Ako očariť Západ. Objavte krásu plagátov Škoda

Škoda Auto si pripomína 130 rokov svojej existencie a Škoda Storyboard približuje dôležité momenty z histórie značky prostredníctvom unikátnych predmetov z archívov a múzejných zbierok. Tentoraz sa zoznámite s plagátmi a prospektmi pre exportné trhy, ktoré aj napriek krásnemu výtvarnému spracovaniu rozprávajú o neľahkom období celej krajiny.

29. 4. 2025 130 rokov

Deň po konci druhej svetovej vojny, 9. mája 1945, sa z neba nad Mladou Boleslavou začali sypať bomby zo sovietskych lietadiel, dve z nich s tonážou 250 kg dopadli aj do areálu automobilky. Detonácie a následný požiar zasiahli predovšetkým výrobné kapacity. Výroba však bola obnovená už o niekoľko mesiacov neskôr, a to najskôr nákladných automobilov a následne aj osobných vozidiel.

Automobilový priemysel pomáhal Európu zasiahnutú vojnou opäť rozhýbať, podoba motorizácie sa však líšila podľa politickej situácie v danej krajine. Československá reprezentácia sa rovnako ako napríklad britská vláda rozhodla pre znárodnenie kľúčových odvetví a 27. októbra 1945 vstúpil do platnosti dekrét s poradovým číslom 100 o znárodnení baní a priemyselných podnikov. V roku 1946 na tento krok nadviazal dvojročný plán, ktorý mal ekonomiku obnoveného štátu postaviť na nohy.

Titulná strana prospektu pre Dánsko z roku 1946. Žiari na nej vtedy nový automobil Škoda 1101, ktorý sa pre jeho najčastejšiu karosársku verziu začal prezývať Tudor. Toto označenie napokon zľudovelo.

V tomto období bol silno protežovaný export na zahraničné trhy, ktorého dôvod nám potvrdzuje aj tlačový materiál dvojročnice z roku 1947: „Stupňovaním vývozu dosiahneme veľké výrobné série, zabezpečíme štátu hodnotné valuty (zahraničná mena) a prispejeme k zníženiu cien našich vozidiel na domácom trhu.“

Od roku 1946 niesla mladoboleslavská automobilka meno Automobilové závody národný podnik (skrátene AZNP), vozidlá boli však aj naďalej predávané pod obchodnou značkou Škoda. Došlo tak k definitívnemu oddeleniu od plzenského strojárenského koncernu Škoda, s ktorým sa pôvodná spoločnosť Laurin & Klement spojila v roku 1925.

Po komunistickom prevzatí moci vo februári 1948 sa Československo stalo súčasťou východného bloku, socialistických štátov strednej a východnej Európy a sférou vplyvu mocného Sovietskeho zväzu. Ekonomika krajiny tak na 40 rokov prešla na riadené socialistické hospodárstvo. Plánovači chceli splniť večný komunistický sen – každému podľa jeho potrieb. Riadenie prebiehalo formou takzvaných päťročníc, ktoré presne určovali, koľko sa bude vyrábať ktorého tovaru, kde sa bude vyrábať, za akú cenu a tiež aké budú mzdy pracovníkov. Dôležitú úlohu mal aj naďalej export, pretože prinášal toľko potrebné valuty.

Administratívna budova AZNP v roku 1959, „ozdobená“ propagandistickými heslami komunistického režimu.

Na účely exportu na zahraničné trhy vzniklo mnoho výtvarne pestrých plagátov a prospektov, ktoré sa tlačili v mnohých jazykových mutáciách. Na ich tvorbe sa popri internom propagačnom oddelení AZNP podieľali aj externí umelci, napríklad grafik a dizajnér František Kardaus, ktorého môžete poznať ako autora ikonickej električky Tatra T3, alebo fotograf Vilém Heckel. Škoda mala pútavé materiály už v tom čase v krvi, mladoboleslavskí boli už od začiatkov známi kvalitným spracovaním reklamných materiálov. Propagačné oddelenie v priebehu rokov vytváralo ilustrácie pre bicykle, motocykle a automobily Laurin & Klement, samozrejme v medzivojnovom období aj pre automobily značky Škoda.

Pestrofarebné ilustrácie aj čiernobiely manuál

V roku 1952 bola zahájená sériová produkcia prvého vozidla s celokovovou karosériou Škoda 1200, nasledovala jeho modernizácia Škoda 1201. Aj tieto modely si vyslúžili ľudové označenie – Sedan. Ďalšími karosárskymi variantmi boli Station Wagon, teda STW, dodávka, pick-up či sanitka.

Export nielen do západoeurópskych krajín bol – aj vďaka propagačným materiálom – taký úspešný, že pre domácich zákazníkov veľa nezostávalo. Napríklad v roku 1955 sa z 12 530 vyrobených osobných automobilov dostalo na domáci trh iba 1 682 kusov. Z toho však ešte časť pripadla štátnym podnikom a organizáciám. Takže zatiaľ čo estetika komunikačných materiálov pre export prekypovala kreativitou, domáci zákazníci sa museli zapisovať do neslávne preslávených poradovníkov.

V roku 1955 bola na bruselskom autosalóne prezentovaná nová Škoda 440 Spartak. Na úspešné vozidlo nadviazala ešte úspešnejšia Škoda Octavia.

Export a s tým spojená reklama mali zmysel, pretože vozidlám Škoda sa v iných krajinách darilo a zniesli prísne porovnania. Popri západoeurópskych krajinách, z ktorých môžeme spomenúť napríklad západné Nemecko, Španielsko, Veľkú Britániu alebo Francúzsko, sa dodávali aj do Austrálie alebo Južnej Ameriky. V Čile sa dokonca montovala Octavia Combi, ktorú si obľúbili tamojší farmári. Pár kusov sa exportovalo aj do USA.

Tým radikálne novým vozidlom sa v roku 1964 stala Škoda 1000 MB, prvé sériovo vyrábané vozidlo značky so samonosnou karosériou. Pre jej výrobu boli v Mladej Boleslavi vybudované nové výrobné kapacity, ešte dnes nesie táto oblasť označenie „nový závod“ a každý škodovák vie, že sa nachádza „za železničnou traťou“. Značná časť týchto vozidiel bola opäť exportovaná do zahraničia. Model Škoda 1000 MB je jedným zo symbolov šťastnejšieho obdobia socialistického Československa, ktoré ukončila invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste roku 1968.

Československo prešlo ôsmimi päťročnicami, z ktorých väčšinu skôr pretrpelo. Posledná bola naplánovaná na obdobie rokov 1986 až 1990, štátom riadenú ekonomiku však ukončil pád komunistického režimu v roku 1989, nástup nového politického usporiadania a s tým aj príchod trhovej ekonomiky.

Škoda Auto sa dokázala vždy efektívne prispôsobovať novým komunikačným prostriedkom. S príchodom modelu Škoda 440 Spartak sa viac začala využívať sila fotografie a vytlačila tak originálne dizajnové kresby. Nápadité fotografie neskôr uvoľnili miesto televíznym reklamám. S príchodom súčasnej digitálnej éry prišla ďalšia veľká zmena a Škoda Auto komunikuje aj prostredníctvom internetu a sociálnych sietí.