130 rokov automobilky Škoda: Od secesie po digitálny vek

15. decembra 1923 Škodove závody v Plzni následne zaregistrovali ochrannú známku so šípom. Po začlenení do koncernu Volkswagen sa pôvodné modro-biele logo používalo až do roku 1995, aj keď v decembri 1992 nahradila modrú zelená a objavilo sa označenie „Škoda Auto“. Vavrínový veniec zostal, pripomínajúc historické väzby na úspechy v motoristických pretekoch. Na autosalóne v Ženeve 2011 automobilka predstavila inovované 3D logo v novej farbe „Škoda Green“, ktoré sa začalo objavovať na autách od roku 2012.

Logo z roku 1905 v duchu secesie

Okrídlený šíp ako logo si Škoda patentovala v roku 1923

90. roky a väčší dôraz na zelenú farbu v logu ako symbol ekológie

Od roku 2011 používala Škoda Auto logo lemované chrómovým pruhom

Od roku 2018 sa na vozidlách používal jednoduchý nápis Škoda a od leta 2022 upravený s mäkčeňom v písmene S a novou kombináciou kriviek a hrán. V digitálnej ére sa logo zjednodušilo na dvojrozmerné verzie vhodné pre mobilné zariadenia, pričom nové odtiene zelených – smaragdová a elektrická – zachovávajú spojenie s históriou a odkazujú na elektromobilitu ako budúcnosť značky.

Pozn. red: Viac o vývoji loga spoločnosti Škoda Auto nájdete v článku Storočie okrídleného šípu.

Za značkou Škoda však nestojí len vizuál, ale aj ľudia, ktorí ju formovali. Václav Laurin a Václav Klement založili firmu v roku 1895, zostali priateľmi až do konca života a dnes nesú najvyššie výbavy modelov na počesť ich mená. Značku formovali aj iné dôležité mená, ako napríklad Narcis Podsedníček, ktorý sa vypracoval na vrchného majstra, vyvíjal bicykle a motocykle a pretekal nimi v medzinárodných pretekoch Paríž–Berlín (1 196 km).

Saša Kolowrat, akcionár šľachtického pôvodu, bol mechanikom, leteckým priekopníkom a filantropom, ktorého ateliér navštívili Marlene Dietrichová aj režisér Michael Curtiz. Vladimír Matouš ako šéfkonštruktér (1928–1959) vyvinul modely so špecifickým chrbticovým rámom - od Š 420 Standard až po model Škoda 1202, a neskôr ako technický riaditeľ zaviedol modely Octavia a Felicia do výroby.

1. Laurin & Klement Slavia typ B (1901), 2. Škoda 1100 OHC (1959), 3. Škoda Spider (1972), 4. Škoda 1000 MB Rallye (1967), 5. Škoda 130 RS (1976), 6. Škoda F3 (1965), 7. Laurin & Klement BSC (1908), 8. Škoda Fabia WRC (2003), 9. Škoda 440 Rally (1957), 10. Škoda Felicia KitCar 1500 (1996), 11. Škoda Octavia WRC (2003)

Petr Hrdlička viedol vývoj Favoritu (pohon predných kolies) a pracoval na projektoch Felicia pick-up a Fun ako externý konzultant (1983–1997). Ludvík Kalma (predseda predstavenstva 1991–1996) pomohol transformovať automobilku zo štátneho podniku na modernú firmu, ktorej vrcholom sa stala Octavia. Carl Horst Hahn, predseda predstavenstva VW, podporil začlenenie Škody do koncernu - proces prebehol medzi februárom a aprílom 1991.

Dizajnér Jozef Kabaň (hlavný dizajnér od roku 2008) vtisol značke nový dizajnový jazyk (Fabia, Octavia, Superb), inšpirovaný brusom českého kryštálu a Klaus Zellmer (predseda predstavenstva od roku 2022) priniesol digitálnu, organizačnú a udržateľnú orientáciu značky Škoda využívajúc skúsenosti z VW a Porsche.

DNA značky Škoda je definovaná aj konceptom „Simply Clever“, teda premyslenými detailmi, ktoré uľahčujú život, ako už dnes ikonická škrabka na ľad vo veku nádrže či dáždnik vo dverách. Tento koncept pritom siaha až do doby L&K, keď motor v ráme motocykla slúžil aj ako pohon poľnohospodárskych strojov. V roku 1925 sa konštruktéri zamerali na skladačku, vozidlo využiteľné v pracovný týždeň aj na víkend — predchodca kombi, neskôr v roku 1935 úprava Popularu s lyžami vpredu a reťazami vzadu umožňovala jazdu v snehových podmienkach.

 V roku 2008 prišla nová generácia Superb s TwinDoor riešením – legendárnym dvojitým otváraním batožinového priestoru pre maximálne pohodlie. Od roku 2003 je „Simply Clever“ označením pre viac než 60 inovatívnych riešení. Digitálna éra potom priniesla možnosti online komunikácie s vozidlom cez mobilnú aplikáciu a možnosť kúpiť diaľničnú známku priamo z vozidla pomocou QR kódu na stredovej obrazovke, čo zaručuje transparentnosť, vďaka čomu sa užívatelia môžu vyhnúť podvodným predajcom.

Aj slovenská stopa v príbehu automobilky Škoda je silná - automobilka na Slovensku pôsobí už viac než 30 rokov s približne 20-percentným trhovým podielom a pevnou pozíciou u firemnej klientely. Ľahké úžitkové vozidlo Škoda 1203, vyrábané v Trnavských automobilových závodoch (1975–1997), sprevádzalo ľudí „od narodenia až po hrob“ v rôznych verziách, od sanitky po pohrebné auto. Škoda Garde (1982–1983), vyrábaná v Bratislave, bola ambicióznym modelom, ktorý vzbudil emócie, jeho nástupca Rapid sa vyrábal do roku 1990. Felicia Fun (1997) s výsuvným zadným sedadlom je dnes raritou. Na jej dizajne pracoval slovenský dizajnér Michal Kačmár.

Škoda tiež systematicky podporuje šport, s ktorým zdieľa vášeň pre výkon a radosť z pohybu. Od roku 1993 je partnerom Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, každoročne predstavuje nový model v spojení s MS v hokeji – od Favoritu až po Enyaq RS, pričom dodáva organizátorom aj desiatky vozidiel, dnes prevažne elektrických. Slovenský podpis možno nájsť aj v dizajne interiérov, ktoré vytváral slovenský umelec Peter Olah, ktorý navrhoval aj trofej pre najužitočnejšieho hráča či jazdcov na Tour de France. Od roku 2004 Škoda podporuje aj tieto najslávnejšie cyklistické preteky. Ročne poskytne desiatky sprievodných vozidiel (v roku 2025 to bolo až 250 plug-in hybridných a elektrických vozidiel).

Zároveň podporuje 19 medzinárodných cyklistických podujatí, a to najmenej do roku 2028. Na Slovensku je už dvanásty rok organizátorom amatérskeho seriálu Škoda Bike Open Tour a takisto generálnym partnerom jedného z najväčších cyklopodujatí L’Etape Slovakia by Tour de France a to už piaty rok po sebe. Okrem toho je hrdým partnerom pretekov Okolo Slovenska či Detskej Tour Petra Sagana.