberci-Vratislaviciach.
Fotografie všetkých vystavených exponátov v novootvorenom depozitári Odtajnené koncepty sú k dispozícii voľne na stiahnutie v galérii na www.skoda-storyboard.com
Profily vystavených vozidiel
Škoda 973 „Babeta“ (1953)
Prototyp terénneho automobilu pre Československú armádu mal pohon 4x4 a dobrú priechodnosť terénom. Vzniklo len približne 30 kusov. Do širšieho povedomia sa vozidlo zapísalo najmä účinkovaním v československom filmovom muzikáli „Keby tisíc klarinetov“ (1964), v ktorom zaznel hit „Babeta šla do sveta“ a terénne vozidlo tak získalo svoju prezývku Babeta.
Škoda 976 (1956)
Prototyp bol vyrobený ako jedna zo štúdií pripravovaného NOV (nového osobného vozidla), v tomto prípade s motorom vpredu a pohonom predných kolies, pričom neskôr bola na ďalší vývoj vybraná koncepcia s motorom vzadu, z ktorej vznikol úspešný model Škoda 1000 MB.
Škoda 988 (1958)
Prototyp neskoršieho modelu Škoda 1000 MB mal už motor vzadu a pohon zadných kolies. Vznikol v rokoch 1957 – 1958 v štyroch exemplároch, ktoré sa navzájom vzhľadovo líšili. Tento konkrétny voz je súčasťou zbierok Škoda Múzea od roku 2006, má celokovovú samonosnú karosériu typu sedan a ako jediný bol vybavený prototypovým motorom s rozvodom OHC.
Škoda 990 NOV Combi (1963)
Jednou zo zvažovaných variantov vozidla Škoda 1000 MB bolo aj praktické kombi. Jeho prototyp počas jazdných skúšok najazdil 7000 kilometrov. Mal však komplikovanú „ležatú“ zástavbu motora pod podlahou batožinového priestoru a nikdy nebol zaradený do sériovej výroby.
Škoda 998 Agromobil (1963)
Úžitkové vozidlo s pohonom všetkých kolies bolo určené pre poľnohospodárov, lesníkov a armádu. Škoda ho vyvíjala spoločne s Českou zbrojovkou Strakonice, kde sa malo aj vyrábať. Nakoniec však zostalo len pri prototypoch – v roku 1962 vznikli 3 a o rok neskôr ďalších 10 kusov.
Škoda 720 (1971)
Prototyp moderného automobilu strednej triedy s motorom vpredu a pohonom zadných kolies. Prvé vozidlo Škoda 720 s karosériou navrhnutou šéfom štúdia Ital Design Giorgettom Giugiarom bolo dokončené v auguste 1969. Vystavený je tzv. opakovaný prototyp OP-1.
Škoda 740 (1971)
Projekt kompaktného vozidla klasickej koncepcie Škoda 900/1100 s interným označením Š 740 sa začal v roku 1969 pôvodne v dvoch veľkostiach karosérií aj objemoch motorov. Päťdverové vozidlo navrhol dizajnér Josef Čech a jazdné skúšky vozidla prebehli v rokoch 1971 – 1972. Vývoj bol však krátko nato z politických dôvodov zastavený.
Škoda 760 ID (1973)
V roku 1971 bol spustený projekt osobného vozidla s predným pohonom Škoda 760, na ktorom mali s automobilkou Škoda spolupracovať aj východonemecké továrne vo Zwickau a Eisenachu. Opäť bola prizvaná aj firma Ital Design Giorgetta Giugiara, ktorá navrhla karosériu už štvrtého prototypu radu 760. Pohľadný sedan bol dokončený v roku 1973, avšak o rok neskôr mu politické dôvody vystavili stopku.
Škoda 736 Buggy (1975)
Podľa návrhu dizajnéra AZNP Josefa Čecha vzniklo v prvej polovici 70. rokov na báze upravenej techniky modelu Škoda 110 L „plážové“ vozidlo Škoda Buggy. Karoséria bola vyrobená v odbornom učilišti automobilky v rámci výcviku študentov. Do sériovej výroby sa tento model nedostal, jeden z realizovaných kusov však slúžil na pražskom letisku ako FOLLOW ME vozidlo.
Škoda 763 (1977)
Funkčná vzorka vývojového radu nadväzujúceho na predchádzajúci typ 760, pri ktorom nikdy nedošlo k sériovej výrobe. Bolo navrhnutých a postavených niekoľko prototypov rôznych karosárskych verzií – hatchback (761), sedan (762), kupé (763), kombi (764) a predĺžené kombi (765). Všetky mali klasickú koncepciu pohonu s motorom a prevodovkou vpredu a pohonom zadných kolies.
Škoda 742 P (1978)
Na báze modelu Škoda 105/120 (typ 742) s motorom vzadu a pohonom zadných kolies bolo koncom 70. rokov postavených niekoľko upravených vozidiel, pri ktorých sa testovalo odlišné uloženie hnacieho ústrojenstva. V jednom exemplári tak vzniklo vozidlo koncepcie „všetko vpredu“, teda s motorom a prevodovkou umiestnenými pozdĺžne vpredu a s pohonom predných kolies.
Škoda 748 (1985)
Už počas úspešného pôsobenia súťažného špeciálu Škoda 130 RS sa intenzívne pracovalo na jeho nástupcovi. Jednou z možností bola úprava pripravovaného radu typu 743 (modely Garde a Rapid). Na podvozku Škody 130 RS tak v rokoch 1979 až 1980 vznikli tri prototypy s odlišne riešenými prednými aj zadnými časťami karosérie. Súčasťou zbierky Škoda Múzea sa stal štvrtý a posledný prototyp, vyrobený v Kvasinách v roku 1985.
Škoda 781 FV2 (1981)
Vývoj nového modelu Škoda Favorit s motorom vpredu a pohonom predných kolies sa začal už v roku 1979 pod označením Škoda 781. Boli vyrobené dva „študijné vzory“ (SV), dva „funkčné vzory“ (FV) a štyri „opakované prototypy“ (OP). Vystavený je druhý funkčný vzor. Vznikol v dvojfarebnom vyhotovení De Luxe a v skúškach najazdil viac ako 90 000 km.
Škoda 782 (1986)
Vozidlo s karosériou sedan zo série nerealizovaných variantov radu Škoda 781 Favorit s dizajnom od Stilo Bertone. Bolo navrhnutých a postavených niekoľko prototypov rôznych karosárskych verzií, pričom všetky mali koncepciu s motorom a prevodovkou vpredu a pohonom predných kolies. So sériovou výrobou sa uvažovalo od roku 1990, no napokon k nej nedošlo.
Škoda 783 (1987)
Ďalší prototyp na báze modelu Škoda 781 Favorit. Trojdverové kupé vznikalo od roku 1985 najskôr ako súbor skíc a model v mierke 1:4 v štúdiu Bertone, následne bola v Mladej Boleslavi a Kvasinách pripravená potrebná dokumentácia a v roku 1986 došlo k výrobe karosérie. Kupé prvýkrát jazdilo v roku 1987, ale sériová výroba nakoniec nebola realizovaná.
Škoda 784 COM (1987)
Táto verzia kombi vychádzajúca zo Škody Favorit/Forman vznikla v roku 1991 vo zvýšenom vyhotovení „Savana“. Okrem nej bolo navrhnutých a postavených niekoľko prototypov rôznych karosárskych verzií na rovnakej platforme.
Škoda 788 (1991)
Zaujímavo riešený prototyp sanitnej verzie modelu Škoda Forman s predĺženým rázvorom, ktorý vznikol v roku 1991 a absolvoval aj sériu jazdných skúšok. Aj tu zostalo len pri dvoch exemplároch, keďže na trhu sa v tom čase už naplno presadzovali sanitky na báze ľahkých dodávkových vozidiel.
Škoda FUN (1993)
Historicky prvý showcar, teda štúdia určená len na výstavné účely bez ambícií na následnú výrobu, vznikol pod taktovkou Brazílčana Güntera Karla Hixa po začlenení značky Škoda do koncernu Volkswagen. Dva exempláre vozidla pre voľný čas vychádzali z modelu Škoda Pick Up v rokoch 1992 – 1993. Vďaka pozitívnemu ohlasu nadviazala na ideu voľnočasového automobilu v roku 1996 séria vozidiel Felicia Fun.
Škoda Tudor (2002)
Zo základného sedanu Škoda Superb prvej generácie vznikla pre ženevský autosalón 2002 pod vedením dizajnéra Thomasa Ingenlatha dizajnová štúdia dvojdverového štvormiestneho športového kupé. Elegantné vozidlo s nadčasovým dizajnom pritiahlo veľkú pozornosť, hoci jeho sériová výroba nebola nikdy plánovaná.
Škoda Roomster (2003)
Na autosalón vo Frankfurte v roku 2003 priniesla značka Škoda dizajnovú štúdiu kompaktného vozidla s mimoriadne variabilným a priestranným interiérom. Výrazný dizajn pochádzal z pera Thomasa Ingenlatha a v kombinácii s revolučným využitím priestoru a univerzálnosťou zaujal verejnosť natoľko, že následný sériový model sa stal v rokoch 2006 – 2015 pevnou súčasťou portfólia značky.
Škoda Yeti Cabrio (2005)
Na autosalóne v Ženeve 2005 sa predstavila štúdia kompaktného SUV v uzavretej verzii a o pol roka neskôr na autosalóne vo Frankfurte sa Yeti ukázal v otvorenom vyhotovení ako kabriolet. Dizajnér Thomas Ingenlath sa aj tentoraz zameral na expresívny dizajn spojený s maximálnou funkčnosťou a radom inteligentných riešení. Sériové vozidlo Škoda Yeti sa následne vyrábalo v rokoch 2009 – 2017.
Škoda Fabia Pick-up (2007)
Na logistické účely oddelenia stavby prototypov v technickom vývoji boli vyrobené štyri vozidlá s karosériou pick-up. Predná časť je zhodná s modelom Fabia prvej generácie, zadná časť je úplne prototypová a využíva nápravu z vozidla Škoda Roomster. O pohon sa stará motor 1.9 TDI (74 kW) a maximálna nosnosť zadnej nápravy je takmer 1000 kg.
Škoda Yeti Pick-up (2012)
Jediný exemplár bol vyrobený ako koncept v roku 2012 v oddelení stavby prototypov. Predná časť je zhodná so sériovým vozidlom Škoda Yeti, zatiaľ čo zadná prototypová ložná plocha využíva komponenty VW Caddy Maxi s robustným listovým pružením. Vozidlo s pohonom všetkých kolies sa oproti sériovej verzii predĺžilo o 644 mm a o 428 mm narástol rázvor.
Škoda Joyster (2006)
Koncepčná štúdia trojdverového kompaktného vozidla dizajnéra Jensa Manskeho bola v centre pozornosti parížskeho autosalónu 2006. Joyster bol ukážkou ďalšieho vývoja základných dizajnových prvkov vozidiel Škoda a priniesol aj sympatické inteligentné riešenia „Simply Clever“ užitočné pri každodennom používaní vozidla.
Škoda Vision D (2011)
Štúdia päťdverového kompaktného vozidla dizajnéra Jozefa Kabaňa predstavená v Ženeve v roku 2011 znamenala pre značku Škoda veľký krok v dizajne vozidiel. Zachovala totiž charakteristické znaky mladoboleslavských modelov a doplnila ich ostrými čistými líniami. Dizajnové prvky tejto štúdie sa následne objavili pri sériovom modeli Škoda Rapid.
Škoda Vision C (2014)
Päťdverové kupé ako vízia ďalšieho vývoja dizajnu značky pod vedením Jozefa Kabaňa prinieslo kombináciu dynamickej elegantnej siluety s výraznými detailmi. Verejnosti sa táto štúdia predstavila na ženevskom autosalóne 2014 a jej kľúčové dizajnové prvky sa pri sériovo vyrábaných vozidlách prvýkrát uplatnili v prípade tretej generácie modelu Škoda Superb vyrábanej od roku 2015.
Škoda Vision S (2016)
Štúdia crossoveru zo ženevského autosalónu 2016 nasledovala nový dizajnový jazyk značky aplikovaný v segmente SUV. Dizajn je ovplyvnený českým kubizmom a tradičným českým umením výroby krištáľového skla. Sedemmiestna štúdia sa stala predobrazom nového SUV Kodiaq vyrábaného od roku 2016.
Škoda Vision E (2017)
Čisto elektrická štúdia crossoveru predstavená v roku 2017 najprv v Šanghaji a následne vo Frankfurte predstavovala veľký krok smerom k elektrickej budúcnosti. Vision E ponúkol autonómnu jazdu úrovne 3 aj špičkovú konektivitu – okrem digitálneho prístrojového štítu a centrálneho dotykového displeja má každý cestujúci k dispozícii vlastný interaktívny displej.
Škoda Vision X (2018)
Koncept mestského crossoveru dizajnéra Olivera Stefaniho predstavený v Ženeve 2018 je prvým hybridným vozidlom v histórii značky Škoda. Kombinuje vpredu umiestnený turbomotor spaľujúci alternatívne CNG alebo benzín a elektrický pohon zadných kolies. Štúdia rozvinula dizajnový jazyk modelov SUV mladoboleslavskej značky, následne uplatnený pri modeli Škoda Kamiq.
Škoda Vision RS (2018)
Dynamický koncept hatchbacku z Paríža 2018 predstavil budúcnosť športových génov RS a naznačil vzhľad nového modelu v kompaktnej triede. Tím dizajnérov čerpal inšpiráciu z prostredia pretekov a motoristického športu s cieľom vytvoriť tvar plný emócií, dynamiky a energie. V interiéri sa spája športový vzhľad s minimalistickým a precíznym dizajnom.
Škoda Modern Solid Small (2023)
Exponát automobilovej sochy malého elektrického SUV šéfdizajnéra Olivera Stefaniho, zapožičaný z oddelenia Škoda Design, bol predstavený pri uvedení plánovaných elektromobilov značky Škoda – Let’s explore v roku 2023. Znázorňoval kompaktný elektromobil s dĺžkou približne 4,2 metra, ktorý sa tento rok objaví v sériovej podobe pod názvom Škoda Epiq.
