Do Rumunska na Octavii: K Čiernemu moru to dáte aj na jeden ‘šup‘

Maďarsko cez víkend bez problémov

Vyrážali sme v nedeľu z Bratislavy o 10.00 s modelom Škoda Octavia Combi 2,0 TDI. Tú sme pred odchodom, samozrejme, dotankovali. Navigácia ukazovala do Konstance presne 1 287 km a čistý čas jazdy 13 hodín. Doraziť sme tam mali tesne pred polnocou tamojšieho času, ku ktorému treba pripočítať hodinu. Itinerár bol jasný – Bratislava, Budapešť, Nadlak, Sibiu, Pitešť, Bukurešť a odtiaľ až k pobrežiu Čierneho mora. Diaľničnú známku sme si kúpili na prvej čerpacej stanici – rovno mesačnú, pretože sme sa chystali na dva týždne a museli sme rátať s cestou späť. Zaplatili sme za ňu 10 700 forintov, čo je približne 28 eur. Na obchvat M0, ktorý obchádza hlavné mesto sme sa dostali po 2 a štvrť hodinách. Mali sme za sebou približne 180 km. Následne sme pokračovali na juh diaľnicou M5 smerom na Srbsko a Rumunsko. Na maďarsko-rumunskú hranicu sme sa dostali po šiestich hodinách jazdy a mali za sebou 410 km.

Konečne žiadne hranice

Namiesto colnice v Nadlaku vás víta len tabuľa Romania. Prakticky si ani nevšimnete, že ste v Rumunsku. Rovnako sa zjednodušil nákup diaľničnej známky. Žiadne extra kiosky tu už nenájdete, jednoducho si elektronickú vinetu kúpite na prvej diaľničnej čerpacej stanici. Diaľnice majú Rumuni pritom čarovne lacné. Za 10-dňovú známku zaplatíte len 3,40 eura a za 30-dňovú 5,30 eura.

Z Nadlaku vedie kvalitná diaľnica cez Arad, Sebes a Devu prakticky až do historického Sibiu. Tento úsek má asi 230 km, pričom za Sibiu pokračuje diaľnica ešte asi 20 km do dedinky Talmaciu. To máte z Bratislavy za sebou už asi 760 km. My sme sem dorazili o 18.30 rumunského času, teda po 7,5 hodinách jazdy aj s prestávkami. Ale pozor. Na diaľnici z Nadlaku do Sibiu stále chýba 17 km. Tu totiž na čas komfort rýchleho cestovania Rumunskom končí. Cez Južné Karpaty musíte prejsť starou cestou. Tá sa tiahne popri rieke Olt. Je to síce pôvabný úsek lemovaný skalnatými bralami a neskôr plynúci serpentínami pripomínajúcimi prejazd Pezinskej Baby.

Na diaľnicu sa dostanete až po ďalších 120 km. My sme to zvládli za 3,5 hodiny a to sme mali v podstate šťastie. Na tejto trase bola len jedna zápcha pri známom kúpeľnom meste Kalimanešti, asi 90 km juhovýchodne od Sibiu. Mestečko s termálnymi prameňmi pripomínajúce atmosférou Trenčianske Teplice má obchvat, ale práve tam sa doprava zasekla. Preto sme prešli centrom. Stálo nás to celé aj s malou „spiatočkou“ asi 40 minút navyše, no nešlo o dramatické zdržanie. Ak sa však už dostanete do Curtea de Argeș, môžete sa tešiť na úplne nový úsek diaľnice až do Pitešti. Má 30 km, a kompletne ho Rumuni sprevádzkovali len tento rok. Cestu to nesmierne urýchlilo. A ešte jedna dobrá rada. Ak sa vám míňa palivo, natankujte radšej ešte pri Sibiu. Veľa čerpacích staníc totiž na úseku do Curtea de Argeș nenájdete.

My sme do našej Octavie Combi 2,0 TDI tankovali liter za 7,76 lei, čo je 1,53 eura. Takže pozor – nafta je v Rumunsku drahšia ako v Maďarsku či u nás. S benzínom je to naopak. Stojí teda za zváženie, či nedotankovať naftové auto ešte v Maďarsku pred vstupom do Rumunska, nech vám lacnejšie palivo vydrží čo najdlhšie. Je ale pravdou, čerpacia stanica, na ktorú sme natrafili, patrila k tým drahším. Ak sa už ale dostanete do Curtea de Argeș, ktoré je z Bratislavy vzdialené 880 km, nemali by vás čakať veľké problémy. Zvlášť nie v nedeľu a v podvečerných hodinách. My sme sem po strastiplnom prejazde Karpát dorazili 21:45 nášho času, teda asi po 12 hodinách jazdy s prestávkami. Odtiaľto vás povedie k moru už len diaľnica. Z Pitešti pokračuje do Bukurešti a odtiaľ až do Konstance. Pred sebou máte ešte približne necelých 400 km.

V Bukurešti sme boli asi o 11.00 nášho času. Do Konstance sme nakoniec dorazili o druhej v noci nášho času. Celá cesta mala 1 272 km a palubný počítač ukázal čistý čas jazdy „magických“ 13 hodín a 13 minút. Aj so zastávkami a jedným tankovaním to bolo 15 hodín.

Konstanca má dve tváre

V meste sme strávili päť dní. Je to veľké a rušné mesto s obrovskými bulvármi najväčším rumunským prístavom. Pláž Mamaia patrí k najluxusnejším častiam pobrežia. Je to v podstate malé mesto na pláži. No a v Konstanci si nezabudnite pozrieť slávne kasíno. Táto veľkolepá secesná budova patrí k perlám rumunskej architektúry.

Ak nemáte radi ruch, radšej sa Konstanci a Mamai vyhnite. V súčasnosti je to navyše raj developerov. Apartmánové domy tu vyrastajú jeden za druhým. Ubytovanie pritom nie je lacné. Bulharsko vychádza oveľa prívetivejšie. Autom môžete z tohto sezónneho ruchu ľahko uniknúť. Stačí si zmapovať pobrežie a po 20 či 30 kilometroch ste na takmer opustených plážach severne nad Konstancou.

Odporúčame tiež navštíviť asi 30 km vzdialené mesto Eforie Sud, južne od mesta, kde sa nachádza slávne jazero Techirghiol, ktoré je akoby malým Mŕtvym morom. Jeho voda je nesmierne slaná (100 g/l) a liečivá. Na to, aby ste sa udržali na hladine, nemusíte vôbec plávať. A ak vás to omrzí, za 20 minút pešej chôdze ste pri mory na krásnych pieskových mestských plážach Eforie Sud

Pokračujeme ďalej

Konstancou sa však náš výlet zďaleka nekončí. Pokračovali sme do bulharského Sozopolu, pobrežím Čierneho mora a napokon cestou späť na Slovensko cez Srbsko, ktorá je najrýchlejšou možnosťou.

Do Sozopolu sme mali 325 kilometrov, cesta pobrežím je však utrpením, diaľnice tu nemajú Rumuni ani Bulhari. Touto cestou vás veľmi zaťažovať nebudeme. Absolvuje ju asi len málokto, nakoniec nám to zabralo šesť hodín jazdy.

Nezabudnite, že i keď bude vaša priemerná rýchlosť na bulharských okreskách v čase sezóny ledva 50 km/h, aj tu potrebujete diaľničnú známku. Platené sú nielen diaľnice ale aj niektoré úseky ciest prvej či druhej triedy. My sme si Bulharskú diaľničnú známku kúpili hneď za prechodom Vama Veche – Durankulak. Cena za mesačnú známku nie je vysoká. Platili sme 30 leva, čo je približne 15 eur.

V každom prípade urobíte lepšie, ak si bulharskú diaľničnú známku zadovážite ešte pred cestou on-line. Ak vám stačí 10-dňová a zaplatíte za ňu 15 leva (7,70 €). Okrem relatívne lacných diaľnic, majú Bulhari aj lacné palivo. Naftu sme do našej Octavie Combi 2,0 TDI natankovali na prvej „čerpačke“ v Bulharsku za 2,51 leva, teda si za 1,28 eura. Neskôr sme zistili, že išlo o pomerne drahú stanicu, pritom sa nachádzal v malej dedinke. Niekde sa pohybovali ceny aj na úrovni necelých 1,20 eura.

Prejazd Bulharskom je rýchlejší. Pribudol nový úsek diaľnice

Cestu späť zo Sozopolu, alebo ak chcete z Burgasu do Bratislavy, sme sa rozhodli absolvovať opäť na jeden “šup“. Nevyzerá to veľmi lákavo, pretože pred sebou máte 1 390 km a navigácia tvrdí, že za volantom strávite minimálne 13 hodín. Samozrejme, myslíme trasu cez Srbsko, ktorá je jednoznačne najrýchlejšia. Vyrážali sme opäť v nedeľu, čo predstavovalo riziko zápch na hraničných prechodoch, no na druhej strane sľubovalo minimum kamiónov. Octaviu sme naštartovali presne o siedmej ráno. Úsek po Sofiu má asi 420 km a vedie výlučne diaľnicou. Pri Sofii sme boli pod diaľnici A1 aj s kratšími prestávkami za štyri hodiny, teda si o 11:00 bulharského času. Potom nás čakal obchvat hlavného mesta.

Za Sofiou na vás čaká najväčšie tohtoročné prekvapenie. Hoci Bulhari ešte úplne nedobudovali diaľničné spojenie hlavného mesta s bulharsko-srbským prechodom Kalotina-Dimitrovgrad, obrovskú časť, v dĺžke asi 30 km, už otvorili, a to v plnom profile. Na konci obchvatu sa síce dostanete ešte na starú „výpadovku“, tá je ale našťastie štvorprúdová a neskôr vyústi na nové diaľničné spojenie A6 pri obci Slivnitsa. Takto pokračujete až na hranicu, čo cestu nesmierne urýchli.

Na hranici sme boli ešte pred dvanástou. Celý úsek Bulharskom predstavoval 470 km a my sme na to potrebovali aj s tankovaním a prestávkami päť hodín. To naozaj nie je zlé. No práve z prechodu hraníc sme mali najväčšie obavy. Veď Srbsko nie je v EÚ. Bulhari však mali hranice prakticky úplne otvorené, žiadne autá nekontrolovali. Absolútne bez problémov prebehol aj prechod srbskou časťou hranice.

V Srbsku netankovať ani netelefonovať…

Na tomto mieste by ste nemali zabudnúť ešte na jednu dôležitú vec – vypnúť si v telefóne mobilné dáta. Občania EÚ, často zabudnú, že ich paušály sú platné len v rámci únie. Dlhé hovory, stiahnutá pošta, navigácia, streamovanie či používanie iných aplikácií môže stáť desiatky či stovky eur, ktoré vás prekvapia na účte až po návrate z dovolenky. V Srbsku sa tiež nepokúšajte tankovať. Benzín stojí takmer 1,6 eura a nafta sa blíži k 1,7 eurám, zvlášť na diaľničných „čerpačkách“. Lacné nie sú ani srbské diaľnice. Síce sa nemusíte otravovať s nákupom známky, pretože Srbsko má mýtny systém, takže platíte kartou pri vjazde a výjazde, ale prejazd touto krajinou vás bude stáť 22,59 eura. A to jedným smerom. Lacnejšie rýchlocesty majú nielen okolité krajiny ale aj aj Rakúsko. Platiť budete len dvakrát. Prvýkrát na úseku Niš – Belehrad (15,29 €) a druhýkrát na úseku Belehrad – Horgoš, čo je hranica s Maďarskom. Celý úsek Srbskom má 523 km a absolvujte ho bez výnimky po diaľniciach. V nedeľu boli poloprázdne a platilo to aj pre kompletne dobudovaný obchvat Belehradu.

Do Belehradu je to z Bulharských hraníc 340 km a odtiaľ po hraničný priechod ešte asi 200 km. My sme na srbsko-bulharskú hranicu dorazili o pol piatej, prešli sme 993 km a trvalo nám to 10,5 hodiny. Na Srbsko, kde je maximálna rýchlosť na diaľniciach 130 km/h, sme potrebovali asi päť hodín. To bolo celkom povzbudivé, pretože potom nás čakal už len prejazd Maďarskom. Lenže kým sme vyrazili na rýchlocestu M5 našich južných susedov, strávili sme 40 minút čakaním na kontrolu. Prísnejší boli tentoraz Maďari, dokonca kontrolovali batožinový priestor. Nielen nám, kufor muselo otvoriť každé jedno auto.

Maďarsko je už len bodka na záver

Ak máte hranicu za sebou, nemá vás už čo prekvapiť. Pokiaľ ste si kúpili diaľničnú známku už cestou do Bulharska, nemusíte nič riešiť. Prejazd Maďarskom, zvlášť v nedeľu, je úplne hladký. Do Budapešti, ktorú obídete obchvatom M0 je to približne 180 km a odtiaľ ešte do Bratislavy po diaľnici M1 ďalších 200. Keďže naša Octavia Combi 2,0 TDI si dokázala držať priemernú spotrebu pod päť litrov nafty na 100 km, nemuseli sme ani tankovať.

Na hranicu v Rajke sme dorazili presne o 21:00 nášho času. Mali sme za sebou 1 338 km. Takže na ceste sme strávili 15 hodín. A ešte bodka na záver. Z palubného počítača sme odčítali údaj priemernej spotreby našej dieselovej Octavie Combi len 4,9 litra na 100 km. A to sme jej na tak dlhej štreke poriadne šliapali na krk. Lenže to nie je všetko. Celkovo sme s ňou najazdili 3 491 km, vrátane cesty k rumunskému pobrežiu a cesty z Rumunska do Bulharska. No a celkový priemer bol dokonca ešte nižší – 4,8 litra nafty.

Podrobnejšie informácie nájdete na:

https://auto.pravda.sk/magazin/clanok/760035-autom-do-rumunska-2025-k-ciernemu-moru-to-dnes-date-aj-na-jeden-sup/ 

https://auto.pravda.sk/poradna/clanok/760846-autom-k-ciernemu-moru-2025-spat-z-bulharska-cez-srbsko/

Autor textu a fotiek: Tomáš Andrejčák, Pravda