1999: S Octaviou WRC som zažil Formulu 1 v lese

Vybavuje sa vám rok premiéry Škoda Octavia WRC v majstrovstvách sveta?

Bodaj by nie. Pavel Janeba si ma ako manažér v deväťdesiatom druhom vybral do továrenského tímu. A vydržal som osem rokov. Pilotoval som súťažného Favorita, potom Feliciu, Octaviu Kit Car a následne Octaviu WRC v továrenskom tíme, čo bol pre mňa ako súťažného pilota splnený sen. Nič väčšie človek zažiť nemôže. Auto s turbom a pohonom všetkých kolies. Bol som pri vývoji od začiatku s Pavlom Siberom. Potom sa do tímu začlenil nemecký pilot Armin Schwarz, s ktorým prišli skúsenosti z majstrovstiev sveta.

Bolo dôležité, že ste si postupne prešli rôznymi vozidlami a zbierali skúsenosti?

Prvý rok som jazdil s Favoritom okrem domácich súťaží aj Európu. Ale v deväťdesiatom treťom ma tím poslal na Monte Carlo. Pred nežnou revolúciou bol kontakt domácich pretekárov s majstrovstvami sveta minimálny. Keď sa podarilo za totality naladiť zahraničnú televíziu a videli sme zrnité zábery tých najsilnejších áut, boli sme unesení. Slintali sme nad tým. A zrazu som stál v Monte Carle. Hneď na úvod sa išla legendárna skúška Col de Turini. Na štarte Miki Biasion s Fordom Cosworth, Juha Kankkunen s Toyotou Celica, Carlos Sainz a jeho Lancia Delta Integrale. Bol som ako v rozprávke. Totálne unesený. Fakt som na to pozeral s otvorenými ústami. Bol som vyvalený ako trkvas. Boli to áčkové autá. Totálne beštie bez obmedzovačov a katalyzátorov, z výfukov lietali plamene. Keď som prišiel k rýchlostnej skúške skôr, utekal som na štart a obdivne sledoval autá aj pilotov.

Škoda Favorit 136 L, ktorý ste pilotovali, bol vo svojej kategórii mimoriadne úspešný.

Mne aj parťákovi Pavlovi Siberovi sa s Favoritom veľmi darilo. Keď to zjednoduším, auto bolo vlastne sériové. Malo trochu vyvarené ramená, mierne upravený motor a prevodovku. Výsledky boli fantastické. Pravidelne sme vyhrávali svoju triedu. Štyrikrát po sebe sme vyhrali Monte Carlo. A ešte sme dokázali dojazdiť buď na hrane desiatky celkového poradia, alebo dokonca aj medzi najlepšími desiatimi. V deväťdesiatom štvrtom som bol na Akropolis rallye deviaty absolútne. Bola to strašná súťaž. Tridsaťtri meraných úsekov. Totálna rozbíjačka. Kamene, prach, ostré skaly, hlboké rigoly. Autá dostávali desivú nakladačku. Vyhlásenie najlepších bolo na Akropole. Prišli sme tam a Carlos Sainz, vtedy už dvojnásobný majster sveta, s navigátorom Moyom zložili čiapky a klaňali sa. Carlos bol z našich výsledkov nadšený a hovoril, že je neuveriteľné, čo sme s Favoritom predviedli. V tom roku sme pre Škodu Motorsport vyhrali majstrovstvá sveta vtedajšej Formuly 2 vypísanej pre vozidlá s pohonom jednej nápravy a objemom motora do dvoch litrov.

Cez Feliciu Kit Car a Octaviu Kit Car ste sa dostali až k Octavii WRC. Keď ste sa objavili na štartovej listine, ako vás brali súperi?

Felicia už bola skutočné pretekárske auto. Malo to vstrekovanie paliva, veľké kolesá, posilňovač riadenia. V prípade Felicie Kit Car sme na stupne víťazov patrili. Škoda bola vo svete zapísaná veľmi dobre. Veď v minulosti s továrenskými vozidlami z Mladej Boleslavi žiarili Blahna, Křeček alebo Haugland. Môj parťák Pavel Sibera bol vo svete známy. Vedelo sa, že v Česku sú dobrí piloti a vyrábajú sa tu skvelé autá.

Boli očakávania väčšie a úplne mimo realitu?

Išlo o obrovský skok. Na vývoj sa veľmi tlačilo. Vtedy sa určilo, že premiéra bude v Monte Carle 1999 a auto bolo veľmi surové. Boli sme pod veľkým tlakom a chýbali nám testovacie kilometre. Pri premiére vlastne ani jedno auto nedošlo do cieľa. Tím ma v sezóne pred debutom Octavie WRC nasadil do európskeho šampionátu s Octaviou Kit Car. Darilo sa nám, v dvojkolkách som získal titul kontinentálneho šampióna. Ale ten rok mimo trate majstrovstiev sveta ma veľmi poznačil. Keď som sa vrátil, prišlo mi, akoby som na svetovej úrovni nikdy nebol. Tím ma nasadil až v Portugalsku, ktoré som nedokončil. A následne v Grécku som sa chcel za každú cenu dostať do cieľa. Išiel som strašne. Auto som šetril, ako sa len dalo. Vtedy víťazný Richard Burns mi hovoril, čo bláznim, pretože k maximálnemu výkonu som mal ďaleko a jazdil som naozaj strašidelne. Samozrejme ma veľmi štvalo, že nemôžem ísť s tými strelcami vpredu. Ale tie ostatné autá boli inde. Ich piloti mali najazdené tisíce kilometrov. A ja som hlavne chcel dôjsť do cieľa.

Škoda Octavia WRC (typ Škoda 341), Rallye de Portugal 1999

Aká je najsilnejšia spomienka na Octaviu WRC?

Vtedy som s Octaviou WRC vyhral domácu Bohemia rallye, čo bolo prvé víťazstvo tohto vozidla v súťaži. Na to som hrdý. Ale top boli určite preteky majstrovstiev sveta vo Fínsku. Všade vlajky, tisíce ľudí v lesoch popri trati. Prostredie som poznal z účastí s Favoritom. Lenže dvojkolka na šotoline veľmi hrabe. So štvorkolkou sme leteli. Súťaž je plná horizontov, dlhých a krátkych skokov. Jazdí sa vo veľkej rýchlosti. To som miloval. Mali sme test a Armin Schwarz presadil, že sa musí zvýšiť maximálna rýchlosť vozidla, ktorá bola 198 kilometrov. Nastavili sa teda dlhé prevody a zvýšili sme tú maximálku na 220. A ja som s navigátorom Milošom Hůlkom letel 219. Po lese, medzi stromami. V Octavii WRC som zažil Formulu 1 v lese. Bol to úžasný zážitok. Cítil som obrovskú eufóriu.

Tú o pár mesiacov ukončilo ukončenie spolupráce. Po premiérovej sezóne vaše angažmán v továrenskom tíme končilo. Odchádzali ste s trpkosťou?

Vôbec nie. Boli to nádherné roky a nič lepšie som nemohol zažiť. Octavia WRC bol naozaj splnený sen. To auto som miloval. Potom som s ním ešte dlho jazdil domáci šampionát. Vtedy sme v majstrovstvách sveta potrebovali s Pavlom Siberom dva-tri roky pravidelných štartov. A viac testovania. Od vedenia bol obrovský tlak na výsledky, pretože program WRC pochopiteľne vyžadoval veľké financie. Nebol priestor čakať, až sa zlepšíme. A na naše miesta sa okrem toho tlačili zahraniční piloti.

Tušili ste, že prvá sezóna medzi elitou majstrovstiev sveta bude zároveň posledná?

Áno. Vedeli sme od šéfov, že do fabriky chodia listy so životopismi pilotov z majstrovstiev sveta, ktorí boli voľní. Keď sme jazdili svet s továrenskými Favoritmi či neskôr Feliciami, tak nepísal nikto. Manažér tímu Pavel Janeba za nami stál, ale keď neboli výsledky, zároveň čelil obrovskému tlaku. Všetci boli zvyknutí na víťazstvá z predchádzajúcich rokov. Ale WRC je jednoducho iný svet. A ja som rád za príležitosť, ktorú som mal.