Jazda na africkom slnku

Dvaja holandskí objavitelia sa v novembri minulého roku vydali na cestu s ambicióznym cieľom: prejsť z Holandska do Juhoafrickej republiky a späť s elektromobilom, ktorý sa nabíja hlavne solárnymi panelmi.

7. 6. 2023 Životný štýl

Dvaja blázni do prírody, ktorí sú do seba veľmi zamilovaní a navyše milujú dobrodružstvá a cestovanie po svete – tak sa opisujú Renske Coxová a Maarten van Pel. Napriek tomu, že majú skúsenosti s cestovaním a usporadúvaním akcií na firemnej úrovni, je takáto expedícia pre oboch ozajstný debut.

Renske Cox a Maarten van Pel, dvaja objavitelia na ceste Afrikou

„Chceli sme sa zamerať na udržateľný spôsob cestovania a ostatných inšpirovať k udržateľnejšiemu spôsobu života na cestách. Všimli sme si, že ľudia považujú udržateľnosť za niečo, čo je nutné spraviť, čo nie je zábavné a čo nikdy nemôžu urobiť správne. My to chceme zmeniť: chceme sa postarať o to, aby to bolo zábavné a prístupné a aby sa k nám pridalo viac ľudí. Model Škoda Enyaq sme si vybrali preto, lebo je to bežné rodinné auto, vďaka čomu je naša expedícia pre ostatných prístupnejšia. Navyše je úsporné a dostatočne veľké na to, aby sa do neho pomestilo všetko, čo potrebujeme,“ vysvetľuje Renske.

Praktický a skladný Enyaq láka pozornosť

Automobil patrí neziskovej organizácii, ktorú pre účel tejto expedície založili. Partnerom totiž chceli ukázať, že sa nesnažia o žiadny osobný finančný zisk. Expedíciu mohli uskutočniť len vďaka pomoci približne tridsiatich partnerov. Jednak je nákladná a jednak bol problém s tým, že v čase príprav potrebné vybavenie na trhu nebolo k dispozícii.

Nájsť partnerov bolo spočiatku ťažké

Na samom začiatku expedície bola myšlienka na udržateľnú cestu okolo sveta. Renske a Maarten chceli znížiť svoju stopu, ktorú na Zemi zanechávajú a rozhodli sa, že už nebudú lietať. Keď potom so svojím elektrickým autom išli do Nórska, napadlo im podniknúť s elektromobilom aj cestu okolo sveta,

Do strešného boxu sa pomestia všetky potrebné mobilné solárne panely

„Všetko to vlastne začalo vo chvíli, keď sme sa o náš nápad podelili na párty pre priateľov a rodinu v našej záhrade. Všetci hovorili, že zorganizovať a uskutočniť takúto výpravu by k nám ozaj pasovalo. Nabilo nás to pozitívnou energiou a začali sme premýšľať nad detailmi. Chceli sme byť sebestační a zrodila sa myšlienka nabíjania solárnou energiou. Po niekoľkých prepočtoch sme prišli k záveru, že na to, aby sme Afriku dokázali prejsť za jeden rok, potrebujeme celkový špičkový solárny výkon približne 10kW. Po niekoľkých týždňoch sme už nadobudli lepší prehľad o tom, koľko miesta potrebujeme mať vnútri a pre stan na streche auta,“ spomína Maarten na to, ako sa to všetko začalo.

Na vybavení elektrického špeciálu sa podieľali desiatky firiem a dodávateľov

Potom prišlo to najťažšie: nájsť partnerov, vďaka ktorým by sa expedícia vôbec mohla uskutočniť. Spočiatku sa ich zámer nezdal byť dosť presvedčivý a žiadna firma, s ktorou sa stretli, si netrúfala stať sa prvým partnerom. Keďže však expedícii ozaj verili, rozhodli sa risknúť to a kúpili si vlastné auto Škoda Enyaq 80. Takto sa prvými partnermi expedície stali holandský autorizovaný predajca áut Van den Brug a firma Campwerk, ktorá poskytla strešný stan.

Demontáž celkom nového vozidla

Po prevzatí auta a namontovaní strešného stanu nabrali prípravy expedície na obrátkach, pretože Renske a Maarten mohli predviesť skutočné auto pre Afriku. Krok za krokom sa k expedícii pridávali ďalší produktoví a finanční partneri. Našli partnera pre nabíjaciu jednotku – Venema E-mobility – a Tilbox pre strešný box a skladovacie priestory pre 60 metrov štvorcových solárnych panelov.

Na celodenné dobíjanie je okrem slnečného svetla potrebný aj dostatočne priestranný pozemok

„Keď sa k výprave pridal náš hlavný partner Geelen Counterflow, odhodlali sme sa začať vozidlo prebudovávať: v jeho zadnej časti sme museli odstrániť prakticky všetko. Dosť ťažko sa na to pozeralo, veď auto bolo ešte úplne nové. Nainštalovali sme nové tlmiče vyrobené na zákazku firmou Cobra Suspension, ktoré auto zdvihli a umožnili tak prevážať všetku expedičnú výstroj. Spoločnosť Mito Solar na auto nainštalovala vlastné solárne panely, takže sme solárnu energiu odrazu mohli využívať na napájanie chladničky a na nabíjanie ďalšej batérie, ktorú používame pre indukčný varič. Po inštalácii päťdesiatlitrovej nádrže na vodu s jednoduchou, ale funkčnou sprchou, bolo auto takmer pripravené. Chýbala nám však posledná dôležitá vecička: poriadne pneumatiky. Kvôli terénnym pneumatikám sme napokon prišli asi o 15 percent dĺžky dojazdu, ale na druhej strane sme vďaka ním získali flexibilnosť na rôznych povrchoch,“ vysvetľuje Renske.

Cesty v Afrike naplno preveria možnosti vozidla

Jedinečnosť expedičného vozidla spočíva v systéme nabíjania. Dajme priestor Maartenovi, nech nám túto dômyselnú technológiu vysvetlí: „Auto nabíjame cez CSS port jednosmerným prúdom. Naše solárne panely vyrábajú jednosmerný prúd a batéria je takisto jednosmerná. Pri ostrovných (off-grid) solárnych systémoch sa solárna energia zvyčajne ukladá do batérií (jednosmerný prúd), zatiaľ čo menič energiu prevádza na striedavý prúd. Vozidlo potom tento striedavý prúd premení späť na jednosmerný, aby sa batéria mohla nabiť. Všetky tieto prevody majú za následok určité straty energie. Náš menič prevádza jednosmernú energiu zo solárnych panelov na jednosmerné napätie, ktoré automobil potrebuje v závislosti od aktuálneho stavu nabitia, a batérie potom prostredníctvom CCS protokolu nabíja bez pomoci ďalšej dodatočnej batérie. Okrem toho, že máme menšie energetické straty, ktoré zvyčajne vedú k nahrievaniu používaného zariadenia, potrebujeme omnoho menej zariadení.“

Problémy s nabíjaním

Ako priznávajú obaja objavitelia, nabíjanie závisí od viacerých faktorov. Keď sa rozhodnú používať solárne panely, za deň dobijú približne 50 percent energie. Ovplyvňujú to aj mraky, natočenia panelov alebo teplota (vysoké teploty znižujú efektívnosť panelov).

Na zbalenie dobíjacieho systému postačuje niekoľko minút

„Používanie zásuvky nám nemusí nevyhnutne uľahčiť život. Zásuvky tu nie sú prispôsobené tomu, aby poskytovali vysoký výkon po dobu dlhšiu ako dvanásť hodín bez prestávky. Dvakrát sa nám stalo, že sme zásuvku roztavili, a to napriek tomu, že sme nabíjali len s dvoma kilowattmi. Od tohto zážitku vynechávame stenovú zásuvku a káble zásuvky pripájame priamo ku káblom našej nabíjacej jednotky. Káble sú pripojené priamejšie k našej nabíjacej jednotke na striedavý prúd, takže sa menej tavia. Vzhľadom k tomu, že vďaka všadeprítomným klimatizáciám sú drôty celkom hrubé, to zvyčajne nie je problém. Treba však rátať s častými výpadkami prúdu, ktoré sú tu bežné. Navyše sa občas ťažko vysvetľuje, že auto potrebujeme nabíjať dlhšie ako 24 hodín a súčasne nevyvolať pocit, že míňame šialené množstvo energie. Často to prirovnávame k používaniu klimatizácie,“ vysvetľuje Renske, čomu treba na cestách Afrikou čeliť.

Dobíjanie zväčša zaberie celý deň

Zvyčajne nabíjajú celý jeden deň a nasledujúci deň potom jazdia. Ráno rozložia solárne panely a pripoja ich k nabíjacej jednotke. Keď je slnko dostatočne silné, začnú nabíjať s výkonom 1,5 kW, pričom výkon sa zvyšuje tým, ako slnko po oblohe stúpa čoraz vyššie. Okolo desiatej hodiny dopoludnia dosahujú výkon okolo 4 kW a na poludnie je špičkový výkon asi 8,5 kW. Keď je jasno, tak to trvá približne do 17:00, keď už výkon klesne pod 1 kW. Potom prestanú nabíjať a všetky panely zložia späť do auta, čo trvá približne štvrť hodiny.

Zatiaľ žiadne opravy

V deň jazdy sa potom jednoducho vydajú smerom k Juhoafrickej republike a čakajú, čo im cesta prinesie: hraničné priechody, odľahlé lesy, pobrežné cesty alebo mestské oblasti.

Renske i Maarten si auto len pochvaľujú. „Funguje skvelo. Trochu sme poohýbali karosériu na spodnej strane auta a prehli sme hliníkový plech nachádzajúci sa takisto v oblasti podvozka. Na jazdu to však nemá žiadny vplyv. Toto auto nie je určené na jazdu v teréne, ale občas sme sa napriek tomu ocitli na ozaj zlých cestách. Väčšina ciest je síce asfaltových alebo štrkových, ale často je na nich množstvo výmoľov. Na tých ozaj zlých s množstvom kameňov jazdíme pomaly a stále nás prekvapuje, ako dobre si na nich auto s terénnymi pneumatikami vedie.“

Špeciálny Enyaq musel dostať nielen špeciálne úložné boxy, ale aj tlmiče

„Pri jazde v teréne sme dvakrát uviazli. Raz sme vedeli, že to bude náročné, ale riskli sme to, pretože sme chceli spoznať limity auta. Navyše sme mohli prísť na to, ako sa dostať von, keď zapadneme. Je tu jeden zaujímavý aspekt: ľudia, ktorí rovnakú trasu jazdia s autom so spaľovacím motorom, musia každý druhý mesiac do servisu kvôli novému oleju alebo iným problémom auta. Áno, často jazdia jazdenkou a naše auto je nové, ale výhoda spočíva aj v tom, že elektromobil má oproti klasickému autu asi len 10 percent súčiastok a disponuje minimom pohyblivých častí. Je ako počítač,“ hovorí Maarten.

Maarten van Pel bravúrne zvláda aj tie najnáročnejšie terény

Vďaka jednoduchosti elektromobilu so sebou nevozia žiadne náhradné súčiastky. Majú nástroje pre kontrolu porúch v softvéri a iný softvér, pomocou ktorého im mechanici v prípade potreby dokážu pomôcť aj na diaľku. A najväčšia výzva v tomto smere? Elektromobily zatiaľ v Afrike nie sú príliš známe. V najhoršom prípade by teda mechanik musel kvôli oprave priletieť. Renske a Maarten samozrejme dúfajú, že to nebude potrebné.

Úplne na juh a späť

Počas písania tohto článku sa naše elektrické duo nachádzalo v Nigérii a mierilo na juh, kde ho čakala cesta cez všetky pobrežné krajiny západnej Afriky. Do Juhoafrickej republiky plánujú doraziť v júli. A kedy sa vrátia domov? „To nevieme, ale odhadujeme, že celá cesta bude trvať asi rok a pol. Keď dorazíme do Juhoafrickej republiky, tak sa domov vyberieme pozdĺž východného pobrežia Afriky. Letieť späť by samozrejme nebolo udržateľným riešením a my sa už nevieme dočkať toho, ako spoznáme východ kontinentu.“

Keď expedícia dvoch objaviteľov dorazí na juh Afriky, vydá sa späť

Bolo im už niekedy úzko? Do týchto chvíľ vraj nezažili nič obzvlášť desivé. „Obaja našťastie milujeme dobrodružstvá. Najnáročnejšie je pre nás vyrovnať sa s africkou horúčavou. Teploty okolo 37 stupňov máme každý deň a niekedy s ozaj vysokou vlhkosťou vzduchu. Na toto jednoducho nie sme zvyknutí. Okrem toho sme trochu podcenili náročnosť vybavovania víz do krajín, ktorými prechádzame. Každá má inú administratívu a často nám dlho trvá, kým si dobre pripravíme všetky náležitosti. Napríklad Nigéria je v súčasnosti turistom neprístupná. Príprava nám zabrala týždne a aj tak sme museli na hraniciach čakať 16 hodín, aby sme sa tam dostali. Sme veľmi radi, že sa nám to podarilo. Bola by veľká škoda, keby nám podobné ťažkosti zabránili dotiahnuť našu udržateľnú expedíciu do konca,“ vraví Renske.

Elektromobilem z Nizozemska do Jihoafrické republiky a zpět

Zobraziť 11 fotografie

Na ich dobrodružstve im príde úžasné aj to, že miestnym obyvateľom v každej krajine ukazujú možnosť jazdiť na dlhé vzdialenosti prevažne na solárnu energiu, dodáva Maarten. „Nedávno nás v Nigérii zastavil policajt. Keď sme mu povedali, že máme elektromobil, úplne mu spadla sánka a dokonca vykríkol úžasom. Môžeme ukázať potenciál budúcnosti a tunajším ľuďom sa to veľmi páči.“

Keby ste sa o tomto zaujímavom elektrickom dobrodružstve chceli dozvedieť viac a oboch holandských cestovateľov by ste radi sledovali, na stránkach 4x4electric.com nájdete množstvo skvelého čítania. A Škoda Storyboard bude určite zaujímať okamih, keď dorazia na najjužnejší bod – tak sa tešte!