1936: Rapidom za polárny kruh a na olympiádu do Berlína

Bola to odvážna výprava štyroch mladých mužov, ktorí počas jedného mesiaca prešli 10 622 kilometrov, pozreli sa za severný polárny kruh a odtiaľ sa v rámci Olympijskej hviezdicovej jazdy vydali do Berlína, ktorý sa pripravoval na pompéznu športovú udalosť

9. 6. 2025 130 rokov

Vedúcim výpravy a šoférom, ako sa sám v zápiskoch tituloval, bol dvadsaťtriročný študent práva Vladimír Štůla. Spolu s ním si do strieborno-sivého sedanu Škoda Rapid sadli ešte Bohumír Pokorný (pokladník, fotograf, krajčír), Bohumil Zahradník (ubytovateľ, tlačiar) a Ladislav Týra (navigátor, mechanik a kameraman). Za finančnej podpory automobilky, od ktorej dostali dvadsaťtisíc československých korún, sa 25. júna 1936 vydali na sever.

Dňa 12. júla sa dostali do najsevernejšieho bodu svojej cesty, prístavu Liinahamari (dnes patrí Rusku) na brehu Severného ľadového oceánu. Podľa Štůlových zápiskov išli záverečných 868 kilometrov „Veľkej arktickej cesty“ bez prestávky.

Po dni voľna sa vydali späť na juh, pričom v meste Tormio na švédsko-fínskej hranici sa oficiálne zapojili do spomínanej Olympijskej hviezdicovej jazdy, ktorá bola sprievodnou súťažou k berlínskym letným hrám. Posádka pokračovala do Helsínk, odtiaľ prešla loďou na estónske pobrežie a cez Lotyšsko a Litvu smerovala k vtedajšej nemeckej hranici. V meste Königsberg (dnes ruský Kaliningrad) absolvovali prvú prejazdovú kontrolu a na ceste do Berlína museli získať potvrdenie ešte v ďalších šiestich kontrolách, ktoré boli od seba vzdialené minimálne 250 kilometrov. Následne 30. júla dorazili na pretekársku dráhu Avus, inak časť výpadovky z Berlína do Postupimu, po ktorej sa bežal aj olympijský maratón.

O deň neskôr už bolo kvarteto slávnostne privítané v Prahe a nasledujúci deň boli zverejnené výsledky, podľa ktorých skončil Štůlov tím druhý za Nemcami, ktorí vyrážali z Atén. Dňa 3. augusta sa však v Berlíne uskutočnilo oficiálne vyhlásenie, na ktoré dorazil aj Štůla, a kde bol jeho tím vyhlásený za faktického víťaza. „Bol som oficiálne vyhlásený za absolútneho víťaza, a to vodcom nemeckého motoristického zväzu pánom Hühnleinom a okrem zlatej medaily mi bol odovzdaný strieborný pohár, čo sa neušlo nikomu inému. Domnievam sa, že v Berlíne vyvolalo v automobilových kruhoch veľký rozruch, že medzi dvadsiatimi dvoma národmi a sto šesťdesiatimi vozidlami zvíťazil Čechoslovák, a preto sa podobne ako v letectve manipulovalo s bodmi aj tu,“ uviedol Štůla po návrate v Národných listoch. Zároveň sa odvolal aj na svedectvo ľudí z veľvyslanectva, ktorí sa vyhlásenia zúčastnili.