Fréza, škrabky, hlina v peci. Ako pracujú modelári v dizajne

Fréza, škrabky, hlina v peci. Ako pracujú modelári v dizajne

Hlinené modely budúcich vozidiel Škoda vznikajú s pomocou množstva často nezvyčajných nástrojov. Ako však hovoria samotní modelári, tými najdôležitejšími sú ich oči a cit. Pozrite sa, ako pracujú.

10. 7. 2025 ŠKODA SVET

 

V modelárni oddelenia Škoda Design dávajú tamojší tvorcovia predstavám dizajnérov automobilky prvé reálne obrysy. Vznikajú tu známe hlinené modely, ktoré ukazujú prvú možnú podobu vozidiel budúcnosti.

Špeciálna modelárska hlina sa v tejto praxi používa už desiatky rokov, a to z jednoduchého dôvodu: je tvárna, možno ju ľahko pridávať alebo uberať, a pritom je pevná, takže sa s ňou na modeli dobre pracuje. Príprava jedného konkrétneho modelu je časovo mimoriadne náročná záležitosť. Aj keď majú modelári k dispozícii moderné nástroje, ktoré ich prácu dokážu výrazne urýchliť, celkové ladenie línií je otázkou týždňov až mesiacov.

Hliněný model Škoda KodiaqHlinený model Škoda Kodiaq

„Za poslednú dekádu prešiel náš dizajnový proces zásadnou digitalizáciou, ktorá nám dnes umožňuje rýchlo a veľmi efektívne rozvíjať rôzne dizajnové smery pre naše budúce vozidlá. Zároveň však dobre vieme, že dokonalý dizajn vzniká spojením virtuálneho sveta s fyzickou realitou,“ hovorí Martin Bogner, vedúci oddelenia Dizajnové modelovanie a digitalizácia. „Preto na overenie digitálnych konceptov, jemné doladenie detailov i konečné schvaľovanie dizajnových návrhov na úrovni predstavenstva stále využívame fyzické dizajnové modely. Práve táto kombinácia digitálnych nástrojov a tradičného remesla nám umožňuje dosahovať špičkovú kvalitu dizajnu našich vozidiel,“ dodáva Bogner.

 

Vrstva hliny

Príprava fyzických modelov začína pri základnej kostre, ktorú podľa potrieb dizajnového oddelenia vytvoria kolegovia v modelárni Technického vývoja Škoda Auto. Na tú potom musia modelári pred začiatkom práce naniesť hlinu. „Kostra musí presne zodpovedať požadovanej vrstve hliny. Zvyčajne na model nanášame asi štyri centimetre hliny, ale líši sa to model od modelu a rôzne je to aj na jednotlivých miestach,“ hovorí Mick Allbutt, jeden z modelárov Škoda Design. Celkovo sú na modeli asi dve tony hliny.

Mick Allbutt nanáší vrstvu hlíny.Mick Allbutt nanáša vrstvu hliny.

Skôr než však môžu modelári začať hlinu nanášať, musia ju v špeciálnych peciach nahriať na teplotu 60 °C. Plne naloženej peci to trvá asi štyri až päť hodín a modelári na celý model spotrebujú približne štyri pece hliny. Nanášajú ju postupne, po vrstvách. Najprv prichádza asi 10 mm vrstva hliny, ktorá zakryje penu kostry.

„Šesť modelárov nanáša túto vrstvu asi dve hodiny,“ približuje Allbutt náročnosť procesu. Tejto vrstve trochu trvá, kým vychladne a stvrdne, pretože polyuretánová pena dobre akumuluje teplo. Pri nanášaní hliny na hlinu je už chladnutie rýchlejšie, ďalšia vrstva vytvrdne asi za dve hodiny. Pre istotu však modelári nechávajú hlinu pred ďalším krokom chladnúť cez noc.

DSF0630__82c7141dZahrievanie modelovacej hliny na 60 °C pred samotným nanášaním

Presná práca 

Teplá hlina je totiž mäkká a veľmi tvárna, čo v podstate znemožňuje frézovanie, vďaka ktorému model získa prvé skutočné kontúry. Fréza pracuje s dátami, ktoré pripravujú digitálni modelári, a prvé frézovanie modelu je časovo náročná záležitosť. „Polovica auta trvá pokojne aj 20 hodín. Preto fréza často beží cez noc,“ vysvetľuje František Hladík.

Základným nástrojom je tu guľová fréza s priemerom 10 mm, ktorá už povrch auta pripraví s veľkou presnosťou. „Závisí to aj od polohy a natočenia nástroja, ale typicky sa snažíme dosiahnuť presnosť do štyroch desatín milimetra,“ hovorí Hladík.

Fréza s rôznymi nástrojmi (používa sa aj špeciálna predĺžená fréza, ktorá „dosiahne“ napríklad do spodnej časti difúzora) pripraví asi 95 % povrchu budúceho modelu. Sú totiž miesta, kam nedosiahne, inde zase zanechá zvyškové zaoblenia.

Po fréze nastupujú samotní modelári. Tí nielen doladia to, čo stroj nezvládne, ale povrchu modelu dodajú ešte ucelenejší vzhľad a samozrejme dokážu tvary meniť. Niekedy ide o jemné zmeny v podstate podľa citu, inokedy o väčšie zásahy. To je výhoda hliny, umožňuje totiž pomerne jednoducho a relatívne rýchlo skúšať rôzne varianty. „Zmeniť konkrétny detail je otázkou niekoľkých hodín práce,“ opisuje Andy Settle.

Modelári na to používajú nástroje „zo starej školy“. Typickou výbavou Andyho a jeho kolegov sú rôzne hladidlá, rašple, škrabky, nože a ďalšie viac či menej ostré nástroje. Špeciálnou rašpľou napríklad dotvárajú povrchy zo spodnej strany, rôzne škrabky slúžia na odoberanie hliny vo vrstvách 5 až 30 mm, pružné oceľové hladidlá rôznych tvarov pomáhajú zarovnať a začistiť väčšie plochy.

DSF9734__9cb13c07Hladidlá, rašple, škrabky a nože sú bežnými nástrojmi modelárne.

Nôž zase pomáha doladiť škáry alebo naznačiť hrany, ktoré si mnohokrát modelár už predtým vyznačí tenkou lepiacou páskou. „Páska nám pomáha zvýrazniť a skontrolovať tvar. Pri práci však celkovo platí, že naším najdôležitejším nástrojom sú naše oči,“ vysvetľuje Andy Settle. Ruky a nástroje modelárov sú neuveriteľne presné, povrch dokážu ladiť skutočne jemnými zásahmi, keď z vrstvy hliny odstraňujú napríklad len tenučké šupinky.

DSF0167__1a5c9078Andy Settle kontroluje línie.

Množstvo detailov

Zatiaľ čo v hlavnej hale modelárne pracujú modelári spoločne s dizajnérmi na celkových tvaroch modelov, pripravujú ďalší špecialisti pre modely niektoré konkrétne, takzvané vkladané diely. S tým, ako model postupne dospieva, dostáva aj viac vkladaných dielov. Tie sa pripravujú samostatne, aby bolo možné posúdiť niektoré detaily auta aj bez celku. Množstvo dielov pripravujú v takzvanom štúdiu komponentov samozrejme aj pre modely interiérov.

DSF1232__ad749ca9Dušan Stejskal pri príprave spätného zrkadla

Preto tu pracuje množstvo modelárov, ktorí sú vlastne takí univerzálni kutilovia. So základným tvarom dielu, napríklad svetlometu, im dnes typicky pomôže 3D tlačiareň, ale množstvo detailov musia doladiť modelári sami. Spoločne s digitálnymi modelármi a dizajnérmi napríklad vymýšľajú, ako sa budú diely skladať. „Aj zdanlivo obyčajný ventilátor v interiéri nie je jeden diel, ale celá skladačka,“ hovorí Dušan Stejskal. Interiérové diely tu často sami čalúnia, poťahujú rôznymi fóliami a leštia.

Viaceré diely je okrem toho potrebné nalakovať. Lakovaním získavajú príslušnú farbu napríklad aj svetlomety (typicky tie zadné). Na to má Škoda Design vlastnú lakovňu. Podľa potreby a požadovaného vzhľadu dielu používajú priehľadné, matné, lesklé aj metalické laky. Lak často nahrádza vzhľad a štruktúru konkrétneho materiálu, napríklad nelakovaného plastu.

DSF0859__69074cc8

DSF0420__147b1c22

Všetky diely sa lakujú ručne a najväčšou alchýmiou je miešanie farieb. „To prebieha doslova podľa oka. Skúšame, miešame množstvo vzoriek, z ktorých potom v spolupráci s dizajnérmi vyberáme ten správny odtieň,“ vysvetľuje lakovač Oldřich Chalupa. Prácne sú z hľadiska lakovania najmä diely ako svetlomety. Nezvyčajný je potom postup lakovania finálnych hlinených modelov. „Keď model dostáva farbu, ide o zložitý a tajný postup, ktorý zaistí, že lak na hlinu priľne,“ spomína Chalupa.

S lakovanými modelmi sa cesta budúceho vozidla oddelením dizajnu blíži do finále. Takéto vyhotovenia automobilka niekedy neskôr po odtajnení vystavuje – vidieť ich možno najčastejšie v Škoda Múzeu.

FAZA-PRIPRAVY-DIZAJNOVYCH-MODELOV-SKODA_80036500

Súvisiace príbehy