› Po vynikajúcich úspechoch motocyklov Laurin & Klement na pretekárskych tratiach sa do popredia rýchlo dostali aj prvé automobily mladoboleslavskej značky
› Modely Laurin & Klement FC a odvodené typy FCS a FCR získavali v rokoch 1908 až 1911 vavríny na najťažších pretekoch svojej doby
› Konštruktér automobilky Laurin & Klement Otto Hieronimus stanovil v roku 1908 rýchlostný rekord svojej triedy na britskom okruhu v Brooklands
Bratislava, 14. mája 2026 – Svetové rýchlostné rekordy, desiatky zlatých vencov z pretekárskych okruhov aj jázd spoľahlivosti a renomé značky rastúce neuveriteľným tempom. Automobilka Laurin & Klement víťazila na začiatku 20. storočia doslova v každých pretekoch, na štart ktorých postavila niektorý zo svojich pretekárskych špeciálov. Pilierom jej úspechov bol model Laurin & Klement FC.
Na príklade prvých úspechov vynikajúcich motocyklov Laurin & Klement si v Mladej Boleslavi rýchlo uvedomili, že motoršportu sa vôbec netreba báť, práve naopak, že úspechy dosiahnuté v tejto oblasti možno z obchodného hľadiska veľmi dobre využiť. Obaja Václavovia sa teda už dva roky po premiére výroby automobilov v roku 1905 pustili do stavby pretekárskeho auta. A darilo sa im znamenite. Už rok 1906 sa niesol v znamení automobilov vlastnej konštrukcie aj ich prvých víťazstiev: L&K Voiturette B s výkonom 9 koní a rýchlosťou 45 km/h obsadili pri pretekoch v rakúskom Semmeringu prvé, druhé a štvrté miesto.
Technický vývoj však postupoval míľovými krokmi a značka Laurin & Klement sa čoskoro dostala do centra pozornosti doma aj v zahraničí strhujúcou sériou významných športových úspechov. Ich nositeľom bol model FC, postavený na úspešnej platforme osobných modelov typu F.
Za konštrukciou aj športovými úspechmi typu FC stál hlavný inžinier Otto Hieronimus. Výroba prebiehala v rokoch 1907 až 1909 a celkovo devätnásť vyrobených kusov sa často líšilo motormi aj vzhľadom. Vozidlá označené FC dostali pod kapotu radové štvorvalce s niekoľkými rôznymi kombináciami vŕtania a zdvihu s objemom 2 až 2,5 litra podľa toho, do ktorej kategórie alebo objemovej triedy boli na danom športovom podujatí prihlásené. Poháňané boli zadné kolesá, a to prostredníctvom trojstupňovej prevodovky.
Rok 1908 sa pre automobilku Laurin & Klement zmenil na obdobie úspechov. V marci obsadila v rôznych kategóriách pretekov do vrchu Zbraslav–Jíloviště celkovo šesť prvých, päť druhých a jedno tretie miesto, v Riese pri Grazi dosiahla medzi dvojlitrovými vozidlami dvojité víťazstvo. Mimoriadnu spoľahlivosť a odolnosť automobilov z Mladej Boleslavi preukázal samotný Otto Hieronimus triumfom v 686 km dlhých pretekoch Petrohrad–Moskva. Aj v nemeckej Jazde princa Henricha nechal L&K FC konkurentov medzi porazenými. Trasa 9-dňových pretekov viedla účastníkov z Berlína cez Kiel a Hamburg do Hannoveru, Kolína nad Rýnom a Trieru. Cieľ 2200-kilometrových pretekov bol vo Frankfurte nad Mohanom.
Konštruktér Otto Hieronimus skonštruoval špeciály Laurin & Klement FCS s rozvodom OHV a objemom 3,5 l a v Semmeringu 1908 s nimi tím L&K obsadil prvé tri miesta v triede. Hieronimus potom sadol za volant FCS v Brooklands a jazdil rýchlosťou 118,72 km/h. V roku 1908 tak stanovil na vôbec prvom oficiálnom pretekárskom okruhu na svete rýchlostný rekord svojej triedy.
Vôbec najvýkonnejšou verziou radu FC bolo po roku 1909 nekompromisné FCR, ktoré sa už úplne líšilo od pôvodného vozidla. Špeciál so štíhlou karosériou a šípovým chladičom dostal motor s objemom 5,6 litra s výkonom rovných 100 koní (74 kW) a dokázal dosiahnuť rýchlosť až 140 km/h. Hneď svoj prvý štart na Semmeringu 1909 premenil Hieronimus na víťazstvo v triede, v ďalších pretekoch do vrchu Zbraslav–Jíloviště a Trieste – Opicina v sezóne 1911 zvíťazil aj v absolútnom poradí.
K najvýraznejším osobnostiam prvého štvrťstoročia existencie firmy patril jej mimoriadne úspešný pretekár a zdatný propagátor v najvyšších spoločenských kruhoch, vlastenectvom (aj akciovým podielom vo firme) motivovaný gróf Alexander Kolowrat-Krakowský. Príslušník jedného z najstarších českých šľachtických rodov trávil noci montovaním pretekárskych strojov a hovorí sa, že od ostatných montérov ho bolo možné rozoznať len podľa toho, že bol zo všetkých najšpinavší. Jedna z takýchto pracovných nocí pomohla populárnemu grófovi aj k víťazstvu v pretekoch do vrchu vo francúzskom Gaillone.
Píše sa 10. október 1908. Vtipkár Kolowrat je prihlásený pod pseudonymom Doconald, lenže drevenú debnu s pretekárskym špeciálom typu FC márne vyhliada na miestnej železničnej stanici. Športová česť mu však velí bojovať za každých okolností. Jeho cestovné vozidlo typu F už má najazdených 18 000 kilometrov a pri kvalitatívnej úrovni dobových mazív teda vykazuje výrazne väčšie opotrebenie, než by sme predpokladali dnes.
Nie je však iná možnosť. „Saša“ s mechanikom z auta počas noci demontujú všetko nepotrebné, dokonca aj sedadlá, ktoré nahradia drevenými debničkami bez operadiel a držadiel. Nízku hmotnosť sa potom v pretekoch úspešne snažia využiť na kompenzáciu výkonového deficitu oproti špeciálom súperov. A skutočne, vo svojej triede porazili všetkých siedmich rivalov a radovali sa zo zlata!
