› Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov patrila Škoda 130 RS medzi najúspešnejšie súťažné a pretekárske automobily v Európe
› V roku 1981 získala Škoda s modelom 130 RS titul majstra Európy značiek v pretekoch cestovných automobilov; zvíťazila aj v triede na Rallye Monte Carlo 1977
› Výkon tradičného štvorvalcového motora OHV s objemom 1,3 litra dosiahol až 142 koní
› Vzniklo takmer 200 originálnych továrenských exemplárov Škody 130 RS
Bratislava, 12. októbra 2026 – Jazdci ju milovali, súperi pred ňou mali rešpekt. Škoda 130 RS bola na dlhé roky najvýznamnejším súťažným automobilom z Mladej Boleslavi. V roku 2026 uplynulo už 51 rokov od jej prvého predstavenia.
Po úspešnom modeli Škoda 1000 MB s motorom vzadu prišla v roku 1969 modernizácia v podobe radu 100/110 L. Už nasledujúci rok vznikli športové špeciály 110 L Rallye a elegantné kupé 110 R vyrábané v Kvasinách. V roku 1972 pribudla Škoda 120 S Rallye, ktorá patrila k najpoužívanejším súťažným vozidlám československých tratí sedemdesiatych rokov.
V snahe presadiť sa v absolútnom hodnotení medzinárodných súťaží sa v roku 1974 predstavili modely kategórie B5, Škoda 180 RS a 200 RS. Keďže ich nebolo možné homologizovať pre zahraničné podujatia, slúžili najmä na rozvoj domácich pretekov a skúšanie konštrukčných riešení. Najlepšie z nich neskôr prevzala Škoda 130 RS, ktorá sa stala legendou.
Nové kupé Škoda 130 RS (typ 735) sa prvý raz predstavilo v apríli 1975 na okruhu v Moste. Už o necelý mesiac v Brne na pretekoch majstrovstiev Európy cestovných vozidiel obsadilo pri svojom debute tretie a štvrté miesto v triede do 2 000 cm³. Pôvodne jazdilo s päťstupňovou prevodovkou, zmena predpisov FIA v roku 1976 ho však prinútila vrátiť sa k štvorstupňovej verzii, ktorú používalo do konca kariéry.
Pohon zabezpečoval kvapalinou chladený štvorvalec OHV uložený za zadnou nápravou. Prvé predávané pretekárske verzie dosahovali 82,8 kW (112,5 koňa) pri 7 250 ot./min., pri ďalšom vývoji stúpol výkon okruhového automobilu až na 142 koní (105 kW) pri 8 500 ot./min. Motor s hliníkovým blokom vychádzal zo sériových štvorvalcov, mal však osemkanálovú liatinovú hlavu valcov a mazanie so suchou kľukovou skriňou. Objem sa postupne zvýšil z 1 289 na 1 299,6 cm³.
Skutočnou prednosťou kupé boli jeho jazdné vlastnosti. Ľahká, dobre vyvážená konštrukcia pomáhala jazdcom pri prejazde zákrut, na rovinách aj pri náročných doskokoch za horizontmi. Škoda 130 RS dokázala držať krok aj s podstatne výkonnejšími súpermi.
Na rozdiel od typov 180 RS a 200 RS mohla Škoda 130 RS štartovať aj na západoeurópskych súťažiach. Už počas prvej plnej rallyovej sezóny v roku 1976 dokazovala svoj potenciál. O rok neskôr zvíťazila na Rallye Monte Carlo vo svojej triede a posádka Blahna – Hlávka skončila dvanásta celkovo. Na Rallye Akropolis v roku 1978 obsadila dvojica Zapadlo – Motal deviate miesto v absolútnom poradí a prvé v triede; o rok neskôr skončila Škoda 130 RS na tejto náročnej súťaži dokonca ôsma celkovo.
Kupé zaznamenalo početné úspechy na domácich aj svetových tratiach a v triede A2 do 1 600 cm³ pravidelne prekonávalo silnejšie autá. Jeho oficiálna domáca rallyová kariéra skončila v sezóne 1983, ako tréningový alebo autokrosový automobil však zostalo v prevádzke ešte niekoľko rokov.
Nemenej úspešná bola Škoda 130 RS na okruhoch. Kompletnú sezónu európskych majstrovstiev cestovných automobilov absolvovala značka po prvý raz v roku 1978 a v hodnotení výrobcov hneď skončila tretia. V roku 1979 postúpila na druhé miesto a v roku 1980 obsadila celkovo tretiu priečku za Audi a BMW, pričom zvíťazila vo svojej divízii.
Najväčší úspech prišiel v roku 1981, keď československý špeciál s motorom OHV s objemom 1,3 litra vybojoval celkové prvenstvo v klasifikácii značiek majstrovstiev Európy cestovných automobilov. Jazdci ako Zdeněk Vojtěch, Břetislav Enge, Jan Šenkýř, Petr Martinovský či Josef Michl sa spolu s automobilmi dostali do pozornosti európskych športových médií.
Súťažné aj okruhové verzie sú dnes vyhľadávanými exponátmi Škoda Múzea a pravidelne sa objavujú na spomienkových športových podujatiach. V rokoch 1975 až 1980 bolo postavených takmer 200 originálnych továrenských kusov. Ďalšie desiatky automobilov poskladali z továrenských súčiastok organizácie vtedajšieho Zväzarmu.
