› Pred 80 rokmi sa začala sériová výroba modelu Škoda 1101
› V rokoch 1946 až 1952 vzniklo viac než 70 000 automobilov radu Tudor
› Osemdesiate výročie Tudoru pripomenula výstava v Škoda Múzeu
Bratislava, 12. októbra 2026 – Škoda Auto si v roku 2026 pripomína 80 rokov od začiatku výroby svojho prvého povojnového modelu. Prvý sériový automobil Škoda 1101 „Tudor“ vznikol 6. mája 1946 a odštartoval novú etapu vývoja značky. Jeho výročiu sa venovala aj výstava v Škoda Múzeu v Mladej Boleslavi.
Škoda 1101 vynikala na svoju dobu atraktívnym dizajnom a modernou technickou koncepciou. Podvozok tvorila centrálna nosná rúra s vidlicovým rozvetvením vpredu a nezávislým zavesením všetkých kolies. Vozidlo malo účinné hydraulické brzdy a hospodárny radový štvorvalcový motor, ktorý z objemu 1 089 cm³ dosahoval výkon 23,5 kW (32 koní).
Základ pestrej ponuky prevedenia radu Škoda 1101 v roku 1946 predstavoval dvojdverový uzavretý automobil: anglicky „two-door“, odtiaľ prezývka Tudor. V snahe vyhovieť rozmanitým potrebám zákazníkov doma iv zahraničí k nemu pribudla štvordverová karoséria sedan, tá sa od roku 1949 stala najrozšírenejším variantom, ktorý ako služobné vozidlá používala tiež československé ministerstvá alebo diplomatický zbor.
Ponuka otvorených karosérií zahŕňala obľúbené „tudor-kabriolety“ s dverami v pevných rámoch a sťahovateľným textilným dielom strechy, alebo elegantné roadstery. Vysokú praktickosť preukázali dodávkové karosérie s jedným párom bočných okien či kombi dobovo označované ako Station Wagon, teda STW. Už vtedy mali sklopnú zadnú lavicu, umožňujúcu vznik ložnej plochy s dĺžkou až 1490 mm a šírkou 980–1380 mm.
Samostatnú kapitolu histórie Tudoru napísalo prevedenie Škoda 1101 VO (vojenský otvorený), po roku 1948 v prevedení 1101 P (pohotovostný) so špeciálnou otvorenou karosériou. Tieto deriváty Tudoru využívali bezpečnostné zložky niekoľkých štátov – vrátane Portugalska, Saudskej Arábie alebo Egypta.
Automobily modelového radu Škoda 1101 (po modernizácii označované ako 1102) boli vyrábané štátnym podnikom nesúcim oficiálne označenie AZNP, teda „Automobilové závody, národný podnik.“ V Mladej Boleslavi vznikal kompletný podvozok, karosérie sa vyrábali v novo pripojených závodoch vo Vrchlabí a Kvasinách. V máji 1946 bola Škoda 1101 na domácom československom trhu predávaná za 67 700 korún, vzhľadom k neľahkej povojnovej hospodárskej situácii museli zákazníci predložiť špeciálny poukaz oprávňujúci na kúpu nového vozidla.
V období medzi rokmi 1946 a 1952 vzniklo 66 904 Tudorov v civilnej verzii a 4 237 špeciálnych prevedenie pre ozbrojené zložky. Takmer dve tretiny celkovej produkcie vozidiel Škoda 1101/1102 boli vyvezené – v roku 1947 do 36 krajín sveta, o štyri roky neskôr už išlo o 76 štátov. Napríklad v roku 1950 sa exportovalo 15 072 Tudorov. K najvýznamnejším odberateľom patrilo Poľsko, Holandsko, Belgicko či Spolková republika Nemecko, ale ponuka značky Škoda bola pevne etablovaná aj v Austrálii, Brazílii, Indii, Juhoafrickej únii či Kanade.
Škoda 1101/1102 zaznamenala množstvo významných úspechov na poli motoristického športu. Napríklad pri pretekoch na 24 hodín v belgickom Spa dorazili v roku 1948 tri Tudory štartujúce v triede do 1100 cm3 víťazne do cieľa - a podľa predchádzajúcej dohody navyše triumfálne bok po boku. Odvodené špeciály Škoda Sport a Supersport s motormi niekoľkých prevedení, vrátane verzie s objemom 1490 cm3, preplňované kompresorom Roots a vďaka výkonu až 180 koní (132,4 kW) dosahovali rýchlosť 200-210 km/h. Úspešné angažmán v motoristickom športe významne napomáhalo propagácii automobilov Škoda 1101/1102 na významných exportných trhoch a zároveň umožnilo priebežné zlepšovanie úžitkových vlastností sériovej produkcie. Aj kompresorové špeciály totiž používali veľký počet súčiastok bežných kvalitných Tudorov.
V bohatej histórii mladoboleslavskej značky patrí vozidlám modelového radu 1101/1102 čestné miesto. Nástupnícké modelové rady túto pokrokovú koncepciu úspešne rozvíjali až do roku 1964, kedy bola zahájená produkcia úplne novej generácie vozidiel Škoda 1000 MB s motorom umiestneným v zadnej časti samonosnej celokovovej karosérie.
