› Špeciál Škoda Sport sa v roku 1950 zúčastnil na 24-hodinových pretekoch Le Mans a dodnes je posledným českým automobilom s českou posádkou, ktorý tam štartoval
› V Le Mans 1950 sa Škode Sport darilo výborne, po 13 hodinách však posádka Bobek/Netušil musela odstúpiť pre drobnú technickú poruchu
› Športový automobil vychádzal zo sériového modelu Škoda 1101 „Tudor“, predstaveného v roku 1946
Bratislava, 12. októbra 2026 – Medzi športovými automobilmi a špeciálmi Škoda zaujíma výnimočné miesto model Sport, dodnes posledné české vozidlo, ktoré sa zúčastnilo na slávnych 24-hodinových vytrvalostných pretekoch Le Mans s českou posádkou.
Začiatky pretekárskej histórie značky siahajú do roku 1901, keď sa továrenský jazdec Narcis Podsedníček na motocykli Laurin & Klement postavil na štart vtedajších mimoriadne náročných pretekov Paríž – Berlín dlhých 1 196 km. V päťdesiatych rokoch minulého storočia automobilovým pretekom v Československu politické pomery nepriali: vojenská doktrína počítala skôr s motocyklami. Svetový motoršport však vstupoval do nového obdobia. V roku 1950 sa začal prvý ročník Formuly 1 a o rok skôr sa po vojne obnovili 24-hodinové preteky Le Mans.
Športový automobil so základmi modelu Škoda 1101 „Tudor“
Snaha porovnať československý automobil so zahraničnou konkurenciou, overiť životnosť sériových súčiastok a podporiť export viedla ku konštrukcii športovej verzie Tudoru. Škoda Sport získala odľahčený podvozok Škoda 1101. Kvôli nízkej stavbe bolo potrebné upraviť rozmiestnenie agregátov: nosná rúra sa skrátila o 400 mm, predné rozvetvenie sa predĺžilo a zmenila sa poloha riadenia aj pedálov. Nová nízka otvorená dvojmiestna karoséria sa vyrábala ručne z hliníkového plechu.
Palivová nádrž sa presunula za sedadlá a palivo dodávalo elektrické čerpadlo. Na prednej maske bolo päť rebier a dva svetlomety. Veľká časť komponentov – vrátane 12 V elektroinštalácie PAL a pneumatík Barum – pochádzala zo sériových Tudorov. Vznikli dva modré automobily s motorom 1,1 litra. Jeden určený pre triedu do 1 500 cm³ mal Rootsov kompresor a výkon 56 koní, druhý bez kompresora pre triedu do 1 100 cm³ dosahoval 42 koní.
Z Brna do Le Mans
Oba automobily debutovali 25. septembra 1949 na pretekoch o Cenu mesta Brna. Jaroslav Netušil na nepreplňovanej verzii zvíťazil v triede do 1 100 cm³ a Václav Bobek s kompresorovým motorom skončil druhý v triede do 1 500 cm³. Na štart Le Mans bol vybraný automobil bez kompresora, ktorý konštruktéri upravili podľa vytrvalostného charakteru podujatia a francúzskych pravidiel.
Rázvor sa predĺžil o 180 mm, pribudli dva prídavné svetlomety, ochranný štít aj na strane spolujazdca a lak v národných farbách. Vozidlo dostalo pneumatiky Michelin. S plnou nádržou, náhradnými dielmi a náradím, ktoré si muselo počas pretekov niesť so sebou, vážilo iba približne 700 kg. Vodou chladený štvorvalec s objemom 1 089 cm³, vyšším kompresným pomerom 8,6 : 1, karburátorom Solex 40 UAIP a ďalšími úpravami dosahoval 50 koní (37 kW) pri 5 200 ot./min.
Na dobové pretekárske palivo, zmes benzínu, etanolu a acetónu, dosahovala Škoda Sport rýchlosť 140 km/h pri spotrebe asi 12 l/100 km. Plná nádrž vystačila približne na štyri hodiny jazdy, takže Bobek a Netušil dokázali absolvovať podstatne dlhšie úseky bez zastávky než mnohí súperi.
Škoda Sport na 24-hodinových pretekoch Le Mans 1950
Štart sa uskutočnil 24. júna 1950 o štvrtej popoludní klasickým spôsobom: automobily stáli na jednej strane trate, jazdci na druhej a k vozidlám museli pribehnúť. Továrenská posádka Václav Bobek a Jaroslav Netušil si od začiatku viedla veľmi dobre. Po trinástich hodinách, v 121. kole, však vozidlo stratilo výkon a muselo odstúpiť. Príčinou bol prasknutý poistný krúžok piestneho čapu – drobná súčiastka, ktorú posádka nemala medzi dielmi povolenými na opravy.
Dovtedy dosahovala Škoda Sport priemernú rýchlosť 126 km/h, figurovala na druhom mieste v triede do 1 100 cm³ a na piatom mieste priebežného hodnotenia podľa koeficientu výkonnosti. Zo 112 záujemcov organizátori na štart prijali 60 posádok. V cieli napokon nebol ani jediný konkurent Škody v kategórii do 1 100 cm³.
V nasledujúcom ročníku sa Škoda už pre politické dôvody na štart nevrátila. Výkony automobilu pritom naznačovali značný potenciál: Porsche 356, ktoré v tejto triede debutovalo v roku 1951, dosahovalo pomalšie kolá než Škoda Sport v predchádzajúcom ročníku. Po Le Mans sa Sport počas nasledujúcich dvanástich rokov zúčastnila približne 80 ďalších pretekov, prevažne v Československu a vo východnej Európe.
Konštruktéri postupne montovali výkonnejšie motory; karburátorová verzia mala až 120 koní a agregát s dvoma kompresormi dosahoval 190 koní. Po aerodynamických úpravách stanovila Škoda Sport v roku 1953 československý rýchlostný rekord v triede do 1 100 cm³ s hodnotou 160,1 km/h. Po skončení továrenskej kariéry sa špeciály dostali k súkromným jazdcom, ktorí s nimi pretekali až do roku 1963.
Pri príležitosti 70. výročia účasti v Le Mans sa mal zreštaurovaný originál v roku 2020 predstaviť na Le Mans Classic, podujatie však zrušila pandémia. Návrat sa uskutočnil v roku 2022 s historickým štartovým číslom 44. V júli 2025 sa automobil opäť vrátil na slávny okruh a pripomenul svoje výnimočné postavenie medzi vytrvalostnými legendami.
