Ako bezpečne získať päť hviezd Euro NCAP?

Najskôr simulácie, potom nárazové testy

Väčšina ľudí si pod testovaním bezpečnosti pravdepodobne predstaví len nárazové testy. Tie však prichádzajú na rad až v neskorších štádiách celého vývoja bezpečnosti vozidla. V čoraz väčšej miere sa počas procesu testovania, na ktorého konci má byť päť hviezd Euro NCAP, uplatňujú počítačové simulácie. Dá sa povedať, že určujú správny smer vývoja vozidla, ktorý potom nárazové skúšky potvrdzujú alebo optimalizujú.

3D simulácia piatimi hviezdičkami NCAP ocenenej novej generácie vozidla ŠKODA FABIA.

Na bezpečnosť sa myslí od samého začiatku vývoja vozidla. Už prvé hlinené modely sa skenujú a v počítači prekladajú množstvom bodov, kriviek a plôch, na ktorých základe sa následne vytvárajú prvé konštrukcie konceptu. Nasleduje zaťažovanie jednotlivých prvkov konštrukcie pomocou simulácií.

Po finálnom odsúhlasení dizajnu exteriéru a interiéru sa v počítači skonštruuje kompletne celé vozidlo, a to do najmenších detailov. Pomocou simulačných modelov sa následne virtuálne preveria všetky záťažové stavy a optimalizujú sa relevantné vlastnosti vozidla ako tuhosť, pevnosť, správanie pri nárazoch alebo napríklad aj životnosť a akustika.

Testovanie na „saniach“

Nosná časť automobilu sa vyvíja tak, aby v spolupráci so zádržnými systémami čo možno najlepšie chránila posádku. Karoséria musí v určitých oblastiach dobre pohlcovať nárazovú energiu – teda cielene sa deformovať – a zároveň byť na ostatných miestach dostatočne pevná pre ochranu vnútorného priestoru. Niektoré vonkajšie diely musia navyše spĺňať kritériá ohľaduplného správania sa voči zraniteľným účastníkom premávky, napríklad voči chodcom.

Vplyv na bezpečnosť i výsledky testov Euro NCAP má aj rozloženie rôznych typov ocele v konštrukcii karosérie – na obrázku ho vidíte pri modeli ŠKODA OCTAVIA.

Nárazovými skúškami prechádzajú tak celé automobily, ako aj niektoré diely – napríklad v prednej časti vozidla je to kapota alebo kryt nárazníka. Tie sa v prípade skúšok pre ochranu chodcov testujú takzvanými impaktormi, ktoré imitujú časti tela chodca. Cieľom je vytvoriť poddajnú štruktúru, ktorá pri prípadnom strete chodca čo najmenej poraní. Pri vývoji novej generácie modelu ŠKODA FABIA inžinieri tieto impaktory na auto a jeho časti vystrelili viac ako dvestokrát. Každému jednotlivému testu pritom predchádza približne 140 virtuálnych simulácií, ktoré danú súčiastku optimalizujú.

Počítačová simulácia ukazuje ľavostranný čelný náraz so zameraním na kontakt palivovej rozdeľovacej lišty s okolitými dielmi.

Ešte vyšší počet virtuálnych skúšok prebieha pri klasických crashtestoch, kde na jednu fyzickú previerku pripadá asi tisíc počítačových simulácií. „S každou ďalšou generáciou modelov sa tento počet ďalej zvyšuje, ale napriek tomu podrobíme nárazovým testom v každej fáze vývoja niekoľko desiatok áut. Na špeciálnych saniach sa testuje pevnosť a výdrž zádržných systémov a skúša sa, či airbagy fungujú optimálne pre všetky druhy figurín a pri rôznych typoch nárazov. Každý zo vzduchových vakov tak počas statických skúšok vystrelíme približne tristokrát,“ popisuje Dušan Podzimek, projektový manažér bezpečnosti vozidiel midsize/MEB v technickom vývoji ŠKODA AUTO.

Štyri oblasti bezpečnosti 

Špecialisti rozdeľujú automobilovú bezpečnosť do štyroch oblastí: bezpečné riadenie, aktívnu, pasívnu a ponárazovú bezpečnosť.

Prvá skupina zahŕňa napríklad signalizovanie nezapnutých pásov alebo rozoznávanie únavy šoféra. Práve tu sa už čoskoro očakáva ďalší bezpečnostný posun: vozidlá budú vybavené interiérovými kamerami, ktoré dokážu vyhodnotiť, či sa človek plne venuje riadeniu alebo či vo vozidle nie je zamknuté dieťa. V budúcnosti môžeme v tejto oblasti očakávať systémy, ktoré budú v reálnom čase komunikovať s dopravnou infraštruktúrou alebo mapovými podkladmi.

Body v hodnotení bezpečnosti sú závislé aj od rôznych asistenčných systémov: FABIA i ENYAQ iV majú aj Asistenta rozpoznávania únavy. Pozrite si video:

„Do druhej skupiny radíme asistenčné systémy, ktoré sa kolíziám snažia aktívne predchádzať – napríklad automatické brzdenie pred autom, chodcom či cyklistom, udržiavanie vozidla v jazdnom pruhu a podobne. V najbližšej dobe dostanú autá ďalšie radary, napríklad tie, ktoré uvidia takpovediac za roh do križovatky. Tým sa postupne blížime k autonómnym vozidlám,“ hovorí Podzimek.

Medzi moderných pomocníkov patrí aj udržiavanie vozidla v jazdnom pruhu.

Keď sa už zrážke nedá zabrániť, autá sa snažia aspoň o minimalizovanie zranení účastníkov premávky. To je tá často spomínaná pasívna bezpečnosť: deformovateľné vonkajšie časti a naopak tuhá kabína, ktorá zabezpečuje dostatočný priestor pre prežitie, k tomu zádržné systémy ako bezpečnostné pásy s obmedzovačmi sily a napínačmi, airbagy, detské sedačky alebo hlavové opierky.

Pomoc pri nehode alebo iných problémoch privolá tlačidlo SOS. Tu ho vidíte v najnovšom modeli ŠKODA ENYAQ COUPÉ iV.

Medzi ponárazové prvky patrí spolupráca so záchranármi po nehode. Už dnes má každé novo vyrobené auto tlačidlo SOS a systém, ktorý po aktivácii zádržných systémov dokáže sám zavolať na linku 112 a dispečerom poslať polohu vozidla, rýchlosť pri náraze i počet pripútaných pasažierov. V budúcnosti sa budú posielať aj informácie ako pulz šoféra, obraz z interiérovej kamery alebo stav nabitia akumulátora elektromobilu.

Ako na päť hviezd? Aj rozsiahlou výbavou

Minimálna povinná bezpečnostná výbava pre skúšky Euro NCAP vychádza samozrejme z homologačných predpisov. To by však nestačilo. Vozidlá ŠKODA dosahujú najlepšie päťhviezdičkové hodnotenie aj vďaka najmodernejším technológiám z oblasti bezpečnosti: okrem čelných a predných bočných airbagov nechýbajú záclonové hlavové airbagy pre predné i zadné rady sedadiel alebo po novom centrálny airbag, ktorý sa rozbalí uprostred medzi hlavami šoféra a spolujazdca. Po novom sa vo vozidlách objavujú aj dvojité napínače bezpečnostných pásov, ktoré sú účinnejšie ako kolenný airbag.

ŠKODA ENYAQ COUPÉ iV a kompletné airbagy vrátane stredového.

„V blízkej budúcnosti budú požadované čoraz vyspelejšie bezpečnostné systémy, ktoré svoju zádržnú funkciu prispôsobia rôznym telesným rozmerom či hmotnosti a veku človeka. Vďaka komunikácii Car2Car si budú autá medzi sebou posielať varovanie: auto vpredu stratilo kontrolu nad jazdou, pozor na nákladné vozidlo alebo motorku mimo pruh v protismere a podobne. A vozidlo bude na situáciu samo reagovať. S príchodom autonómnych vozidiel, ktoré budú ponúkať relaxačné polohy sedadiel alebo možnosť ich otáčať, sa zádržné systémy presunú práve do sedačiek,“ avizuje Podzimek budúcnosť.