1914: Prvá svetová vojna zmenila výrobu L&K. Pluhy pomohli zachrániť automobily

Ako sa zmenila výroba s príchodom vojny?

Bola podriadená vojenskej výrobe. Určujúcou inštitúciou bolo viedenské ministerstvo vojny. Začali vznikať sanitné vozidlá či automobily pre dôstojnícky zbor. Počas vojnových rokov však nebola potrebná iba výroba vozidiel, a tak sa v Mladej Boleslavi vyrábala aj rôzna munícia, drevené debničky alebo drevené vozíky. Všetko bolo určené podľa aktuálnych potrieb vojenského výrobného programu habsburskej monarchie.

Vo vojne bojovalo veľké množstvo českých občanov, čo sa nepochybne týkalo aj zamestnancov L&K. Viete, koľkých?

Presné štatistiky neexistujú. Ale máme tri pozoruhodné príbehy, ktoré s prvou svetovou vojnou súvisia. Prvým je postoj riaditeľa Klementa. Na začiatku vojny sa mu podarilo takmer všetkých robotníkov, ktorí mali narukovať, získať späť do výroby. Druhý príbeh súvisí s vedením spoločnosti a jeho prístupom k ľuďom počas pokračujúcej vojny. Zdražovanie základných potravín bolo pre bežných obyvateľov takmer neúnosné. Správna rada schválila zriadenie fondu, z ktorého sa podporovali rodiny odvedených zamestnancov, a vyčleňovala aj finančné prostriedky na nákup potravín. Posledný príbeh sa týka skôr odvahy vtedajších zamestnancov, konkrétne tých z ruských pobočiek. Bolo bežné, že spoločnosť mala predajne a opravovne aj v vzdialenejších krajinách, automobily ešte neboli veľmi rozšírené, takže zamestnanci firmy odchádzali do zahraničia aj na dlhší čas. V cárskom Rusku vznikla v auguste 1914 Česká družina, ktorú dnes označujeme za predchodkyňu československých légií. Do tejto družiny vstúpilo 25 mužov, teda až 75 percent osadenstva ruskej pobočky spoločnosti Laurin & Klement. Dvaja z týchto bývalých zamestnancov, Stanislav Čeček a Vojtěch Klecanda, sa stali generálmi československých légií. Po skončení vojny prešli do služieb novovzniknutej československej armády. Zaujímavosťou je, že obaja navštívili mladoboleslavský závod 5. decembra 1923 a podpisy týchto statočných mužov sa nachádzajú vo vtedajšej návštevnej knihe.

Odliatky na výrobu granátov

Granáty

Zmenila sa výroba po skončení vojny v roku 1918?

Vznik Československa 28. októbra 1918 vnímame ako radostnú udalosť. Po skončení osláv však prišli na rad praktické záležitosti – bolo potrebné vytvoriť legislatívu, menu, inštitúcie a previesť hospodárstvo na mierový režim. To sa ukázalo ako najťažšia úloha, dopyt po automobiloch totiž prudko klesol. Spoločnosť si však poradila a našla cestu z krízy. Tovarom, ktorý išiel na odbyt, sa stali pluhy. Tie boli potrebné pre poľnohospodárstvo, ktoré sa vracalo do normálu, a vyvážali sa aj do zahraničia. Dá sa povedať, že neautomobilová výroba paradoxne udržala spoločnosť v chode a zachránila budúcu automobilovú produkciu.

Ovlivnil vznik Československa aj obchodné záujmy L&K a cieľové trhy?

Rakúsko-Uhorsko bolo z dnešného pohľadu obrovským štátnym celkom. Hoci existovala colná hranica medzi predlitavskou a zalitavskou časťou, nebola prekážkou v obchode tak, ako to nastalo po rozpade monarchie. Z domácich trhov pred rokom 1918 sa zrazu stali zahraničné trhy. Každý z nových štátov si prechádzal vlastným procesom tvorby zákonov, meny a hospodárstva. Logicky si tak začali svoje nové národné trhy chrániť, zavádzali clá a kvóty na dovoz. Hlavnou myšlienkou bolo podporiť domácich výrobcov a domácu spotrebu. My sme boli najpriemyselnejšou časťou monarchie, orientovanou už vtedy na export. Začiatok 20. rokov 20. storočia priniesol spor medzi dvoma ekonómami. Alois Rašín sa rozhodol pre deflačnú politiku, ktorá udržovala novovzniknutú československú korunu veľmi silnú. Národohospodár Karel Engliš naopak chcel slabší kurz meny, aby podporil export výrobkov. Kombinácia týchto faktorov nevytvárala stabilné prostredie pre podnikanie.

Kedy došlo k obnoveniu automobilovej výroby?

Situácia sa začala meniť vo chvíli, keď boli dokončené reformy ako pozemková či menová a keď začali plne fungovať štátne inštitúcie. Prostredie pre podnikateľov sa upokojilo a prinieslo predvídateľnosť. Vždy, keď existuje stabilné prostredie s minimom zmien a kontinuitou, je to pre podnikanie priaznivé. Neznamená to však, že nastal okamžitý boom. Dno výroby automobilov spoločnosti Laurin & Klement prišlo v roku 1921, keď sa vyrobilo len 278 vozidiel. Najväčší zlom nastal medzi rokmi 1924 a 1925, keď sa výroba automobilov medziročne takmer zdvojnásobila. Továreň a jej vedenie sa, prirodzene, snažili inovovať, unifikovať diely a hľadať nové trhy. Keď sa však nedarí hospodárstvu ako celku, nedarí sa ani firmám. To sa však v mladom Československu začalo v polovici 20. rokov meniť. Len dodávam, že v roku 1925 prišlo k fúzii mladoboleslavskej firmy Laurin & Klement s plzenským strojárenským koncernom Škoda. Následne v závode začala výstavba nových výrobných kapacít pre pásovú výrobu. K plnému využitiu jej potenciálu však prišlo až po odznení hospodárskej krízy 30. rokov.