› Pretekárske prototypy Škoda patrili v prvej polovici 70. rokov k tomu najexotickejšiemu a najrýchlejšiemu na domácich pretekárskych tratiach
› Spidery, ktorým sa ľudovo hovorilo „placky“, poháňali prototypové motory Škoda 720 OHC s výkonom až 180 koní
› Škoda Spider B5 sa zachovala do dnešných dní a je ozdobou zbierky Škoda Múzea
› Škoda Spider II zajazdila ako prvé vozidlo v histórii trať slávnych pretekov do vrchu Ecce Homo v čase pod štyri minúty
Bratislava, 14. mája 2026 – Medzinárodná federácia automobilového športu (FIA) zlúčila v roku 1972 pretekárske skupiny B5 a B6 do jednotnej skupiny B5 s maximálnym zdvihovým objemom motora 3000 cm³. V majstrovstvách Československa bol objemový limit upravený na 2000 cm³, na čo vtedajšie AZNP (Automobilové závody národný podnik) zareagovali prípravou dvojmiestneho otvoreného vozidla pre okruhové preteky a preteky do vrchu.
Okrem originálnej hliníkovej karosérie s odklopnou prednou a zadnou časťou pochádzala väčšina dielov vozidla Škoda Spider B5 z upravených dielov sériovej produkcie – vtedy Škoda 110 L, ale vo vozidle sa objavil prototypový štvorvalec OHC radu Škoda 720 s výkonom 150 koní, vo svojom základe pôvodne určený pre nové osobné vozidlá Škoda klasickej koncepcie. Bol umiestnený pred zadnou nápravou. Nový automobil kompaktných rozmerov mal dĺžku 3650 mm, šírku 1700 mm a výšku 850 mm.
Pretekársky špeciál, vyrobený v jedinom exemplári, prechádzal priebežnou modernizáciou karosérie aj hnacieho agregátu. Objem motora radu Škoda 720 OHC bol postupne zväčšovaný z pôvodných 1,5 cez 1,6 až na 1,8 litra. V poslednej sezóne 1975 sa vo vozidle objavil aj motor s objemom 2,0 litra, pričom najväčšia rýchlosť dosahovala podľa sprevodovania až 220 km/h. Vo vozidle sa spočiatku skúšala pretekárska päťstupňová prevodovka z vozidla Tatra 603, čoskoro ju však nahradila prevodovka vlastnej konštrukcie Škoda. Riadenie zostalo sériové s upraveným hriadeľom volantu. Brzdy boli upravené sériové (kotúče iba vpredu). Predná lichobežníková a zadná kyvadlová náprava vychádzali z osobného vozidla Škoda 110, vinuté pružiny a tlmiče boli prispôsobené hmotnosti vozidla iba 630 kg. Elektrónové 13“ ráfiky boli obuté do pretekárskych pneumatík Dunlop.
Pomerne nevyspytateľné jazdné vlastnosti vyniesli vozidlu prezývku skokan a jeho stálym pilotom bol Jaroslav Bobek zo slávnej pretekárskej dynastie – starší brat Václav pretekal s vozidlami Škoda úspešne už od konca 40. rokov, jeho syn Václav Bobek ml. vodil Spider B5 po československých kopcoch v rokoch 1975 a 1976, keď sa táto prvá mladoboleslavská „placka“ odobrala do továrenského múzea. To už Jaroslav Bobek po množstve víťazstiev v domácich okruhových pretekoch aj pretekoch do vrchu a dvoch majstrovských tituloch (1972 a 1974) presadol do modernejšieho dvojlitrového Spidera II typu 733.
Škoda Spider II si prvýkrát zajazdila v polovici sezóny 1975. Bola postavená podľa technických predpisov majstrovstiev Európy športových prototypov v triede do 2000 cm³, z čoho vyplývala nutnosť celkovo sofistikovanejšej konštrukcie. Z tohto dôvodu boli ku spolupráci prizvaní okrem iných aj odborníci na aerodynamiku z leteckých závodov Aero. Na rozdiel od predchádzajúceho modelu Spider B5 s upravenou sériovou podlahovou plošinou bol základom vozidla Spider II v prednej časti samonosný skelet bodovo zváraný z tenkých oceľových plechov s nadväzujúcou priehradovou rúrkovou konštrukciou, ktorá niesla výkonný agregát.
Tým bol dvojlitrový celohliníkový motor Škoda radu 720, alternatívne s rozvodom OHC alebo DOHC, suchou kľukovou skriňou a výkonom až 180 koní. Prevodovka Hewland FT200, brzdy Girling a tlmiče Koni boli dovezené od zahraničných výrobcov. Aj zavesenie 13“ kolies s dvojitými priečnymi ramenami vpredu a päťprvkovými závesmi vzadu bolo na úrovni vtedajších pretekárskych vozidiel európskej úrovne, pneumatiky boli tentoraz značky Goodyear. Pri pohotovostnej hmotnosti 585 kg dosahoval Spider II podľa prevodov maximálnu rýchlosť 200 až 240 km/h a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 4 s.
Jaroslav Bobek s krásnym prototypom vyrazil do niekoľkých pretekov sezóny 1975 vrátane slávneho Ecce Homo, kde ako prvý v histórii dosiahol čas pod štyri minúty. Aj v ďalších pretekoch bol Spider II veľmi rýchly a niekoľkokrát zvíťazil. Sľubná kariéra najrýchlejšieho pretekárskeho vozidla Škoda všetkých čias sa skončila nečakane tragikomickou haváriou počas pretekov do vrchu v Hlásnej Třebani. Jaroslav Bobek preletel víťazne cieľom, ale narazil do iného vozidla, ktoré z nevysvetliteľných dôvodov práve cúvalo po trati v cieľovom priestore. Jazdcom sa nič nestalo, ale samonosná škrupina bola natoľko poškodená, že padlo rozhodnutie jedinečné vozidlo neopravovať.
Škoda Spider B5 je dnes jedným z najvzácnejších exponátov továrenského Škoda Múzea.
