1981: Ako Pištěk stvoril hororový športiak, ktorý pil krv

Je svetoznámym a uznávaným výtvarníkom, veď za kostýmy zo slávneho Formanovho filmu Amadeus si od americkej filmovej akadémie odniesol Oscara. Obliekal aj filmovú Arabelu, postavy z vianočného evergreenu Tri oriešky pre Popolušku či súčasnú Hradnú stráž.

27. 5. 2025 130 rokov

Theodor Pištěk však v sebe okrem umeleckého talentu nosí aj veľkú vášeň pre automobilové pretekanie – veď už v šestnástich vedel šoférovať a svojho rovnomenného otca, slávneho herca prvej republiky, tajne vozil na divadelné zájazdy.

„Mal srdcovú vadu a neodvážil sa šoférovať. Keď som potom v osemnástich robil vodičák, vedel som to lepšie ako učiteľ.“

A tak po dovŕšení plnoletosti navliekol pretekársku kombinézu, koncom 60. rokov pretekal v Európskom pohári a v 70. rokoch to dotiahol až do československej reprezentácie. Jazdil na okruhoch aj v rallye.

„Vtedy sa dalo jedným autom zvládnuť všetko možné. V nedeľu preteky a v pondelok som išiel po jablká,“ povedal s úsmevom.

Lásku k automobilom má v génoch, pretože jeho starým otcom bol Julius Ženíšek, niekdajší zástupca leteckej spoločnosti Wright a majiteľ firmy Ford Motor Company pre Rakúsko-Uhorsko. Už v roku 1895 ako jeden z prvých ľudí na českom území vlastnil pretekárske auto.

Sám Pištěk opisoval:

„Akonáhle vleziem do kokpitu, zabuchnem a život vonku ma nezaujíma. Koncentrujem sa len na jazdu. Niektoré pasáže si užívam doslova s rozkošou, iné nemám rád. Ale strach som nikdy necítil.“

Hoci s veľkým pretekaním skončil ešte v 70. rokoch, motoristická vášeň sa silno odrazila aj v jeho tvorbe. Ikonickým sa stal obraz z roku 1984 Ecce Homo, ktorý predstavuje pretekára ako novodobého mučeníka. Obraz Adieu, Guy Moll, inšpirovaný francúzskym jazdcom, bol v roku 2020 vydražený za 25 miliónov korún.

Niet preto divu, že Pištěk bol so svojou vášňou pre režiséra Juraja Herza tou najlepšou voľbou, aby stvoril hlavného hrdinu – teda auto – do jeho hororového filmu Upír z Feratu.

V ňom sa automobil menil na krvilačné monštrum, pretože nepotreboval benzín, ale skrz plynový pedál sal krv z nohy vodiča. Šlo pritom o prototyp skutočného vozidla – vývoj auta s neskorším označením Ferat začal už v roku 1969 s označením Škoda 110 Super Sport. Cieľom bolo vytvoriť športové kupé, ktoré by oslovilo aj západných zákazníkov.

O dva roky neskôr (1971) sa funkčný prototyp ukázal na Rallye Šumava a ešte o rok neskôr spôsobil senzáciu na výstave v Bruseli. Pri rýchlostných testoch išiel vyše 210 km/h, ale socialistický režim nakoniec jeho sériovú výrobu zatrhol. Atraktívna škodovka sa tak ešte objavila na niekoľkých výstavách a neskôr sa stala súčasťou trvalej expozície Autosalónu Škoda, predchodcu dnešného Škoda Múzea.

Druhú šancu dostal automobil v marci 1981, keď do Mladej Boleslavi dorazila práve delegácia z Barrandovských ateliérov. Pištěk dostal od vedenia automobilky „voľnú ruku“, a tak sa z bieleho laku stala čierna farba s jemným červeným pásom. Namiesto šiestich výklopných svetiel dostal Ferat Vampire RSR, ako sa tajomný športiak volal, obyčajné predné svetlá a štyri dodatočné prídavné rallye reflektory.

Vzadu sa objavili svetlá z modernizovanej Škody 120 a tiež mohutné prítlačné krídlo. Vymenený bol aj pôvodný motor za 130 RS s inou prevodovkou.

„Dóda Pištěk vyrobil úplne novú kapotu. V továrni trvali na tom, že auto musíme dostať do rovnakého stavu, ale keď videli, ako dobre vyzerá, súhlasili, že to tak môžeme nechať,“ spomínal režisér Herz.

Film veľký úspech nezaznamenal – na rešpektovanej databáze ČSFD má hodnotenie niečo vyše 50 %. Herz to neskôr vysvetľoval tak, že do filmu príliš zasahovali cenzori, ktorým prekážal najmä naturalistický pohľad na motor z kravských vnútorností, ktorý vytvoril výtvarník Jan Švankmajer. Hoci auto vo filme havarovalo, v skutočnosti ho položili na matrace, aby sa nepoškodilo.

Upír z Feratu však nebol jeho jedinou filmovou rolou. Ešte vo svojej pôvodnej bielej podobe sa mihol už vo filme Zítra vstanu a opařím se čajem (1977) a vidieť ho bolo aj vo filme Veľká filmová lúpež (1986).

Dnes je uložený v depozitári Škoda Múzea.

„Aj dnes provokuje každého, kto k nemu v múzeu príde. Nikto sa tomu neubráni. Aj znalec áut, ktorý už videl všeličo, naň hľadí so záľubou. To auto má dušu a človek pri ňom pátra, čím ho ten Ferat vlastne priťahuje,“ povedal pred pár rokmi jeden z jeho tvorcov, Stanislav Cinkl.

Škoda 110 Super Sport Ferat