› Súťažný špeciál postavený podľa špecifikácií preslávenej rely skupiny B, v ktorej súťažili vozidlá s veľkou voľnosťou úprav oproti sériovým typom
› Škoda 130 LR dosiahla dovtedy historicky najúspešnejší výsledok automobilky Škoda, keď sa v roku 1986 posádka Křeček – Motl v Rallye San Remo umiestnila na 6. mieste absolútne
› Zákaz skupiny B na konci roku 1986 ukončil aj krátku medzinárodnú kariéru typu LR
› Modely 130 LR a 130 L/A boli poslednými súťažnými vozidlami Škoda s motorom umiestneným vzadu
Bratislava, 14. mája 2026 – Takmer desať rokov po premiére ikonického kupé Škoda 130 RS sa predstavila ďalšia generácia mladoboleslavského súťažného vozidla, Škoda 130 LR. V osemdesiatych rokoch vládli svetu rely pretekárske špeciály skupiny B, nové mladoboleslavské želiezko v ohni však dokázalo v rukách talentovaných jazdcov v priamom súboji neraz predstihnúť aj tie najväčšie mená.
Väčšina fanúšikov automobilových súťaží si skupinu B pamätá ako doménu vysoko výkonných špeciálov, ktoré sa hrozivými rýchlosťami rútili špalierom nadšených divákov. Práve enormné výkony týchto vozidiel po sérii tragických nehôd viedli k úplnému zrušeniu celej kategórie. V tieni prepĺňaných monštier renomovaných značiek štartoval v skupine B aj výkonovo skromný, výsledkami však mimoriadne úspešný stroj Škoda 130 LR.
S motorom vzadu a pohonom zadných kolies bola Škoda 130 LR medzi svojimi konkurentmi značne neobvyklá. Vlastne jediné ďalšie vozidlo rovnakej koncepcie, ktoré ste mohli na rely vidieť, bolo Porsche 911. Vývoj modelu 130 LR sa začal po tom, čo zrušenie skupiny 2 ukončilo dlhú a úspešnú kariéru typu 130 RS. Cieľom bolo nielen postaviť náhradu za vozidlo Škoda 130 RS, ktorému už končila homologizácia, ale rovnako predstaviť vozidlo založené na základoch vyrábaného veľkosériového modelu, akým bol rad Škoda 105/120. Nové vozidlo malo byť ľahšie, rýchlejšie a lepšie ovládateľné než predchádzajúci typ.
Aby to dosiahli, prišli konštruktéri pretekárskeho oddelenia značky Škoda s množstvom inovácií. Motor s objemom 1,3 litra dostal novú osemkanálovú hliníkovú hlavu valcov, ktorá vychádzala z vývoja agregátu pre pripravovaný model Favorit. S dvoma dvojitými karburátormi Weber DCOE poskytoval výkon 130 konských síl prenášaných na zadnú nápravu prostredníctvom päťstupňovej prevodovky a samosvorného diferenciálu.
Výkonové maximum 130 k bolo pôsobivé najmä vďaka nízkej pohotovostnej hmotnosti (730 kg) vozidla Škoda 130 LR. Kapoty a dvere boli vyrobené z hliníka, bočné okná a neskôr aj zadné boli z plexiskla Macrolon a z vozidla bolo odstránené všetko, čo nebolo nevyhnutné. Ochranu posádky zabezpečoval duralový ochranný rám HEIGO.
Aby sa zlepšila aj ovládateľnosť, dostala 130 LR novú zadnú nápravu s upravenou kinematikou, ktorá umožňovala zmenu svetlej výšky a inštaláciu stabilizátora. Prepracované bolo aj predné zavesenie a k zmenám došlo aj pri brzdovom systéme. Predné kotúče boli chladené, po novom boli kotúčové brzdy aj na zadnej náprave, pomer účinnosti predných a zadných bŕzd bolo možné nastavovať a nová bola aj hydraulická ručná brzda.
Homologizácia vozidla Škoda 130 LR, respektíve kontrola dvojstokusovej série zo strany Medzinárodnej automobilovej federácie (FIA), prebehla v závode AZNP vo Vrchlabí 19. decembra 1984 a k prvému ostrému štartu sa „elerko“ postavilo už vo februári nasledujúceho roka. Samozrejme s ambíciou nadviazať na úspechy svojej predchodkyne – a že ich nebolo málo. Pri premiére na Rallye Valašská zima 1985 brala Škoda 130 LR vďaka posádkam Křeček – Motl, Haugland – Bohlin a Kvaizar – Janeček hneď tri prvé miesta. Prvý veľký medzinárodný úspech automobilu Škoda 130 LR priniesla účasť na prestížnej britskej RAC Rallye na konci roka 1985, kde vynikajúci Nór Haugland dojazdil na 15. mieste absolútne.
Ďalší veľký úspech prišiel v nasledujúcom roku na Rallye Akropolis, jednej z najťažších súťaží sveta. Posádka Ladislav Křeček – Bořivoj Motl zvíťazila vo svojej triede a bola 13. absolútne. Svoj výsledok ešte zlepšila na Rallye San Remo 1986, počas ktorej sa v celkovom poradí umiestnila šiesta. Absolútnou bombou bolo absolútne víťazstvo rakúskej posádky Gerhard Kalnay – Günter Tazreiter na Marlboro Günaydin Turkish Rally. Škoda 130 LR za sebou v tomto podniku majstrovstiev Európy nechala Peugeot 205 Turbo 16, Audi Quattro, MG Metro 6R4, Renault 5 Turbo a niekoľko ďalších pozoruhodných vozidiel.
Následkom fatálnych nehôd počas sezóny 1986 prišlo už na jej konci rozhodnutie FIA zakázať v majstrovstvách sveta skupinu B, čo v podstate ukončilo medzinárodnú kariéru modelu 130 LR. Zostávajúce 130 LR boli ešte dva roky využívané na súťažiach v národných majstrovstvách a v súťažiach vtedajšieho Pohára mieru a priateľstva, kde posádka Pavel Sibera – Petr Gross získala v sezóne 1988 posledný majstrovský titul na vozidle s motorom vzadu.
V tom čase sa továrenský tím zúčastňoval medzinárodných podujatí s vozidlami Škoda 130 L upravenými pre skupinu A s menšími možnosťami úprav. Zároveň vstupoval do výroby nový hatchback Favorit s motorom vpredu a vývoj sa sústredil na vývoj nového súťažného špeciálu s pohonom predných kolies.
Náročný život v amatérskych rely a ďalších pretekoch spôsobil, že do dnešných dní prežilo len málo z niekoľkých stoviek pôvodne vyrobených vozidiel 130 LR (200 homologačných vozidiel, 20 pretekárskych a neznámy počet kusov upravených na špecifikáciu 130 LR). Vďaka rastúcemu záujmu o rely špeciály z osemdesiatych rokov sú dnes originálne továrenské vozidlá 130 LR medzi zberateľmi vysoko cenené. Majiteľov menia iba výnimočne a za vysoké sumy.
