Legenda Chris Froome odhaľuje zákulisie Tour de France

Fyzická náročnosť ako lákadlo

„Sú to nesmierne vyčerpávajúce preteky, psychicky aj fyzicky. Každý deň ste úplne vyčerpaní. Po niektorých etapách leziete po štyroch a už len vyjsť po schodoch do tímového autobusu je v tej chvíli neuveriteľná námaha,“ spomína Froome na intenzitu pretekov. A dodáva: „Mentálne sa potom musíte vyrovnať s tým, že to isté vás čaká nasledujúci deň. A deň po ňom. A ďalší. A stále dookola.“

Aj preto je podľa neho akýkoľvek, hoci len čiastkový úspech, napríklad víťazstvo v etape, obrovským zadosťučinením. Ako však hovorí, práve brutalita súťaže bola v konečnom dôsledku tým, čo si na nej užíval. A rozhodne v tom nie je sám, aj dnes ju jazdci milujú práve pre jej náročnosť. „Počas mojich najúspešnejších rokov som si takmer želal, aby bola ešte tvrdšia,“ prekvapuje Froome.

Dôvod je podľa neho jednoduchý. Aj keď sú náročné stúpania a zjazdy fyzicky vyčerpávajúce, pre pretekára špičkového formátu predstavujú akúsi bezpečnejšiu zónu. „Rovinaté etapy, v ktorých sa vpredu držalo veľké množstvo cyklistov, boli pre mňa najdesivejšie. Jazda v pelotóne môže byť zradná, riziko pádu je veľké. V horách, v náročnom teréne, som vedel, že sa tam udrží len hŕstka chlapcov a preteky mám pod kontrolou. Takže keď boli preteky náročnejšie, bol som takpovediac pokojnejší,“ hovorí štvornásobný šampión.

Pomáha dôkladná príprava

Pri jeho triumfoch mu často pomáhala prepracovaná taktika. „Často som si plánoval priebeh etapy,“ vysvetľuje. „Keďže som niektoré etapy poznal, dokázal som si už počas tréningu predstaviť trasu a uvedomiť si, čo musím v ktorej fáze urobiť. Počas pretekov som potom často fungoval akoby automaticky a moje telo robilo to, čo som si v hlave naplánoval, bez ohľadu na to, ako sa cítili moje nohy,“ spomína Froomey, ako ho prezývajú v kruhoch Tour.

Na Tour však nejde len o prípravu jazdca, jeho kondíciu a taktiku. Dôležitý je, samozrejme, aj samotný bicykel, ktorý musí byť v perfektnej kondícii. Špeciál preto každý deň dostáva od mechanikov náležitú starostlivosť a jazdci priebežne dolaďujú rôzne detaily. „Myslím si, že môj mechanik ma musel nenávidieť. Každý deň som niečo menil. Nechával som si sedlo o milimeter zdvihnúť alebo zase o milimeter znížiť, prípadne nepatrne zmeniť jeho sklon podľa toho, čo nás čakalo a ako sa cítili moje nohy. Niekedy sme to dolaďovali tesne pred štartom,“ rozpráva šampión.

Jedlo aj oddych ako povinnosť

Aj takéto detaily sú podľa neho v mysli jazdca dôležitejšie než napríklad jedlo, spánok a oddych, ktoré sú akýmisi „povinnými“ súčasťami Tour. „Jedlo beriete ako povinnosť. Za každú cenu sa snažíte udržať pozitívnu energetickú bilanciu,“ vysvetľuje Froome s tým, že zásadné je dostať do seba čo najväčšie množstvo sacharidov, ale aj bielkovín. To vždy zabezpečí poriadna porcia ryže, podľa potreby doplnená počas dňa napríklad kuracím mäsom, na večeru rybou a na raňajky ovsenou kašou alebo vaječnou omeletou. Zelenine sa pretekári vyhýbajú. „Nedodá vám dostatok energie,“ vysvetľuje slávny cyklista.

O zásobovanie jedlom, ale aj bidonmi s vodou, sa počas etáp stará takzvaný swanny, po francúzsky soigneur. Ten je pre cyklistu najbližším spolupracovníkom, poskytuje mu aj psychickú podporu, stará sa o vybavenie a po náročnom dni mu robí regeneračnú masáž. „Pozná miesta, kde vás to najviac bolí, a vie vám od tejto bolesti uľaviť. Spozná, keď je niekde väčší problém, a dokáže sa tejto časti venovať intenzívnejšie. Je to nesmierne dôležitá úloha,“ hovorí Froome.