Dejiny Simply Clever

Dôkazom, že filozofia Simply Clever patrí do DNA automobilky ŠKODA, je tradičný dôraz mladoboleslavských vývojárov a dizajnérov na „jednoducho dômyslený“ prístup k stavbe vozidiel, ktorý uplatňovali už od prvotných návrhov. Príkladom išiel zobrazený typ 110, zástupca poslednej generácie vozidiel Laurin & Klement a súčasne prvá mladoboleslavská škodovka. V roku 1925 sa totiž značka L&K spojila so silným strategickým partnerom, Škodovými závodmi v Plzni.

Základný model Laurin & Klement ŠKODA 110 staval na osvedčenej robustnej konštrukcii. Na podvozku s rebrinovým rámom a rázvorom 2 950 milimetrov mali zákazníci k dispozícii štyri verzie praktických uzatvorených karosérií, roadster, prípadne štvor- alebo šesťsedadlový „phaeton“ prezývaný „vaňa“, teda otvorené vozidlo so sedadlami v dvoch či troch radoch. Tie prostredné bolo možné celkom sklopiť a pri čiastočnom obsadení vozidla tak uvoľniť miesta pre nohy cestujúcich vzadu. Počas teplých dní prišlo vhod sklopné čelné sklo a pri defekte nemusel vodič vykladať batožinu vďaka skvelo prístupnej dvojici rezervných kolies po stranách prednej kapoty.

V časoch, keď boli automobily považované za možno nadbytočný luxus, prišla značka ŠKODA s dôvtipným riešením. Vyvinula kombinovanú karosériu spájajúcu výhody osobného vozidla s dvojmiestnym valníkom s úžitkovou hmotnosťou 500 kilogramov. Nákladná plocha mala rozmery 1750 x 1580 x 400 mm, nakladacia hrana sa nachádzala necelý meter nad vozovkou. Predná časť vozidla až do oblasti siahajúcej za predné sedadlá ostávala fixná. Jednoduchou a rýchlou zámenou zadného nadstavca sa úžitkové vozidlo slúžiace drobnému živnostníkovi na rozvoz tovaru cez víkend zmenilo na plnohodnotný štvormiestny osobný automobil. Podnikateľ sa tak so svojou rodinou mohol vybrať na výlet či dovolenku. Nezabúdajme ani na to, že v roku 1925 sa do práce chodilo i v sobotu a dokonca aj z voľnej nedele sa našinci tešili ešte len dvadsať rokov.

VŠETKO POTREBNÉ PO RUKE:

ŠKODA 256

V Mladej Boleslavi vyrábajú dvojstopové motorové vozidlá nepretržite od roku 1906, čo spoločnosť Laurin & Klement / ŠKODA radí medzi automobilky s najdlhšou a najbohatšou tradíciou na svete. Okrem osobných automobilov patrili od samého začiatku k pilierom firmy aj úžitkové/komerčné vozidlá. Časté zdieľanie veľkoryso dimenzovaných technických komponentov znižovalo výrobné i servisné náklady. Veľmi sofistikovaný radový šesťvalec reprezentatívneho radu ŠKODA Superb s výkonom 80 koní (59 kW) poháňal aj nákladné vozidlo ŠKODA 256 s nosnosťou 2 500 až 3 000 kilogramov. Továreň okrem toho ponúkala aj verzie na alternatívne palivo – drevoplyn. Výkon síce klesol o štvrtinu, avšak tvrdé drevo bolo v tom čase podstatne lacnejšie a dostupnejšie, ako liehobenzínové palivá.

V rokoch 1939 až 1947 bolo postavených dovedna 5 514 vozidiel ŠKODA 256, od valníkov cez autobusy až po špeciálne nadstavby zahŕňajúce pojazdné dielny, sanitky či rádiovozy. Vzhľadom k celkovým rozmerom a hmotnosti vozidla sa na zadnej náprave uplatnila dvojmontáž.

V 40. rokoch ešte cestári nemali k dispozícii moderné posypové vozidlá. Mladoboleslavskí konštruktéri uľahčili vodičom z povolania ich ťažký život niekoľkými dômyselnými inováciami v duchu filozofie Simply Clever. Do inak nevyužitého priestoru pod nákladnou plochou za ľavým zadným kolesom zabudovali výsuvnú schránku s dostatočným množstvom posypového materiálu. Pridali aj praktickú plechovú lopatu, takže podsypanie prešmykujúcich pneumatík bolo otázkou okamihu.

V roku 1936 sa mladoboleslavská automobilka objemom výroby i exportu do vyše 50 krajín sveta stala československou jednotkou. Kľúčom k úspechu boli vozidlá, ktoré boli dômyselne riešené, vysoko spoľahlivé a dostupné tak z hľadiska obstarávacej ceny, ako aj nákladov na prevádzku – boli to ŠKODA Popular a o niečo väčší Rapid. Podstatnú pridanú hodnotu predstavovali vynikajúce jazdné vlastnosti zaručené nezávislým zavesením všetkých kolies, ľahkým a pritom tuhým chrbticovým rámom podvozku, ako aj uvoľnenie priestoru pre nohy vodiča so spolujazdcom presunutím prevodovky k zadnej náprave.

Pri prvých sériách Popularu, ktoré boli dodávané bez diferenciálu, zaberali zadné kolesá rovnomerne a na mokrej tráve, sutine a v blate sa prešmykovali len málokedy. V roku 1934 zvládla štvorica Popularov náročnú expedíciu z Prahy cez Turecko, Irán a Afganistan až do indickej Kalkaty. O rok neskôr vyšiel Břetislav J. Procházka po kamenistej turistickej trase až na vrchol Sněžky!

Vo februári 1935 testovali mladoboleslavskí technici v okolí Špindlerovho Mlýna nové príslušenstvo pre uľahčenie zásobovania horských chát v zimnom období. Na patrolovanie na hrebeňoch pohraničných kopcov pritom podobné vozidlo potrebovali aj žandári a finančná stráž, ktorí boli do toho okamihu odkázaní na vlastné lyže alebo pomalé sane s konským záprahom.

Na riadené predné kolesá Popularu sa pripevňovali kovové lyže, adhéziu zadných pneumatík podstatne zlepšovali reťaze. Testy ukázali, že lyže musia byť namiesto znitovania zvárané a aby sa na ne nelepil sneh, musia byť z navoskovaného jaseňového dreva. Jazdilo sa na prvom prevodovom stupni, ktorý umožňoval naplno využiť krútiaci moment motora s výkonom 20 koní. Dômyselne riešená škodovka mohla za sebou na lane ťahať hneď niekoľko lyžiarov. Riešenie v duchu filozofie Simply Clever vlastne suplovalo vtedy ešte málo rozšírené lyžiarske vleky.