› Súťažné prototypy Škoda 180/200 RS boli prvými nositeľmi slávneho športového označenia
› Obe verzie poháňali prototypové motory Škoda 720 OHC s výkonom až 163 koní
› Škoda 180/200 RS sa zúčastňovala súťaží v rokoch 1974 – 1975, teda do príchodu kultového modelu Škoda 130 RS
Bratislava, 14. mája 2026 – Ešte pred príchodom legendárneho modelu Škoda 130 RS hájili na tratiach československých súťaží farby mladoboleslavskej automobilky fantasticky rýchle kupé Škoda 180/200 RS. Nimi zavedené označenie RS (rallye sport) sa pri športových verziách vozidiel Škoda používa dodnes.
Začiatkom 70. rokov začalo v Mladej Boleslavi dozrievať presvedčenie, že v absolútnej klasifikácii náročných súťažných podujatí s medzinárodnou účasťou nie je možné dlhodobo uspieť s motorom s objemom do 1300 cm³, ktorým vtedy disponovala inak vynikajúca Škoda 120 S Rallye. Preto padlo rozhodnutie, že Škoda postaví vlastný súťažný automobil s veľkoobjemovým motorom. Cesta k nemu však rozhodne nebola jednoduchá.
Na začiatku príbehu bola Škoda 110 R Coupé, prototypový celohliníkový motor Škoda 720 s moderným rozvodom OHC (vznikol pre rovnomenný projekt v druhej polovici 60. rokov), skúsenosti so stavbou špeciálov Škoda 120 S Rallye a snaha spojiť toto všetko do jedného funkčného a konkurencieschopného celku. Prvé prototypy v karosériách Škoda 1000 MB a Škoda 100 L využívajúce uvedenú techniku sa objavili už v roku 1971, skúšala sa pri nich aj kombinácia s päťstupňovou prevodovkou z vtedajších pretekárskych vozidiel Tatra 603-2. Na pretekárskych tratiach s nimi jazdili Jaroslav Bobek a Bořivoj Kořínek, v rely skúsená posádka Oldřich Horsák – Ing. Jiří Motal.
Hlavnú úlohu pri vývoji karosérie zohral Ing. Jiří Šedivý, konštruktér a jazdec v jednej osobe, ktorý už pre sezónu 1973 postavil vozidlo Škoda 110 R B5. To malo o 7,5 cm zníženú strechu a čelné sklo. Vonkajšie diely karosérie vylisovali z hliníkového plechu s hrúbkou 0,7 mm, takže vozidlo vážilo o 85 kg menej než sériová verzia. Toto kupé sa stalo prísľubom do budúcnosti.
Vývoj však ešte niekoľkokrát zamieril do slepej uličky. Neosvedčilo sa napríklad testované umiestnenie motora pred zadnú nápravu, ktoré bolo skúšané v Horsákovom okruhovom vozidle Škoda 110 R. Dojem jazdcov, že takto upravené vozidlo výrazne nedotáča, potvrdili simulácie posunu ťažiska vykonávané na počítači IBM. Samotné práce po finálnom vyhodnotení skúšok sa začali v októbri 1973 a za sedem mesiacov stálo prvé vozidlo na štartovej čiare. Ale nepredbiehajme.
Jadrom nového súťažného kupé sa stal skelet typu Škoda 110 R s už osvedčenou zníženou strechou a zníženými bokmi tesne nad podlahou. Priamo do tohto základu bol integrovaný bezpečnostný oceľový rám, ktorý jednak vystužil samotnú kostru a zásadne zvýšil torznú tuhosť, ale predovšetkým mal chrániť posádku pred prípadným nárazom. Predná časť bola modifikovaná tak, aby do nej bolo možné inštalovať náporový chladič s výduchmi vzduchu v prednej kapote, a okrem iného tu našiel svoje miesto aj predný spojler, ktorý doboví konštruktéri trochu vedecky prezývali „rušič vztlaku“.
Strecha bola vylisovaná z plechu z hliníkovej zliatiny a ku karosérii prichytená nitovaním, rovnaký materiál bol použitý aj pre prednú kapotu. Pre veko motorového priestoru poslúžil sklolaminát, ktorý dovolil aj vymodelovanie odvetrávania motora a typického krídla s odtrhovou hranou v zadných partiách kupé. Pohľad na nízky a divoko vyzerajúci automobil pútalo aj rozmerné rozšírenie blatníkov, do ktorých sa museli zmestiť široké súťažné pneumatiky na delených ráfikoch z horčíkovej zliatiny s rozmerom 7–8“ × 13“ vpredu a 7–10“ × 13“ vzadu. Kolesá boli vpredu osadené kotúčovými brzdami Girling a vzadu sériovými bubnami zo štandardného vozidla Škoda 110. Aj tie však v priebehu vývoja nahradili pri jednom z vozidiel kotúče renomovanej britskej značky Girling.
Vpredu konštruktéri použili nápravu vychádzajúcu z modelu Škoda 120 S, v záujme rozšírenia rozchodu však mala predĺžené a zosilnené ramená a zodpovedajúcim spôsobom upravené riadenie. Zadné kolesá boli zavesené na trojuholníkových ramenách, pričom konštrukcia uchytenia umožňovala nastavovanie zbiehavosti a odklonu kolies. O odpruženie súťažného špeciálu Škoda sa starali klasické vinuté pružiny doplnené o na zákazku vyrobené nastaviteľné teleskopické tlmiče Koni Sport.
Pokiaľ ide o pohonnú jednotku Škoda 720, jej konštrukcia umožňovala vytvoriť rôzne objemy spaľovacieho priestoru, čo autori súťažných strojov patrične využili. Menší štvorvalec mal 1772 cm³, zatiaľ čo väčší disponoval objemom 1997 cm³. Pri rovnakom vŕtaní 87 mm sa o uvedený rozdiel staral iný zdvih kľukového hriadeľa (buď 74,5 alebo 84 mm). Práve odlišný objem agregátov – vybavených okrem iného plnoprúdovým čističom oleja Purolator, zapaľovaním Lucas a suchou kľukovou skriňou – sa podpísal pod označenie nových modelov. Vozidlo s menším motorom, ktoré s dvoma dvojitými karburátormi Weber 45 DCOE 2 produkovalo maximálny výkon 154 koní pri 6250 min-1, dostalo označenie 180 RS. Dvojliter s olejovým chladičom a výkonom 163 koní pri 6000 min-1 dostal meno 200 RS. Prevodovka Tatra sa príliš neosvedčila a konštruktéri museli hľadať inú alternatívu. Voľba vtedy padla na päťstupňový manuál Porsche typ 915.003.133 v spojení s jednolamelovou spojkou Fichtel & Sachs a tanierovou pružinou.
Výsledkom boli súťažné vozidlá s hmotnosťou len nepatrne presahujúcou 800 kg, schopné na rovinkách dosahovať v závislosti od sprevodovania rýchlosť až 240 km/h. Prvého ostrého nasadenia sa 200 RS dočkala v máji 1974 na IDA Rallye, nasledovala Barum Rallye s dvoma vozidlami a spoločného štartu sa všetky tri červeno-bielo lakované prototypy dočkali 1. júna 1974 v rámci Rallye Škoda v Mladej Boleslavi. Davy divákov strhávalo nefalšované nadšenie.
Zdalo sa, že vznikol špičkový súťažný stroj porovnateľný s tými najlepšími značkami, ale zmena pravidiel ukázala, že typy 180 RS a 200 RS nemajú ďalšiu perspektívu. Nové predpisy vylučovali homologizáciu súťažných prototypov a namiesto nich mali nastúpiť vozidlá vychádzajúce zo sériových modelov, takže už na prelome rokov 1974 a 1975 sa začala rodiť iná budúca hviezda menom Škoda 130 RS. Celkovo vznikli dve vozidlá Škoda 200 RS a jedno Škoda 180 RS.
