Václav Klement ako otec múzejných zbierok a filantrop

Škoda Auto si pripomína 130 rokov svojej existencie a Škoda Storyboard spomína na výnimočné momenty z histórie značky prostredníctvom archívov a múzejných zbierok. Tentoraz sa zoznámite s osobnosťou Václava Klementa a jeho mimoriadnym odkazom.

27. 10. 2025 ŠKODA SVET

Z kníhkupca s vášňou pre cyklistiku sa Václav Klement vypracoval na jednu z najvýznamnejších osobností rakúsko-uhorského a neskôr československého priemyslu a položil základy dnešnej globálne pôsobiacej automobilky. Úspech však nebol dielom náhody. Klement pracoval od piatej ráno do jedenástej večer. Vynikal mimoriadnymi manažérskymi schopnosťami a obchodným talentom. Dnes by sme povedali, že mal ťah na bránku. A rovnako tak silné sociálne cítenie.

Rodák z Velvar si zároveň uvedomoval, že jeho práca je aj jeho odkazom. A práve tým sa začína tento menej známy príbeh. V 30. rokoch 20. storočia sa svet automobilov posúval dopredu, už poznal synchronizované prevodovky i aerodynamické karosérie. Klement však začal vyhľadávať úplne prvé výrobky značky, ktorú spolu s Václavom Laurinom v roku 1895 založili. Chcel ich zachovať pre budúce generácie.

Václav Klement (uprostred) bol aj manažérom pretekárskeho tímu. Na fotografii je spolu s motocyklovým pretekárom Václavom Vondřichom.

Dohľadané exempláre od pôvodných majiteľov vykupoval a venoval do múzejných zbierok, pričom väčšinu z jeho darov možno obdivovať dodnes. Napríklad jedno z prvých vozidiel značky Laurin & Klement Voiturette A z roku 1906 sa nachádza priamo v múzeu automobilky. Mestské múzeum v Mladej Boleslavi má zas dva motocykle, ktoré firma Laurin a Klement vyrábala pred spustením výroby automobilov, a množstvo predmetov súvisiacich s Klementovým pracovným aj osobným životom.

L&K Voiturette A sa krátko po svojom uvedení na trh stala predajným hitom. Zákazníkov zaujala najmä vynikajúcim pomerom ceny a výkonu.

Darujem vám nasledujúce predmety

Veľký súbor darov sa nachádza aj v Národnom technickom múzeu v Prahe. O ich rozsahu máme prehľad vďaka strojopisnému súpisu z roku 1935, ktorý Klement začal slovami: „Ako som pánovi riaditeľovi Ing. Veselému dňa 6. tohto mesiaca v Mladej Boleslavi oznámil, darujem vám nasledujúce predmety.“

Vo výpočte nájdeme predovšetkým trojicu motocyklov, predtým označovaných ako motorové dvojkolky, konkrétne modely B, BZ a CCR. Práve tieto stroje Klement dohľadal u svojich bývalých zákazníkov, ktorých oslovoval napríklad aj prostredníctvom inzerátov v tlači. Ich darovaním tak prakticky založil jednu z najstarších motocyklových múzejných zbierok v Európe. Svojím krokom totiž inšpiroval aj ďalších vtedajších výrobcov motocyklov, ktorí nasledovali jeho príklad. Dnes sa múzeum pýši zbierkou s viac než stovkou motocyklov.

Motocykl L&K B

Motorcykl L&K BZ

Motorcykl L&K CCR

Klement bol veľkým priaznivcom Národného technického múzea a na stavbu vtedy novej budovy venoval v 30. rokoch aj nemalú finančnú čiastku. V súpise darov zaujmú aj ďalšie položky, napríklad pamätná mramorová doska s bronzovým reliéfom ku Klementovým päťdesiatinám od sochárskeho majstra a hviezdy prvorepublikovej umeleckej scény Jana Štursu, či mimoriadne rozsiahly a cenný súbor archívnych dokumentov podrobne zachytávajúcich históriu továrne od jej počiatkov až do 20. rokov. Nachádza sa tam aj originál Klementovho listu zástupcovi firmy Seidel & Naumann, ktorý bol jedným z prvých impulzov na založenie mladoboleslavskej továrne.

Originál ostrého listu, ktorý Václav Klement v roku 1894 poslal nemeckému výrobcovi Seidel & Naumann spolu so sťažnosťou na svoj bicykel. Odpoveď ho rozzúrila, no zároveň ho inšpirovala k založeniu vlastnej dielne.

Partnerstvo medzi značkou Škoda Auto a Národným technickým múzeom trvá dodnes. Z automobilov bol naposledy v roku 2021 do zbierky venovaný predprodukčný elektromobil Škoda Enyaq iV. V roku 2023 zasa do železničnej zbierky pribudol nákladný vozeň na prepravu osobných automobilov.

Pred 130 rokmi bol v Mladej Boleslavi položený základný kameň budúceho úspechu automobilov značky Škoda. V rámci osláv tohto výročia bude 12. decembra v priestoroch Národného technického múzea otvorená výstava venovaná spomienke na Václava Klementa, jeho úlohe podporovateľa pražského technického múzea a jeho darom do múzejných zbierok.

Klementova posledná vôľa

Muž, ktorý dostal Mladú Boleslav na mapu automobilového sveta, preukázal svoje sociálne cítenie aj v úplne posledných záležitostiach. Václav Klement zomrel 13. augusta 1938. V jeho poslednej vôli boli uvedené dary pre mladoboleslavské spolky, napríklad Spolok paní a dievčat, Telocvičnú jednotu Sokol či organizáciu Chudobní mesta Mladá Boleslav. Pamätal však aj na iné spolky z ďalších miest, napríklad Spolok Komenského na podporu československých škôl v zahraničí, pražský Jedličkov ústav pre mrzákov, Hradčanský ústav pre výchovu slepých detí v Prahe či Seywalterov útulok slepých dievčat v Brandýse nad Labem.

Suma darovaná v tejto časti testamentu dosiahla 415 000 československých korún. Pre predstavu – v roku 1938 si robotník podľa kvalifikácie mohol zarobiť v rozmedzí 600 až 1 500 československých korún mesačne. Posledná vôľa Václava Klementa dokazuje, že si vždy uvedomoval, z akých pomerov sám vzišiel, a tiež to, že nie všetci majú v živote rovnakú štartovaciu čiaru. Veľkú pozornosť preto venoval podpore študentov, najmä tých z chudobných rodín. Celkové dary z jeho testamentu dosiahli takmer 2 milióny československých korún. Dobročinnosť Václava Klementa upadla do zabudnutia po vypuknutí druhej svetovej vojny. Po jej skončení sa v roku 1948 v Československu chopili moci komunisti, ktorí nemali záujem poukazovať na to, že aj bohatí selfmademani mali sociálne cítenie.

Nadácia manželov Klementovcov

Dňa 8. augusta 1938 bola v Mladej Boleslavi založená Nadácia manželov Václava a Antónie Klementovcov. S manželkou nemali deti, a tak bol práve na ne kladený najväčší dôraz. V rámci nadácie bolo zriadených osem fondov, každý s iným účelom a s inou sumou. Celkovo dar dosiahol 1 350 000 československých korún.

Pre ilustráciu uveďme tri fondy: Fond B mal slúžiť na podporu nadaných žiakov z okresu Velvary a dotácia predstavovala 100 000 Kč. Fond H bol určený na prevádzku chorobinca s čiastkou 200 000 Kč a najväčší dar získal posledný fond L, určený „na podporu chudobných žiakov z okresov Slaný, Kralupy nad Vltavou, Mělník, Mnichovo Hradiště, Turnov, Semily, Jilemnice, Nová Paka, Hořice, Jičín, Nymburk a Poděbrady, ktorý obdrží čiastku 400 000 Kč a slúži ako štipendium pre chudobných žiakov z uvedených okresov.“

O tom, ktorí konkrétni ľudia pomoc dostanú, mal rozhodovať poradný zbor Nadácie, ktorý mal tiež dohliadať na hospodárenie jednotlivých fondov. Celkovo malo kuratórium 14 členov a aby bolo uznášaniaschopné, museli sa zísť minimálne dve tretiny členov. Nadácia mala byť aj príjemcom peňazí z predaja Klementovho domu či z pôžičiek, ktoré niekomu poskytol.