Môj ENYAQ iV: Ľudia riešia len dojazd, nie výhody elektromobilu

Ticho, lacná prevádzka, zatiaľ žiadny servis. Keď má človek zabezpečené nabíjanie, je elektromobilita skvelá vec, hovorí vôbec prvý český majiteľ vozidla ŠKODA ENYAQ iV.

9. 6. 2022 eMOBILITA

Nedávno išiel 45-ročný Josef Patočka priateľke natankovať auto. „Po naštartovaní studeného naftového motora som sa zhrozil. A pritom je to jeden z najmodernejších vznetových agregátov. To elektrické ticho je návykové,“ začína svoje rozprávanie o živote s elektrickým vozidlom ŠKODA ENYAQ iV jeho vôbec prvý český majiteľ.

Čo sa týka automobilov, Josef je priaznivcom pohonu všetkých kolies. Pred súčasným mladoboleslavským vozidlom vlastnil mnoho áut, avšak vždy s náhonom na všetky štyri. „Rodičia majú hybrid, ktorý čisto na elektrinu prejde len pár kilometrov. Mne sa však myšlienka zapáčila natoľko, že som o elektrickom jazdení začal viac uvažovať – ale tak, aby na jedno nabitie nešlo o päťdesiat, ale radšej o 500 kilometrov. A bez spaľovacieho motora,“ spomína na motiváciu ku kúpe elektromobilu.

Vôbec prvý český majiteľ vozidla ŠKODA ENYAQ iV Josef Patočka.

Severočeský podnikateľ dnes s elektrickým vozidlom jazdí do práce, mnohokrát do Prahy, občas do Brna a sem-tam aj na ďalšie miesta v republike. Podľa jeho slov je ENYAQ iV vďaka svojim rozmerom, priestrannosti a veľkosti kufra ideálnym rodinným autom.

Život s elektromobilom je pohodlný aj v zime: päť minút pred štartom stačí pomocou mobilnej aplikácie zapnúť kúrenie a keď potom človek príde do auta, je čelné sklo odmrazené a interiér prehriaty. To isté platí naopak aj o letnom vychladení.

„Auto nabíjam hlavne v práci a je to omnoho pohodlnejšie ako chodiť tankovať benzín alebo naftu. Nemusíte sa nikam trepať, potom tankovať, platiť. Ja len prídem do práce, zapojím kábel a o nič ďalšie sa nestarám. Pri odjazde z práce mám 80 percent kapacity, čo je pohodlných 350 až 400 kilometrov dojazdu. Väčšinou sa pohybujem v rozmedzí 40 až 80 percent, čo navyše predlžuje životnosť batérie. Prakticky neustále mám auto nabité z domu či z práce a verejné nabíjacie stanice používam len pri dlhších cestách. Účet za elektrinu platím raz za rok,“ vypočítava benefity elektrickej mobility.

Prvých 10 000 kilometrov prešiel Josef s priemernou spotrebou 14,9 kWh na sto kilometrov. Ďalších 10 000, ktoré absolvoval na jeseň a v zime, palubný počítač udával 20,5 kWh/100 km. Nejazdí pritom takzvane na spotrebu, pri predbiehaní často používa plný výkon a samozrejme využíva aj klimatizáciu a kúrenie. V lete tak Josef Patočka na plnú kapacitu batérie v pohode prejde aj viac ako 500 kilometrov, a to aj pomerne svižným štýlom. V zime je to o tretinu až štvrtinu menej.

Spokojný elektrošofér pridáva ohľadom spotreby aj ďalšie postrehy: „Pri rýchlej jazde po diaľnici spotreba pochopiteľne stúpa a dojazd sa skracuje. Povedal by som, že je to rovnaké ako pri autách so spaľovacím motorom, keď na diaľnici nemáte spotrebu päť, ale sedem litrov. Tu si auto namiesto 17 kWh berie možno tých 23 kWh. Kúrenie alebo klimatizácia skracujú dojazd približne o desatinu.“

Vďaka spomínanému udržiavaniu takmer neustále nabitej batérie sa za rok jazdenia s elektrickým autom zatiaľ nedostal do situácie, že by mu po ceste došla „šťava“. Ani sa tomu nepriblížil. „Na dlhšej ceste zastavím napríklad už na hodnote 50 percent a idem nabíjať. Na u nás najbežnejších 50-kilowattových staniciach mi pribúda približne jedno percento za minútu. Stačí mi tak bežná prestávka, káva, niečo na zahryznutie, hneď mám o dvadsať percent viac a môžem ísť ďalej. Mám tak istotu, že na trase neuviaznem a v pohode sa dostanem k ďalšej nabíjačke. A to aj vtedy, ak by bola niektorá obsadená alebo napríklad mimo prevádzky. Zatiaľ mám navyše takú skúsenosť, že obsadenosť stojanov je minimálna.“

Keď je reč o nabíjaní, Josef Patočka pridáva svoje poznatky aj ohľadom nákladov na prevádzku elektromobilu. Ceny za kilowatthodinu sa dosť líšia – platí sa štyri koruny, ale aj dvanásť (v prepočte 0,16€ až 0,49€). „V lete jazdím za približne 60 halierov na kilometer (2 centy), v zime za osemdesiat (3 centy),“ spočítal.

Aj keď si každodenný život s elektromobilom pochvaľuje, dokáže si predstaviť, že pre niekoho tento typ pohonu nemusí byť v porovnaní so spaľovacím motorom najlepší. Napríklad ak človek nemá vyriešené vlastné nabíjanie. V Turnove, kde Josef Patočka žije, nie je ani jedna verejná nabíjacia stanica. Problémové môže byť nabíjanie aj vtedy, keď idete s prívesom: k väčšine stojanov je totiž potrebné zacúvať.

Pre neho však má ENYAQ iV v podstate len výhody: „Je to ozaj veľmi pohodlné. Množstvo ľudí rieši len dojazd a výhody elektrického pohonu ich nezaujímajú alebo o nich nevedia. Skvelé je, že ‚tankujete‘ doma i v práci. Elektrinu si môžete vďaka solárnym panelom napríklad aj vyrobiť. Podmanivé je aj ticho pri jazde či absencia vibrácií od motora. Keď zastavíte, pod kapotou nič nebeží. Odozva na plyn je okamžitá a zrýchlenie okúzľujúce. Keď šliapnete na plynový pedál, nečakáte, kým prevodovka podradí zo sedmičky na štvorku, prípadne kým sa nafúka turbo a auto začne zrýchľovať. Ďalšou výhodou, ktorú som zatiaľ nevyskúšal, bude určite aj lacnejší servis. Nepotrebujem žiadne oleje, rozvodové remene, vstrekovače, filtre alebo AdBlue. Podľa toho, čo auto hlási, to na prvý servis vyzerá až v 60 000 kilometroch. To by bolo spaľovacie auto v servise už tretíkrát,“ pochvaľuje si majiteľ život s elektrickým SUV ENYAQ iV.