Štartovanie áut bola kedysi veda. Dnes stačí kľúč vo vrecku

Štartovanie automobilov sa v priebehu posledného storočia zásadne zmenilo. Pripomeňte si tento vývoj od točenia kľukou až k súčasnosti, keď postačuje mať kľúč vo vrecku.

28. 3. 2023 ŠKODA SVET

Laurin & Klement Voiturette A z roku 1905, prvý automobil z Mladej Boleslavi, mal vpredu pod mosadzným chladičom masívnu kľuku, nemecky nazývanú Kurbel. Práve odtiaľ pochádza starý výraz pre štartovanie - „kurbľovanie“, ktorý sa vtedy bežne používal hlavne v českej časti monarchie. Išlo o zdanlivo jednoduché, ale v praxi nevyspytateľné a zákerné zariadenie. Nasledujúce video nahodenia vyše sto rokov starého motora to ukazuje. Vyjde to na prvý pokus?

Proces štartovania vyžadoval omnoho viac úkonov, ako len jednoduché zatočenie kľukou. Najskôr ste museli otvoriť mosadzný benzínový kohútik, následne na volante nastaviť páčku predstihu zážihu elektrickej sviečky do štartovacej polohy, nastaviť ručný plyn, skontrolovať, či je radiaca páka v polohe neutral (aby oživené auto neskočilo dopredu či dozadu), a následne pootočením kľúča zapnúť elektrický obvod.

Na „palubnej doske“ športového automobilu L&K BSC by ste štartovací kľúčik hľadali márne. Auto sa štartovalo kľukou.

Po tomto obrade musel vodič prísť k prednej časti vozidla, zohnúť sa ku kľuke a počas pootáčania podľa odporu kladeného motorom v kompresnej fáze cyklu odhadnúť správny bod, kedy má kľukou myknúť. Aby vôbec zabrala, musela sa najskôr zatlačiť smerom k motoru. Vyžadovalo si to švih i správny grif.

L&K BSC z roku 1908 s kľukovým štartovaním

Keď sa motor rozbehol, vodič sa presunul späť k volantu, aby mu ešte neprehriaty dvojvalec nezhasol. Pomáhalo to, že motory zo začiatku 20. storočia mali nízky kompresný pomer a pri nahadzovaní nekládli veľký odpor. Ako je vidieť na videu, správne udržiavaný športový automobil L&K BSC z roku 1908 naskočí na prvýkrát. Po skončení jazdy postačovalo prerušiť elektrický obvod zapaľovania pootočením kľúča na drevenej prístrojovej doske.

Ako si nevykĺbiť palec

Ak by ste si obstarali ozaj staručkého veterána na kľuku, máme pre vás jeden tip preverený bolestivou praxou. Kľuka takéhoto vozidla je totiž cez kľukový hriadeľ a ojnice pevne spojená s piestami. Keď na dnešné pomery primitívne elektrické zapaľovanie „hodilo“ iskru zle a motor sa po myknutí kľukou roztočil zlým smerom, mohol spätný ráz vykĺbiť či dokonca utrhnúť palec. Pravidlo je jednoduché: palec nesmie kľuku objať opačným smerom ako ostatné prsty, aj keď je to pre nás najprirodzenejšie. Keď všetky prsty položíte jedným smerom a kľuku takto zavriete, tak sa pri spätnom ráze dlaň sama otvorí a nemala by vzniknúť zásadná škoda.

Príchod štartéra

Približne pred sto rokmi sa v automobiloch z Mladej Boleslavi začali vo väčšej miere uplatňovať elektrické štartéry. Už od prelomu 20. a 30. rokov bolo na vozidlách L&K k dispozícii tlačidlo púšťajúce elektrický prúd do „kĺbového štartéra“. Jeho pastorok sa totiž k ozubenému vencu zotrvačníka motora priklápal. Neskôr sa presadilo vysúvanie pastorka v pozdĺžnej osi štartéra. Najspoľahlivejšie tento posun zabezpečovalo mechanické zariadenie, zvyčajne pedál na podlahe. Taký mala napríklad predvojnová Škoda Rapid alebo „Tudor“, čiže Škoda 1101/1102 zo 40. rokov.

Predvojnová Škoda Rapid alebo „Tudor“ zo 40. rokov štartovali pomocou malého pedálu vpravo od „plynu“.

Zošliapnutie zároveň zaplo elektrický obvod a štartér sa roztočil. Po uvoľnení pedálu ho spätná pružina vytiahla zo záberu a obvod sa opäť prerušil. Nástupca „Tudorov“, populárny predchodca Octavií prezývaný „Spartak“ (Škoda 440 z polovice 50. rokov), namiesto pedálu využíval tiahlo pod volantom.

Premena štartéra po vojne, tuto v modeli Spartak.

Pri luxusnejších vozidlách sa však už od 20. rokov používali štartéry samočinne zasúvané do záberu. Skutočnú raritu predstavuje Škoda Hispano-Suiza, ktorej prvý vyrobený exemplár desať rokov slúžil československému prezidentovi T. G. Masarykovi. „Hispánka“ dostala dva akumulátory a každý z nezávislých obvodov mal na prístrojovej doske vlastné tlačidlo. Šofér si mohol vybrať, ktoré stlačí. Ak boli akumulátory slabé, aktivoval oba súčasne.

Kúzla s kľukou

Ani s nástupom elektrických štartérov v 20. rokoch minulého storočia kľuka z výbavy nezmizla a v zálohe ostávala počas nasledujúcich štyridsiatich rokov. Skúsení motoristi ňou hlavne v zimnej prevádzke motor najskôr pretočili a až potom aktivovali elektrický štartér. To všetko preto, aby šetrili mrazom oslabnutý akumulátor. S kľukou sa niekedy doslova čarovalo. Keď napríklad vozidlo šoférovou neopatrnosťou skĺzlo z vozovky do jarku, ani s vytúrovaným motorom nebolo schopné odtiaľ vyjsť a široko-ďaleko sa nenašiel obetavec ochotný ho potlačiť, prípadne nejakým spôsobom vytiahnuť, existoval na to trik. Odporúčalo sa zaradiť jednotku, z motora vyskrutkovať sviečky, aby kompresia nekládla odpor, a vytrvalým točením kľukou automobil uviesť do pomalého pohybu vpred, prípadne na spiatočku vzad.

Pootočte kľúčom

Skutočný míľnik v dejinách štartovania automobilov Škoda reprezentuje „Embéčka“, teda model Š 1000/1100 MB vyrábaný od roku 1964. Šofér vylovil z vrecka sadu kľúčov, jedným si odomkol dvere a druhý zasa zasunul do spínacej skrinky. Tá sa z prístrojovej dosky presunula na stĺpik volantu. Navyše sa pootočením kľúčika do ďalšej polohy spustil štartér. Jednoduchý pohyb, na ktorý sa nezabúda.

Škoda 1000/1000 MB priniesla v prvej polovici 60. rokov štartovanie na kľúčik.

Koncepcia škodoviek s motorom vzadu, vyrábaných od začiatku 90. rokov, priniesla aj nezvyčajnú polohu sytiča na podlahe. Vzniklo tak priame spojenie jeho páčky s karburátorom, či už lankom alebo oceľovou strunou. Samočinný sytič, vďaka ktorému odpadla predtým rutinná procedúra spojená so studenými štartami, sa na krátko objavil v Š 1000 MB a potom znovu až v modeli Favorit, teda po roku 1987.

Intenzívnym vývojom prešli aj kľúčiky. Pôvodne zvykli byť jednoduché, teda ľahko falšovateľné a zameniteľné. Ploché „bošáky“ (podľa dodávateľa príslušenstva Bosch) v núdzi nahradil aj skrutkovač. Neskôr sa používal jednostranný kľúčik, takže šofér si musel v tme hmatom overiť, v akej polohe ho zasunúť do spínacej skrinky. V 90. rokoch sa vrátili obojstranné kľúčiky, ale omnoho lepšie zabezpečené. Počnúc modelom Felicia (1994) v nich nechýbal imobilizér, elektrické zariadenie brániace naštartovaniu motora po vložení nesprávneho kľúča. Veľmi praktickou inováciou sa v roku 1999 pri vozidle Fabia stal prechod na sklopné kľúče, ktoré už netrhali vrecká.

Štartovanie snov

Tým sme sa prehupli už do 21. storočia. Dnes obľúbený bezkľúčový systém KESSY debutoval v roku 2010 vo vtedajšej vlajkovej lodi Škoda Superb. Kľúč môže po celý čas ostať v šoférovom vrecku, štartovacie tlačidlo ho bezdrôtovo rozozná a potom už stačí krátke stlačenie. Superb tak nadviazal na svojich predchodcov rovnakého mena z 30. a 40. rokov, ktorý sa takisto štartoval pomocou tlačidla.

Ďalšia zastávka na ceste za moderným štartovaním – elektromobily radu Enyaq iV.

Doposiaľ posledným krokom na ceste k ideálnemu štartovaniu sú elektromobily radu Enyaq iV. Zaobídu sa aj bez stláčania tlačidla. Proste nasadnete, pripútate sa, presuniete volič radenia do polohy D a auto sa ochotne pohne.