Ako naša ŠKODA ENYAQ iV uvidela more

Ženeva, Saint-Tropez, Cannes, Nice, Vevey, Montreux, Gruyères. Tie názvy miest znejú dosť lákavo, čo vy na to? A čo tak vydať sa do nich v elektromobile ŠKODA ENYAQ iV? Martinovi Thirolfovi a jeho manželke Evite sa to zdal byť skvelý nápad.

26. 4. 2022 MODELY ENYAQ

Martina a jeho manželku už poznáte z článku o ich prvých skúsenostiach s vozidlom ENYAQ iV. V októbri 2021 si vzali dovolenku a vyrazili na juh. Nahliadnite do ich denníka z prvej „elektrickej“ cesty:

Prípravy máme za sebou, kufre sú zbalené, mapy a trasy po ruke, auto naložené. Zajtra vyrážame a už sa nemôžeme dočkať. Pretože nemáme deti, miesta je dosť, kufor je obrovský a na cestovanie ako stvorený. Všetky tie siete, boxy, háčiky – no proste „simply clever“! Mať však vpredu malú priehradku na uloženie nabíjacieho zariadenia by bolo ešte lepšie, pretože na cestách nepoužívame len rýchlonabíjačky s pevnými káblami.

Pred dlhou cestou má zmysel nabiť ENYAQ iV na 100 %..

Prvý a druhý deň: cesta na juh

Z Frankfurtu nad Mohanom dnes nemusíme vyrážať veľmi skoro. Prvá etapa našej cesty by mala viesť len do Ženevy – zastávku sme vybrali preto, že v tomto meste sme ešte neboli a leží viac-menej uprostred našej trasy. Najkratšia cesta na juh Francúzska by z Frankfurtu nad Mohanom normálne viedla cez Francúzsko, ale výborná infraštruktúra pre elektromobily, ktorú majú vo Švajčiarsku, nás jednoducho láka. A vždy nám ide o to, aby sme spoznali čo najviac nových miest.

Takže s batériou na 100 percent – čo sa vlastne neodporúča a má to zmysel len v prípade, že sa chystáte vyraziť na dlhšiu cestu – a plne naloženým kufrom mierime na juh. Približne po 250 kilometroch prvýkrát zastavujeme na benzínke s prastarou 50kW nabíjačkou... ibaže tá je obsadená autami so spaľovacím motorom! Jeden šofér nám našťastie uvoľnil miesto, no nabíjačka nefungovala!

Kufor obrovský, priestranný a vďaka háčikom, boxom a sieťam doslova simply clever.

V každom prípade s viac ako 20 percentami šťavy to nie je problém. Určite to však zamrzí, pretože čoskoro musíme urobiť ďalšiu zastávku. Pán, ktorý nám blokoval nabíjačku, sa o ENYAQ iV dosť zaujímal (povedal, že je to „impozantné auto), takže sme aspoň prehodili pár slov o autách. Kedysi sa tomu hovorilo „Benzingespräch“ (benzínová debata), takže sa to čoskoro zmení na „Stromgespräch“ (elektrická debata)?

O pár kilometrov ďalej po diaľnici na mape vidíme, že neďaleko reštaurácie s rýchlym občerstvením je 150kW nabíjačka, takže si môžeme urobiť poriadnu prestávku. Po 45 minútach (rýchla prechádzka, hamburger a návšteva toalety) už máme viac ako 90 percent energie a opäť vyrážame smer Ženeva.

Juh Európy ponúka more, slniečko a krásne výhľady.

Na chvíľu som v pokušení vyskúšať na diaľnici v ENYAQ iV maximálnu rýchlosť 160 km/h, ale vlastne to nedáva zmysel. Len málokedy jazdím rýchlejšie ako 140 km/h, čo je pohodová cestovná rýchlosť. Takže zapínam jazdný asistent a užívam si vymoženosti moderného auta. (Mám spomenúť aj masážne sedadlá? ☺)

Neďaleko Ženevy sa rozhodneme, že batérii pridáme pár kWh – netušíme totiž, aké to bude s dobíjaním v centre mesta. Napokon sa ukáže, že to bola úplne zbytočná zastávka, pretože o chvíľu už parkujeme v garáži s bezplatným nabíjacím miestom – síce pomalým, s výkonom len 3,6 kW, ale na nočné „tankovanie“ je to paráda. O deviatej hodine ráno nám mobilná aplikácia ŠKODA hlási, že máme naplno nabité – áno!

Nabiť batérie doplna nie je v hoteli cez noc žiadny problém.

Druhá etapa zo Ženevy do Fréjusu nás proste dostane. Schádzame z diaľnice, uháňame si to po okresných cestách s nádhernými výhľadmi a slabšou premávkou. Batérii pri takejto jazde odchádza šťava len pomaly.

Ďalšiu nabíjačku nachádzame (s pomocou aplikácie AirElectric – odporúčame!) v provensálskom meste Manosque. Bohužiaľ nie je v centre malebného francúzskeho mestečka, ale v pomerne nepeknej priemyselnej zóne. Potom nám však došlo, že hneď za rohom máme francúzsku kozmetickú spoločnosť L’Occitane en Provence! Majú tu aj vlastný outlet, ktorý je dokonca otvorený aj v nedeľu! Presne tieto veci sa stávajú v prípade, keď musíte z „donútenia“ opustiť diaľnicu. Táto zastávka nás teda stála o niečo viac, ako len tých pár eur za elektrinu. Ale kto by to riešil, veď sme predsa na dovolenke!

Neskoro popoludní dorážame do hotela v Port Fréjuse. Po ceste sme oddýchnutí a náš ENYAQ iV prvýkrát vidí more.

Nabíjanie je hračka

Nabíjanie mám veľmi uľahčené aj preto, že ENYAQ iV je služobné auto a moja firma poskytuje dobíjacie karty pre dve siete; Shell a DKV. S týmito kartami môžem dobíjať v podstate na každej dostupnej stanici – samozrejme okrem tých od Tesly. Ak to s niektorou z kariet neklapne, stále môžem siahnuť po aplikácii v smartfóne. Keď som si auto obstaral, objednal som si aj dobíjaciu kartu od najväčšej nemeckej siete EnBW, ale len ako zálohu. Zatiaľ som ju ešte použiť nemusel. Podľa môjho názoru je pre úspech elektromobility zásadné, aby to všetci šoféri mali takéto jednoduché. Preto je dôležité nastaviť jednoduchý a jednotný platobný systém. Majitelia súkromných áut sú dnes hodení do džungle sietí a cien. Myslím si, že v podstate ide len o štandardizáciu a aj také maličkosti, ako celoeurópsky zjednotené dopravné značenie, by nám tiež uľahčili život. (Francúzsku značku pre elektromobily sme pomenovali „škrečok“ – a myslím si, že je to zďaleka najlepší symbol!)

Tretí až šiesty deň: na Azúrovom pobreží

Ortuť teplomera popoludní nepreliezla cez 24 stupňov. Na nás je to veľmi málo na to, aby sme si užili pláž vo Fréjuse, takže radšej ideme do niekoľkých krásnych dediniek a miest na Azúrovom pobreží. Začíname slávnym Saint-Tropez, ktoré má síce povesť mesta vyhradeného superboháčom, ale predsa len je to aj nádherné pobrežné mestečko s tichými zákutiami a úzkymi uličkami. Náš ENYAQ iV musí zostať „von“, čo znamená na obrovskom parkovisku vedľa prístavu. Dostupné nabíjačky tam boli zablokované inými autami, ale keďže nabíjali len na 3,6 kW, bolo nám to celkom jedno a zaparkovali sme inde. Dobrá správa: auto sa na slnku veľmi nerozpáli. A to ani v tom prípade, ak nepoužijeme šikovnú funkciu klimatizácie na diaľku.

Navštívime aj Cannes, aby sme sa pokochali veľkoleposťou jácht bohatých a slávnych. Zisťujeme, že majiteľov väčšiny plavidiel behom pár sekúnd ľahko nájdeme na internete – je skvelé vedieť, kto sú ich „kapitáni“. Od internetových miliardárov až po arabských princov – bohužiaľ nikoho z nich nezahliadneme, alebo ich len nepoznáme...

V Cannes sme sa kochali jachtami bohatých a slávnych.

Pri prechádzaní rôznymi garážami a parkovacími domami v Nice a Cannes sa o našom aute dozvedáme pár prekvapujúcich vecí. Postavené boli zjavne v časoch, keď mali autá iné – o niečo menšie – rozmery. Napriek tomu, že všetky parkovacie asistenčné systémy nám neprestajne pípajú, aj cez tie najužšie rampy prechádzame bez jediného škrabnutia. A úprimne: keď som videl niektoré vjazdy, myslel som si, že sa v nich určite zasekneme. Avšak deväťmetrový polomer otáčania a slušný výhľad umožňujú manévre, ktoré by som inak radšej robil za volantom menšieho auta. Napríklad FABIA.

Cestou do Nice, jedného z najkrajších miest, ktoré sme kedy navštívili, zastavujeme na dokonalom francúzskom odpočívadle, aby sme auto krátko dobili. Diaľničné poplatky sú vo Francúzsku síce vysoké, ale niečo za to dostanete: upratané, perfektne umiestnené a skvelo udržiavané miesta pre rýchle nabíjanie... Dvadsať minút, to je tak akurát na prechádzku a na kávu. Vyrážame so 75 percentami, čo by malo stačiť na to, aby sme zajtra dorazili k nabíjacej stanici siete Allego v Aix-en-Provence.

Región Luberon preslávili malebné dedinky. Určite v nich pribrzdite.

Siedmy až dvanásty deň: dobíjame sa v Provence

Ďalšou kapitolou našej cesty je samotné srdce Provence: región Luberon s preslávenými dedinkami a úžasnou krajinou. Aj na cestách v tejto oblasti je radosť šoférovať: ENYAQ iV určite nie je športové auto, ale prechádzať kľukatými cestičkami v prekvapujúco zelenej krajine s lesmi, vinicami a odkvitajúcimi levanduľovými poľami v dokonalo tichom aute, tak to je úplne nový zážitok. Predtým sme cestou počúvali hudbu – samé klasické pohodové veci ako Eagles, Alana Parsonsa alebo dokonca Mobyho a Massive Attack. Teraz sa to úplne zmenilo: okná i rádio stiahnuť nadol a užívať si deň.

Provence ponúka skvelú gastronómiu, krásnu krajinu, pamiatky, ale hlavne pohodový život pod slnkom..

Po plnom nabití v Aix-en-Provence (opäť nevieme, ako sa máme najlepšie pripraviť na nedostatočnú ponuku rýchleho nabíjania v našej ďalšej destinácii) sme dorazili do dedinky Puyvert nachádzajúcej sa neďaleko slávneho Lourmarinu. Náš milý hostiteľ v penzióne Bastide St. Victor nám radí, čo by sme si v okolí nemali nechať ujsť. V nasledujúcich dňoch vďaka nemu spoznávame ďalšie úžasné mestečká, rímske mosty, podnikneme náročné túry v „Colorado Provençal“, budeme ochutnávať (a nakupovať) vynikajúce vína. Ťažko slovami opísať ako dokonale Provence napĺňa všetky tie klišé, ktoré s ním majú turisti spojené.

Sieť európskych nabíjacích staníc, kde môžete využiť POWERPASS

Trinásty a štrnásty deň: Ženevské jazero

Ak chcete spoznať skutočnú drahotu, preneste sa v čase a priestore do Švajčiarska na jeseň roku 2021. Kvôli výmennému kurzu si tu človek dovolenku užije len dosť ťažko. Dych vyrážajúca hornatá krajina okolo východného brehu Ženevského jazera je však na nezaplatenie. Dve noci v penzióne s úžasným výhľadom našu peňaženku našťastie úplne nevysajú a prívetivosť miestnych spolu s krásou krajiny nám pomáha zabudnúť na cifry na jedálnych lístkoch. Vo Vevey a Montreux – dvoch ozajstných skvostoch – si nielen užívame Švajčiarsko v jeho najlepšej podobe, ale všade sú tu nabíjačky, takže jazda elektromobilom je odrazu niečo úplne samozrejmé! A dôjde vám, že vo Švajčiarsku už k prechodu od spaľovacích motorov vlastne prišlo.

Ženevské jazero ponúka neskutočné výhľady, pokojnú vodnú hladinu, vysoké nebo a strmé skaly.

Posledná etapa našej cesty vedie do krásnej dedinky Gruyères, aby sme – to by ste neuhádli – ochutnali a nakúpili slávny švajčiarsky syr Gruyère AOP. To je pochúťka! A teraz už vieme, ako sa vlastne vyrába.

Na ceste domov od Ženevského jazera do Frankfurtu nad Mohanom nám už stačí jedna jediná zastávka na dobitie na absolútne dokonalej stanici siete Fastned v Herbolzheime – ja i Evita spolu rekapitulujeme cestovanie s naším vozidlom ENYAQ iV a konštatujeme, že je to viac ako zábava. Jednoducho čistá radosť! Už teraz sa nevieme dočkať toho, ako zase vyrazíme za ďalším dobrodružstvom, a to možno do menej prebádaných končín.