› Po štvrťstoročí vozidiel s koncepciou „všetko vzadu“ bol nový model Favorit z roku 1987 revolučnou novinkou
› Škoda Favorit bola od začiatku úspešným súťažným vozidlom, ktoré pravidelne víťazilo v objemovej kategórii do 1300 cm³ a nezriedka sa presadzovalo aj v celkovom poradí súťaží majstrovstiev sveta
› Absolútnym vrcholom súťažnej kariéry vozidla Škoda Favorit bolo víťazstvo v tzv. Formule 2, teda kategórii vozidiel s pohonom jednej nápravy a objemom motora do dvoch litrov v roku 1994
› Na medzinárodné úspechy postačoval osvedčený osemventilový štvorvalec s objemom 1299 cm³ s rozvodom OHV, ktorý dosahoval výkon 105 koní a krútiaci moment 117 Nm
Bratislava, 14. mája 2026 – Dlhá éra škodoviek s motorom vzadu a pohonom zadných kolies sa definitívne skončila. V sezóne 1988 sa továrenskí jazdci z Mladej Boleslavi naposledy zviezli s legendárnymi stotridsiatkami a takmer zo dňa na deň začali trénovať s novými súťažnými vozidlami Škoda Favorit s pohonom predných kolies.
Zatiaľ čo sa po tratiach domácich súťaží ešte preháňal klasický špeciál Škoda 130 LR, došlo v septembri 1987 na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Brne k prelomovej udalosti. Za obrovského záujmu verejnosti tam zažil svoju svetovú premiéru úplne nový moderný automobil Škoda Favorit. Od základov novo vyvinutý moderný hatchback s motorom vpredu a pohonom predných kolies mal dobré predpoklady uspieť aj na náročných západoeurópskych trhoch. Okamžite sa začalo aj s vývojom súťažnej verzie, ktorej úspechy by novinku propagovali po celom svete.
O jej vývoj sa vo veľkej miere zaslúžil továrenský jazdec Vladimír Berger, ktorý vtedy ešte oficiálne nehomologovaný model Škoda Favorit „učil jazdiť“ ako predjazdec na vybraných súťažiach domáceho šampionátu v roku 1988. Favorit bol nakoniec homologizovaný 1. januára 1989 pod číslom A-5373 a krátko nato úspešne debutoval na tradičnej Rallye Valašská zima s posádkami Křeček – Motl, Sibera – Gross a Berger – Petera. Prvým zahraničným štartom bola pre Favorit fínska Hanki Rally, kde Kalevi Aho zvíťazil vo svojej triede. Prakticky od prvého nasadenia vyhrávalo vozidlo triedu aj na náročných súťažiach majstrovstiev sveta, akými sú Rallye Monte Carlo, RAC Rallye, fínska Rallye 1000 jazier alebo Rallye Akropolis. Za zmienku stojí predovšetkým séria víťazstiev posádky Sibera – Gross na Rallye Monte Carlo medzi rokmi 1991 až 1994.
Od roku 1993 došlo k zmene pravidiel, keď bol vypísaný svetový pohár pre vozidlá s atmosférickým motorom s maximálnym objemom dva litre a pohonom jednej nápravy, tzv. Formula 2. V prvej sezóne skončil továrenský tím Škoda Motorsport druhý, v nasledujúcom roku však spoľahlivé a obratné vozidlá Škoda Favorit často víťazili a tímu sa podarilo vybojovať titul majstrov sveta v triede Formula 2 pred zástupom renomovaných konkurentov.
Súťažná Škoda Favorit skupiny A na prvý pohľad síce pripomínala sériový model, v skutočnosti však išlo o rýdzo športový špeciál. Karoséria bola vyrobená z tenšieho plechu a jej tuhosť zvyšoval certifikovaný bezpečnostný rám. Oproti sériovému vyhotoveniu sa na streche objavila mechanicky ovládaná klapka na prívod čerstvého vzduchu do interiéru. Prekvapujúce je, že zasklenie a čalúnenie dverí pochádzali z produkčného vozidla, z interiéru však zmizlo nadbytočné čalúnenie a pochopiteľne aj zadné sedadlá, čo v kombinácii s ďalšími úpravami stačilo na zníženie pohotovostnej hmotnosti až na 750 kilogramov.
Bez zmien zostala palubná doska, čo však neplatí pre palubné prístroje a prepínače. Tie boli navyše premiestnené tak, aby boli v prípade potreby dostupné aj pre spolujazdca. K zadným kolesám bol brzdný tlak vedený cez rozdeľovač účinku bŕzd, ktorý umožňoval prispôsobiť nastavenie podľa aktuálnych podmienok na trati. Pre lepšie ovládanie vozidla bol namontovaný športový volant, ktorý väčšinou putoval z vozidla do ďalšieho vozidla spolu s továrenským jazdcom.
Motor mal rozvod OHV, pričom zdvihový objem bol oproti sériovému agregátu zväčšený z pôvodných 1289,4 na 1299,6 cm³. Nové boli ojnice, vačky a ďalšie súčasti. Agregát spočiatku produkoval výkon 76 kW pri 6500 otáčkach za minútu, s dvojitým karburátorom Pierburg sa neskôr výkon vyšplhal až na 88 kW pri 7000 otáčkach. Aj prevodovka bola spočiatku päťstupňová a neskôr ju nahradila šesťstupňová skriňa s priamymi zubami. Maximálna rýchlosť sa v závislosti od sprevodovania pohybovala v rozmedzí od 150 do 210 km/h.
Továrenské sfarbenie pôvodne kombinovalo bielu karosériu s červenými a modrými pruhmi, neskôr išlo o šachovnicu v rovnakých farbách, v roku 1993 šachovnicu vystriedalo víťazné zelené V s červeným prúžkom, ktoré je dodnes symbolom vozidiel RS.
Pretekársky upravená Škoda Favorit 136 L/A sa vo veľkej miere uplatnila aj na okruhoch a v pretekoch do vrchu. Najzaujímavejšou kreáciou bol Favorit 136 L/H, ktorý vznikol v roku 1989 pre vytrvalostné preteky na okruhoch. Používal prototypový radový štvorvalec OHV so zväčšeným objemom na 1471 cm³ a viacero úprav podvozka a karosérie. Takto upravená Škoda Favorit štartovala okrem iného na pretekoch 24h Nürburgring, kde s ňou posádka Kvaizar – Samohýl – Obermann vyhrala svoju triedu. Od sezóny 1992 bolo do vytrvalostných pretekov nasadzované nové vozidlo s motorom 790.16 OHC s objemom zväčšeným na hodnotu 1596 cm³. Vozidlo malo dva dvojité karburátory Weber, výkon 123 kW (167 koní) pri 6500 min-1 a krútiaci moment 176 Nm pri 5500 min-1. Dosahovalo maximálnu rýchlosť 240 km/h a zrýchlenie na stovku za 6 s. Neskôr dostal motor vstrekovanie paliva a výkon bol zvýšený na 129 kW (175 koní).
Súťažné vozidlo Škoda Favorit nahradila v roku 1995 modernejšia Škoda Felicia, Favorit sa však ako veľmi schopné, a pritom cenovo dostupné športové náčinie objavoval v štartových listinách rozličných podujatí ešte dlhé roky.
