Virtuálna homologizácia asistentov je škodovácky unikát

Virtuálna homologizácia asistentov je škodovácky unikát

Počítačové simulácie dnes automobilky pri vývoji áut využívajú bežne. V Škoda Auto však majú v oblasti asistenčných systémov jedinečné riešenie, ktoré pomáha aj so schválením vozidla do prevádzky, takzvanou homologizáciou. Značka už v súvislosti s touto novinkou požiadala o patent.

16. 11. 2026 ŠKODA SVET

Pri testovaní dnes už povinnej funkcie inteligentného regulátora rýchlosti (ISA – Intelligent Speed Assistance) v rámci homologizačného procesu vozidla využíva Škoda Auto metodiku takzvanej virtuálne asistovanej homologizácie. Vďaka jej využitiu zvládne väčšinu skúšok vykonávať na počítačoch. Výsledky virtuálnych testov pritom majú úplne rovnakú výpovednú hodnotu ako tie skutočné. Automobilka tým ročne ušetrí desiatky až stovky týždňov náročného testovania v reálnej premávke.

 

Prvá lastovička

Pri vývoji systému využili odborníci Škoda Auto a jej dcérskej spoločnosti Digiteq Automotive svoje doterajšie skúsenosti s interným virtuálnym testovaním kamerových systémov. Škoda takto skúša napríklad asistenta diaľkových svetiel, rozpoznávanie dopravných značiek, udržiavanie vozidla v jazdnom pruhu a ďalšie funkcie ADAS (Advanced Driver Assistance Systems – Pokročilé asistenčné systémy vodiča). Inteligentný regulátor rýchlosti sa stal ideálnym kandidátom na virtualizáciu významnej časti procesu homologizácie. Prispel k tomu aj vývoj európskej legislatívy z posledných rokov. Tá čoraz viac pripúšťa nahradenie fyzických skúšok virtuálnymi.

Navrh-bez-nazvu-113_2eb73820Ukážka toho, ako kamera rozpoznáva jednotlivé objekty v obraze. Všimnite si napríklad detekciu vodorovného značenia alebo zvislej dopravnej značky.

„Nové nariadenie EÚ týkajúce sa funkcie inteligentného regulátora rýchlosti výslovne uvádza, že pri troch zo štyroch požadovaných druhov testov možno využiť výsledky získané v laboratórnych podmienkach,“ vysvetľuje Roman Václavík z oddelenia technického vývoja automobilky.

Na funkčnosť asistenta vplýva celý rad faktorov. Okrem aktuálnej viditeľnosti (deň, noc, hmla, dážď rôznej intenzity, sneženie, námraza a podobne) ovplyvňujú výsledky aj konkrétne parametre auta, ako vyhotovenie čelného skla (s vyhrievaním či bez), nastavenie podvozka (štandardný, znížený, adaptívny a podobne) alebo typ svetlometov. „Každé auto tak musíme testovať v rôznych kombináciách, čo výrazne zvyšuje objem skúšok,“ vyzdvihuje Václavík potenciál časových a finančných úspor.

 

Inteligentný regulátor rýchlosti (ISA)

ISA je dnes povinný bezpečnostný systém, bez ktorého nemôžu nové vozidlá v Európskej únii vyjsť do premávky. Systém pomocou kamery a dát z navigácie sleduje aktuálnu najvyššiu povolenú rýchlosť a pri jej prekročení varuje vodiča. Automobilky musia na získanie takzvaného certifikátu zhody (CoC – Certificate of Conformity) preukázať dostatočnú funkčnosť tohto riešenia.

 

Záruka dôveryhodnosti

Aby sa homologizácia funkcie ISA mohla uskutočniť pomocou virtuálneho testovania, bolo potrebné postaviť špeciálne skúšobné zariadenie. A rovnako tak zabezpečiť, že simulácie fungujú spoľahlivo a výsledky s dostatočnou presnosťou zodpovedajú tomu, ako by sa asistent správal v reálnej premávke. V procese posudzovania dôveryhodnosti virtuálneho testovania zohrávala významnú úlohu nezávislá technická skúšobňa TÜV SÜD Czech.

Navrh-bez-nazvu-117_0baaa250Skúšobné zariadenie na virtuálnu homologizáciu (takzvaný HIL) sa skladá z konkrétnych komponentov využívaných vo vozidle a doplnkového počítačového vybavenia.

„Pomáhali sme premietnuť požiadavky na dôveryhodnosť simulácií do koncepcie celého simulačného prostredia. Nielen po technickej stránke, ale predovšetkým z pohľadu toho, aké požiadavky musí prostredie a súvisiace procesy splniť, aby sa jeho výsledky mohli použiť ako dôveryhodný podklad na homologizáciu,“ hovorí zástupca TÜV SÜD Vladislav Kocián. „Do vývoja sme vnášali pohľad nezávislej autority, ktorá potrebuje mať k dispozícii jasné a overiteľné dôkazy o dôveryhodnosti výsledkov,“ vysvetľuje Kocián. TÜV SÜD tak napríklad dohliadala aj na transparentnosť vývoja samotného simulačného prostredia a celý rad ďalších aspektov týkajúcich sa samotného virtuálneho testovania.

Výsledkom je nielen konkrétne skúšobné zariadenie HIL (Hardware-in-the-Loop), ale aj približne 400-stranová dokumentácia, ktorá podrobne opisuje, ako zariadenie spĺňa jednotlivé požiadavky na tzv. vierohodnosť výsledkov virtuálnych skúšok a vykonanie jednotlivých krokov samotnej homologizácie. Práve táto dokumentácia je základným podkladom na podanie patentovej prihlášky.

Navrh-bez-nazvu-116_44157605Pri testoch využíva riešenie kameru presne v podobe, v akej je nainštalovaná v sériovom vozidle.

 

Všetko ako v skutočnom svete

Súčasťou skúšobného zariadenia je kamera na rozpoznávanie značiek, GPS simulátor, anténa a palubná jednotka infotainmentu. Samozrejme, nechýba počítač, ktorý pre skúšaný systém generuje virtuálnu realitu, ani ďalšie príslušenstvo vozidla. „Máme tu napríklad čítačku kľúča, pretože sme zistili, že je jednoduchšie implementovať ju fyzicky než prítomnosť kľúča simulovať virtuálne,“ usmieva sa Jakub Prchal z Digiteq Automotive, ktorého tím na riešení pracoval.

Zaujímavým prvkom je podľa neho najmä GPS simulátor v spojení so štandardnou anténou vozidla. Anténa je odtienená od verejne dostupného GPS signálu a skúšobné zariadenie jej posiela dáta o simulovanej polohe na trati, ktoré generuje GPS simulátor. „Oddelenie simulácií týmto zabezpečuje, že sa kamerový systém rozpoznávania rýchlostných limitov správa ako v skutočnosti,“ hovorí Prchal. Trasy, ktoré sa na simulácie používajú, sú virtualizované reálne cesty. Je to preto, aby sa dala overiť zhoda s reálnymi testami. Zároveň je to spôsob, ako vôbec zabezpečiť funkčnosť systému ISA v laboratóriu, pretože bez mapových podkladov by nefungoval.

Navrh-bez-nazvu-114_dd21fd88Jednoduchšie testy môže tím vykonávať aj tak, že kamere premieta obraz na obrazovke nachádzajúcej sa pred ňou. Na homologizačné testy však tento postup nestačí.

Co vyžaduje legislatíva

Na schválenie funkcie ISA sú povinné celkovo štyri druhy testov, pričom tri z nich umožňuje legislatíva vykonať laboratórne. Prvý test potvrdzuje funkčnosť samotného čítania explicitných značiek, teda či kamera prečíta údaj o obmedzení rýchlosti (alebo jeho ukončení). Ďalej sa vyžaduje test funkčnosti včasného vizuálneho a akustického varovania pri prekročení povolenej rýchlosti, ale aj toho, či vizuálne varovanie ustane, keď sa rýchlosť vozidla zníži pod limit (akustické varovanie zaznie v rámci jedného cyklu prekročenia len raz). Tretia časť sa týka čítania implicitných značiek, ktoré určujú napríklad typ komunikácie (diaľnica, cesta pre motorové vozidlá, pešia zóna a podobne), a reakcie na stanovené limity v danej krajine. Vierohodnosť virtuálnych testov overuje štvrtá, fyzická skúška, pri ktorej nezávislá technická skúšobňa náhodne vyberie 400 kilometrov ciest, na ktorých sa uskutoční fyzická skúška spomínaných funkcií.

Obrazové dáta pritom počítač kamere nepremieta na displej, z ktorého by ich snímala (to je možné pri jednoduchších testoch), ale posiela ich v špeciálnom grafickom formáte priamo na čip kamery. „Tak zabezpečíme, že kamera číta prostredie ako skutočné,“ uvádza Prchal s tým, že premietanie obrazu na displeji by mohlo spôsobovať nežiaduce odchýlky od reality.

Aj virtuálne testy mimochodom prebiehajú v reálnom čase, čo je ďalšia podmienka na zabezpečenie zhody s realitou. „Urýchliť sa nedajú, štandardná kamera, ktorú používajú sériové vozidlá, by bola zmätená,“ vysvetľuje Prchal. Aj tak však riešenie šetrí čas tým, že testy možno vykonávať aj mimo pracovného času či cez víkend a odpadá časovo náročná príprava vozidla. Navyše netreba zháňať vodiča. Prvými vozidlami, ktoré novú techniku na homologizáciu funkcie ISA využili v praxi, boli elektromobily Peaq, Enyaq a Elroq v ich aktuálnych modelových ročníkoch.

Navrh-bez-nazvu-115_1e086cc7Súčasťou skúšobného zariadenia sú aj prístrojový panel, displej infotainmentu či napríklad stropný panel, ktorý v sebe integruje niektoré funkcie, ktoré by inak bolo pri teste nutné zložito simulovať.

 

Budúci rozvoj  

Škoda Auto aj Digiteq Automotive počítajú s tým, že skúsenosti s procesom virtuálnej homologizácie využijú na ďalší rozvoj počítačového testovania. „Schválenie zariadenia nezávislou autoritou je pre nás znakom dôveryhodnosti celého riešenia, na ktorom môžeme stavať,“ hovorí Martin Fischer, zástupca vývojového oddelenia Škoda Auto.

Okrem ďalších homologizačných testov chce automobilka virtuálne simulácie v budúcnosti využiť napríklad pri preukazovaní funkčnosti vybraných systémov v testoch Euro NCAP. Pracuje aj na rozšírení možností simulácie o ďalšie senzory, nielen kamery. „Zatiaľ je to trochu oriešok,“ naznačuje Fischer. Riešenie môže slúžiť aj na zlepšenie spolupráce s dodávateľmi kamier a ďalších senzorov.